Zámerom stavovskej komory je, aby prácu sestier vnímala verejnosť nielen ako pichanie injekcií, podávanie infúzií, či odbery krvi
V Írsku či Poľsku zdravotné sestry predpisujú vybraným pacientom aj antibiotiká alebo dokonca podávajú anestézu pri nízkorizikových pacientoch. Na Slovensko sa vracia späť debata o tom, či by sa vzdelávanie sestier nemalo vrátiť späť na stredné školy, tak ako to bolo kedysi.
Návrat vzdelávania sestier na stredné zdravotnícke školy spomína napríklad prezident Slovenskej lekárskej komory MUDr. Jaroslav Šimo. Ten si zmenu v charaktere štúdia sestier, ako to pomenoval pre komorový časopis Medikom, vytýčil ako jednu zo svojich priorít, ktoré by ako nový šéf komory chcel dosiahnuť.
Nielen pichanie injekcií
Celkom iný pohľad má Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). „Našim zámerom je, aby prácu sestier vnímala verejnosť nielen ako pichanie injekcií, podávanie infúzií, či odbery krvi. Cieľom sestier a pôrodných asistentiek je, aby boli zaznamenané práve tie činnosti, ktoré sú bežnému pacientovi neviditeľné. Aby tieto činnosti boli pomenované, a aby za to sestry dostali aj príslušné ohodnotenie,“ uviedla prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. Ako ďalej dodala, tieto výkony musia byť diferencované podľa dosiahnutého vzdelania, teda špecializácie, vysokoškolského vzdelania II. stupňa- Mgr., či certifikátov.
Komora sestier už dlhšiu dobu bojuje za vyššie kompetencie sestier. Ako príklad uvádza právomoci sestier v zahraničí. „Napríklad v Írsku, či v susednom Poľsku zdravotné sestry predpisujú vybraným pacientom aj antibiotiká, či dokonca podávajú anestéziu pri nízkorizikových pacientoch“, uviedla I. Lazorová.
Sestry by mohli podľa komory vykonávať napríklad selekciu pacientov, ktorí prichádzajú do ambulancie. „Pri prvom kontakte s pacientom by mala právomoc posúdiť, či pacient potrebuje navštíviť lekár, alebo môže jeho problém vyriešiť ona sama. Nie sú to žiadne umelé kompetencie, je to iba pretavenie do legislatívy toho, čo je potrebné urobiť, aby sa pacienti jednoduchšie a skôr dostali k adekvátnej starostlivosti. Ako napríklad na preventívne prehliadky, k liekom na predpis v prípade chronických pacientov, zdiagnostikovaným pacientov alebo takých, ktorí potrebujú rutinné kontroly, indikácie základných odberov, predpisovanie zdravotníckych pomôcok či dietetických potravín, alebo aj preventívnych prehliadok,“ vymenovala I. Lazorová.
Naopak, dôvod na zvýšenie kompetencií nevidí Slovenská lekárska komora. Práve jej prezident sa nedávno vyjadril, že komora sestier a pôrodných asistentiek sa snaží o zavedenie akýchsi umelých kompetencií. Poukázal na to, že sestry majú na Slovensku vyššie kompetencie ako v Rakúsku alebo Nemecku.
„Tam napríklad sestra nerobí odbery, to naše sestry robia úplne bez problémov, pretože naša historická skúsenosť je taká, že to patrí medzi ich kompetencie. Každý systém zdravotníctva v Európe má svoje osobitosti a teraz preberať len také jednotlivosti z jednotlivých systémov bez pochopenia, ako to tam funguje vcelku, je veľmi nezodpovedné,“ podotkol prezident SLK Jaroslav Šimo.
