To, že najvyššie výdavky na zdravotníctvo automaticky neznamená aj najlepšie výsledky, ukazuje systém v USA. Okrem nich prinášame pohľad na systémy zdravotníctva aj v Japonsku a Austrálii. Prinášame druhú časť prehľadu, tentokrát mimo Európy.
Spojené štáty americké
Americký systém sa výrazne líši od európskych zdravotných systémov. Podľa OECD je s prehľadom najdrahší na svete. Napriek objemu výdavkov sú však výsledky amerického zdravotníctva v porovnaní s najlepšími krajinami s univerzálnym systémom výrazne horšie. Ako uviedol Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) vo svojej publikácii Najlepšia zahraničná prax pre reformu slovenského zdravotníctva, hlavným dôvodom je najnižšie pokrytie populácie verejným zdravotníctvom vo vyspelom svete. „Silnú úlohu v pokrytí tvoria súkromné poisťovne, podľa OECD až 53 percent, ktoré sú zamerané na tvorbu zisku“, uvádza publikácia.
Americký systém sa nedá porovnať so žiadnym iným vyspelým zdravotníctvom. Ide o zmiešaný systém, ktorý obsahuje prvky centralizovaných systémov a aj konkurenčný trh v prípade súkromného poistenia pracujúcej populácie.
Systém zdravotného poistenia v USA tvorí Medicare, čo je verejný program zdravotného poistenia pokrývajúci populáciu vo veku 65 a viac a ľudí so zdravotným postihnutím (18 % populácie). Potom je to Medicaid, verejný program zdravotného poistenia, ktorý sa zameriava na chudobnú populáciu vrátane seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím (27 % populácie). Systém tvoria aj tzv. iné verejné zdroje (Veterans Affairs, TriCare), kde cieľovú skupinu tvoria veteráni a príslušníci armády (3 % populácie). Najviac je zastúpené súkromné zdravotné poistenie, kam spadá vyše polovica populácie USA, aj s možnosťou príspevkov zamestnávateľov (88 % populácie so súkromným poistením).
„Rozvinuté krajiny sa vyznačujú univerzálnym pokrytím populácie verejným zdravotníctvom. USA je však jediná krajina, ktorá nemá univerzálne pokrytie zdravotným poistením v miere ako ostatné vyspelé krajiny. Asi 10 percent populácie nemá žiadne zdravotné poistenie a musí si platiť za zdravotnú starostlivosť z vlastného vrecka, alebo je odkázaná na charitu“, uvádza ÚHP.
Výdavky domácností na zdravotníctvo zaťažujú domácnosti v USA výrazne viac ako v ktorejkoľvek inej vyspelej krajine, tvoria 8,1 percenta, kým v EÚ to je 4,6 percenta. „Vysoké náklady na poistenie alebo samotnú zdravotnú starostlivosť ako sú doplatky, či spoluúčasť sú zároveň hlavnou príčinou osobných bankrotov v USA. Táto príčina bankrotov domácností sa v podstate vôbec neobjavuje vo vyspelých európskych krajinách,“ spresňuje ÚHP.
Napriek tomu, že systém má najvyššie celkové výdavky na zdravotníctvo na svete, na výsledkoch sa to vôbec neprejavuje. Vykazuje výrazne horšiu očakávanú dĺžku života pri narodení, vyšší počet úmrtí odvrátiteľných zdravotnou starostlivosťou aj vyššiu novorodeneckú úmrtnosť ako ostatné vyspelé krajiny.
Japonsko
Systém zdravotného poistenia v Japonsku bližšie rozobral MUDr. Ján Dudra vo svojej publikácii Súkromné zdravotné poistenie. Ako píše, japonský systém zákonného zdravotného poistenia poskytuje všeobecné poistenie a je financované prevažne z daní a príspevkov fyzických osôb. „Povinnosťou každého občana je prihlásiť sa do systému zákonného zdravotného poistenia. Vstup do systému je viazaný na zamestnanie alebo bydlisko“,, uvádza MUDr. Ján Dudra. Štátni zamestnanci sú poistení vo svojich vlastných poisťovniach, rovnako ako niektoré skupiny odborníkov, napríklad lekári v súkromnej praxi.
V roku 2015 sa celkové výdaje na zdravotníctvo odhadovali na približne 11 percent HDP, z čoho 84 percent bolo financovaných z verejných zdrojov, predovšetkým prostredníctvom systému zákonného zdravotného poistenia. Financovanie výdavkov na zdravotníctvo je podľa Jána Dudru zaistené z daní (42 percent), povinných individuálnych príspevkov (42 percent) a platieb OOP, čo sú priame platby domácností z vlastného vrecka (14 percent).