„Neviem, akú skupinu lekárov zastupuje SLK, ale my sme sa v priebehu minulého roka a tohto roka stretli s viacerými zástupcami odborných spoločností všeobecných lekárov a pediatrov, ktorí vyjadrili potrebu posilnenia kompetencií sestier a pôrodných asistentiek, nakoľko vzhľadom na nedostatok lekárov v primárnej sfére vidíme spoločne možnosti riešenia tohto stavu aj v prevzatí zodpovednosti na sestry a pôrodné asistentky za určité činnosti, ktoré realizovali doteraz lekári a vôbec nemajú problém s prevzatím určitých kompetencií sestier a pôrodných asistentiek, naopak vidia v tom veľký prínos pre systém,“ reagovala I. Lazorová.
Podľa šéfky komory sestry majú na tieto činnosti dostatočné vzdelanie, a to vysokoškolské, rôzne špecializácie, ako aj dostatok skúseností vzhľadom na roky praxe. Spomenula tiež množstvo vedeckých dôkazov, ktoré preukázali, že posilnením kompetencií sestier dochádza k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti, zníženiu čakacích lehôt na vyšetrenia, aj k zefektívneniu systému pre dobro pacientov.
„Je pre nás nepochopiteľné, že sa lekári, ktorých zastupuje SLK, takémuto progresu bránia, pretože dobre vedia, že sestry tieto činnosti za nich v súčasnosti už robia v nemocniciach alebo v ambulanciách denne. V nemocniciach robia za lekárov mnohé činnosti, pretože si to situácia, alebo stav pacienta vyžaduje, alebo im to dokonca nariadi lekár. To je ale mylný postup. Lekár nemôže sestre nariadiť, aby vykonala niečo, na čo nemá oprávnenie. Často to lekári ospravedlňujú tým, že je to na ich zodpovednosť, ale opak je pravdou. Zodpovedný je vždy ten, ktorý výkon urobí. Preto opakovane upozorňujeme kolegov a kolegyne, aby neprekračovali svoje kompetencie a robili len tie činnosti, na ktoré majú oprávnenie.“ upozornila Iveta Lazorová.
Rovnako je cieľom komory, aby činnosti, ktoré dnes sestry robia „nelegálne“ dostali rámec, kedy za to, čo reálne robia, niesli aj zodpovednosť a boli aj adekvátne ohodnotené. „Laicky povedané, aby to, čo urobia, si nevykazoval ako výkon lekár, ale sestra. Mnohé krajiny na tento systém už dávno „nabehli“ a výsledkom je spokojnosť pacientov, šetrenie zdrojov, ako aj posilnenie kariérneho rastu sestier a pôrodných asistentiek,“ dodala I. Lazorová.
Bratislavská VUC ide opačne
Iný názor majú všeobecní lekári z bratislavského vyššieho územného celku. Tí dokonca sami rozbehli školenie sestier na to, aby sa im zvýšili kompetencie a časť výkonov, ktoré dnes robia v ambulanciách všeobecní lekári, by mohli robiť po novom len zdravotné sestry. Na ich plecia by mohla prejsť napríklad čiastočne starostlivosť o hypertonikov, prípadne by mladším pacientom mohli robiť preventívne prehliadky.
Ako uviedla bývalá hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo Adriana Šimková, jedna z organizátoriek iniciatívy, dôležitou súčasťou práce v ambulancii je spolupráca lekára a sestry. Ako dodala, podobne ako lekárov, aj sestier nedostatok. „Vieme však zdravotné sestry dovzdelávať tak, aby mali zvýšené kompetencie. Takže to, čo dnes robí v ambulancii všeobecný lekár, by postupne robila zdravotná sestra. Samozrejme, závažné stavy alebo diagnózy by manažoval všeobecný lekár“, dodala. Ako príklad uviedla preventívne prehliadky. „Preventívnu prehliadku do 40 rokov by mohla robiť zdravotná sestra. Samozrejme, ak odhalí u pacienta napríklad zvýšený krvný tlak, pacient je odoslaný k lekárovi“, dodala.
Aj preto je podľa nej potrebné dovzdelávať zdravotné sestry. „Pretože máme odborne podkuté zdravotné sestry, ale potrebujeme ich zašpecifikovať na všeobecnú ambulanciu, kde nie je len jedna, špecifická diagnóza, ako napríklad kardiológia, ale máme rôzne diagnózy. Všeobecný lekár za posledné roky získal veľa kompetencií, napríklad manažovanie vysokého krvného tlaku, manažment pacienta s prediabetom a podobne. A k tomu potrebujeme dovzdelávať zdravotné sestry, pretože nám vedia pomôcť a tým pádom odľahčia lekárov“, dodala.
Vzdelávanie sestier prebieha prezenčnou formou a bude súčasťou sústavného vzdelávania, akreditované komorou sestier.
Platforma Pani sestrička
Prvé školenia edukačnej platformy začali tento rok. Cieľovou skupinou sú zdravotné sestry ambulancií všeobecných lekárov, praktické sestry, nemocničné sestry, ktoré by v budúcnosti chceli pracovať v ambulanciách všeobecných lekárov, absolventi stredných zdravotníckych škôl a záchranári. Školiteľmi sú experti z radov odborných lekárskych a sesterských spoločností, psychológ, sociológ, aj právnik. Témy sú odborné medicínske, legislatívne, administratívno-organizačné i komunikačné.
Medzi školiteľmi sú aj skúsení kouči pre komunikáciu s pacientom v ambulancii i čakárni. Od teoretických i praktických cvičení pod ich vedením sa očakáva zvýšenie komunikačnej úrovne zdravotníkov, precvičenie techník zvládania záťažovej komunikácie, riešenie konfliktov na príkladoch z praxe.
Problém ambulancií všeobecných lekárov podľa A. Šimkovej je, že sestra nemá zazmluvnené výkony, čo znamená, že ich zdravotná poisťovňa nezaplatí. „Zazmluvnené výkony má len poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, napríklad ak lekár nastaví pacienta na liečbu vysokého krvného tlaku, dostane za to určitú sumu“, uviedla príklad.
Až posledný rok a pol vie lekár k tomu výkonu pripísať položku tzv. edukácia pacienta zdravotnou sestrou. „Tá ho musí poučiť, ako si má správne merať tlak, kedy si ho má merať, ako sa má hýbať, čo má jesť. Sestra taktiež vie pacienta poučiť, aké vedľajšie účinky môžu mať základné lieky a kedy má objednať pacienta na kontrolu. A za toto všetko dostane ambulancia ako pripočitateľnú položku k platbe za nastavenie pacienta na liečbu vysokého krvného tlaku dve eurá. Verím, že táto platba za edukáciu bude lepšie ohodnotená, pretože netrvá päť minút, ale 30 minút. Potrebujeme zdravotné sestry finančne ohodnotiť, aby nám neodchádzali preč“, dodala.
Aj pacienti sa podľa lekárok musia naučiť, že nie vždy sa dostanú priamo k lekárovi a mnohé veci vyrieši zdravotná sestra. Sestra by mala už pri prvom vyšetrení spraviť triáž, teda určiť poradie pacientov podľa závažnosti a ich stavu“, dodala Jana Striško Senčáková, všeobecná lekárka a spoluautorka a prednášateľka kurzov. Ako uviedla, nemalo by sa stávať to, čo sa deje dnes, že v čakárni vedľa seba sedia pacient s akútnou virózou a pacient čakajúci len na predoperačné vyšetrenia. „Dostupnosť zdravotnej starostlivosti neznamená, že ma musí vidieť lekár“, uviedla a dodala, že pacient sa však musí dostať do rúk vzdelanej sestry.
Za sú aj nemocnice
Zvýšené kompetencie sestier by privítali aj niektoré nemocnice. Širšie právomoci by napríklad podľa žilinskej fakultnej nemocnice mohli mať najmä praktické sestry, čo by veľmi pomohlo pri akútnom nedostatku „klasických“ sestier.