„Hradené služby zahŕňajú lôžkovú, primárnu, špecializovanú a psychiatrickú starostlivosť a tiež lieky na predpis. Okrem poistného platia občania za väčšinu služieb 30 percent spoluúčasť a niektoré poplatky. Malé deti a starší ľudia s nízkymi príjmami majú nižšie sadzby spoluúčasti a domácnosti majú ročné maximum na zdravotnú starostlivosť a dlhodobé služby v závislosti od veku a príjmu,“ dodal. Väčšina obyvateľov má súkromné zdravotné poistenie, ktoré však podľa neho slúži predovšetkým ako doplnok k životnému poisteniu, aby si zaistili dodatočný príjem v prípade choroby.
Pod japonský zdravotný systém zdravotného poistenia spadá vyše 98 percenta obyvateľstva. Časť patrí pod tzv. poistné plány v zamestnaní (59 percent), časť spadá pod tzv. plány poistenia podľa bydliska a časť pod plány zdravotného poistenia pre nepracujúcich občanov do veku 74. Svoju vlastnú skupinu poistenia majú aj seniori, kam sa automaticky zaradia po dovŕšení veku 75 rokov (12,7 percenta).
Aj v Japonsku existuje pri povinnom zdravotnom poistení spoluúčasť pacientov, a to 30 percent spoluúčasti za všetky zdravotné služby a lieky, pričom malé deti a seniori nad 70 rokov s nižšími príjmami sú oslobodení. Existujú však aj ochranné opatrenia. Napríklad mesačné maximum pre osoby mladšie ako 70 rokov s nižšími príjmami je 80 100 JPY (496,71 eur), nad túto hranicu sa uplatňuje zrážka vo výške jedno percento. Osoby s nízkymi príjmami platia maximálne 35 400 JPY (219,52 eur) mesačne.
Okrem toho je stanovený ročný limit pre domácnosť na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť, ktorý sa pohybuje od 340 000 JPY (2108 eur) do 2, 12 milióna JPY (13 144,84 eur) na účastníka v závislosti na príjme a veku. Pri prekročení tohto limitu môžu byť všetky platby plne uhradené.
Austrália
Hlavným zdrojom financovania zdravotníctva je v Austrálii štátny rozpočet. Ako uvádza Ján Dudra, celkové výdaje na zdravotníctvo v rokoch 2015- 2016 činili 10,3 percent HDP, pričom dve tretiny týchto výdavkov (67 percent) financovala vláda. „Zdravotná starostlivosť je financovaná prostredníctvom národného daňového systému a čiastočne prostredníctvom odvodov z dane z príjmu vo výške 2 percentá v roku 2016. Výdavky na súkromné zdravotné poistenie tvorili v rokoch 2015- 2016 8,8 percent celkových výdajov na zdravotníctvo“, uviedol J. Dudra.
Zaujímavosťou je, že vláda vo veľkej miere podporuje súkromné zdravotné poistenie. Dôvodom je najmä to, že sa ním znižuje požiadavka a tlak na verejné nemocnice a systém verejného zdravotníctva. Občanov podporuje v nákupe súkromného zdravotného poistenia jednak formou daňových úľav 8,5 až 33,9 percenta v závislosti od veku a príjmu, ale tiež vo forme penále v závislosti od príjmu 1,-1,5 percenta za to, že občan súkromné zdravotné poistenie nemá.
„Súkromné zdravotné poistenie je ľahko dostupné a ponúka krytie priamych výdavkov domácností z vlastného vrecka a krytie u súkromných poskytovateľov. Taktiež väčší výber poskytovateľov najmä v nemocniciach a rýchlejší prístup k službám, ktoré nie sú urgentné a zľavy na vybrané služby“, dodal.
Ako ďalej uvádza, súkromné zdravotné poistenie môže zahŕňať úhradu nemocničnej starostlivosti, ošetrenie u praktického lekára, aj bežnú ambulantnú starostlivosť. „Zaisťuje úhradu stomatologických, fyzioterapeutických, chiropraktických, podiatrických, domácich ošetrovateľských a optometrických služieb. Krytie môže byť obmedzené čiastkou v dolároch alebo počtom služieb,“ dodal.
Poisťovne v Austrálii sú ziskové aj neziskové inštitúcie. V roku 2016 bolo registrovaných 36 poisťovacích fondov. Ziskové, aj neziskové zdravotné poisťovne v rámci poistiek duplikujú alebo dopĺňajú zdravotné služby poskytované v rámci verejného zdravotného poistenia. „Súkromné poisťovne uzatvárajú zmluvy s nemocnicami a lekármi a poskytujú tak svojim poistencom väčší výber zariadení alebo špecialistov v porovnaní s klientmi verejného poistenia,“ uvádza. Ak pacient čerpá zdravotnú starostlivosť, môže si zvoliť, či bude klientom verejného zdravotného poistenia, kde má plne hradené poplatky alebo či starostlivosť využije ako súkromne poistený pacient, čo znamená 75 percentnú úhradu poplatkov.