„Zmeny v posune kompetencií sú nástrojom správnej reakcie a vyhodnotenia zmien v zdravotnej starostlivosti a potrieb pacientov“, uviedla hovorkyňa FNsP Banská Bystrica Ružena Maťašeje. Viaceré nemocnice na to, aby sestry prilákali, ponúkajú rôzne benefity, a nielen finančného charakteru. „V rámci našej nemocnice sa situáciu snažíme stabilizovať, posilnili sme náborovú kampaň, sestrám ponúkame finančné a nefinančné benefity a tiež možnosť vzdelávania na vysoko špecializovaných pracoviskách koncových nemocníc a po získaní praxe možnosť kariérneho postupu“, uviedla hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Eva Kliská. Pre nové sestry, ktoré s UNB podpíšu pracovnú zmluvu navyše ponúkajú náborový príspevok v hodnote 4 tisíc eur.
Náborové príspevky ponúkajú aj ďalšie nemocnice. Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Košiciach napríklad ponúka náborový príspevok v hodnote až 7 tisíc eur. O tisícku viac, teda až do výšky 8 tisíc eur ponúka Vo FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica náborový príspevok sestrám z vybraných odborností. O niečo menej dostanú sestry, ktoré sa zamestnajú v popradskej nemocnici, tá ponúka náborové príspevky pre sestry a pôrodné asistentky vo výške od 1800 eur.
„V Národnom ústave detských chorôb ponúkame sestrám náborový príspevok vo výške 1000 eur. Praktickým sestrám preplácame tiež externé bakalárske štúdium. V školskom roku 2024/2025 plánujeme finančne podporiť sestry, záchranárov a technikov pre zdravotnícke pomôcky a rádiologických technikov počas štúdia 2. a 3. ročníka mesačne sumou od 150 do 250 eur,“ uviedla hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická.
Celý balík benefitov ponúka Fakultná nemocnica Trnava. Okrem jednorazového náborového príspevku po uplynutí trojmesačnej skúšobnej doby pre zamestnancov v odbore sestra s povinnosťou odpracovať v pracovnom pomere dva roky vo výške 2 138, 50 eur, napríklad aj motivačný príplatok 215 € mesačne počas školského/akademického roka pre končiacich študentov stredných škôl v odbore sestra, pôrodná asistentka a pre končiacich študentov vysokých škôl v odbore sestra a pôrodná asistentka s povinnosťou odpracovať po podpise pracovnej zmluvy dva roky. Taktiež 357 eur mesačne príspevok na ubytovanie počas jedného roka po ukončení skúšobnej doby pre zamestnancov v odbore sestra a pôrodná asistentka a tiež päť dní dovolenky naviac, a ďalšie benefity.
Náborové príspevky ponúkajú aj fakultná nemocnica Trenčín (5 tisíc eur v nadväznosti na naliehavosť potreby doplnenia personálu na konkrétnom oddelení), Univerzitná nemocnica Martin (1000 euro, v prípade šiestich pracovísk, kde pociťuje nedostatok sestier najviac, ponúka 5-tisíc euro, ide o internú kliniku, gastroenterologickú kliniku, pľúcnu kliniku, detskú kliniku, detské aro a detskú chirurgiu), aj Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica (3 000 eur). „Spoločnosť AGEL ponúka náborové príspevky pre zdravotné sestry. Ich výška sa odvíja od individuálnej dohody a potrieb konkrétnej pracovnej ponuky,“ uviedla Jarmila Ševčíková zo spoločnosti Agel.
Naopak, náborové príspevky v súčasnosti neponúka Nitrianska ani Žilinská fakultné nemocnica.
Sestry lanári aj zahraničie
Situácia s nedostatkom sestier nie je kritická len na Slovensku, sestry chýbajú aj v zahraničí. Najmä české zdravotnícke zariadenia sa orientujú vo svojich inzerátoch na slovenské sestry, pričom náborové príspevky sa pohybujú od 3 tisíc eur pre praktické sestry po 6 tisíc eur pre zdravotné sestry. Väčšinou nemocnice ponúkajú aj ubytovanie, najmä v prípade tzv. turnusových ponúk (20 dní do mesiaca v ČR vrátane 4-5 dní voľna a 10 dní doma na Slovensku) niekde aj služobné auto a notebook, najmä v súkromných zariadeniach. Ponúkané platy sa pohybujú od 2 tisíc eur vyššie.
