Kým počet ekonomicky aktívnych bude stagnovať, starších a komorbidných pacientov bude pribúdať čoraz viac
Jednou z najväčších výziev v zdravotníctve je starostlivosť o chronických pacientov. Dôvodom je demografický vývoj a starnutie populácie. Ako uviedla analytička Henrieta Tulejová z Advance Institute, ľudí starších ako 65 rokov bude v roku 2025 Českej republike o 36 percent viac než v roku 2010. Obyvateľov starších ako 85 rokov bude dokonca viac o 63 percent v porovnaní s rokom 2010, pričom ich počet sa do roku 2030 pravdepodobne zdvojnásobí.
V prípade ekonomicky aktívneho obyvateľstva je však trend opačný a počet obyvateľov Českej republiky vo veku 20 až 65 rokov bude viac menej stagnovať. A situácia na Slovensku je podobná. „Nožnice medzi ľuďmi, ktorí čerpajú zdravotnú starostlivosť a medzi tými, ktorí za zdravotnú starostlivosť platia sa nám začínajú mimoriadne rýchlo otvárať,“ uviedla H. Tulejová. Zatiaľ čo v roku 2010 bolo 4,6 ekonomicky aktívneho obyvateľa na človeka vo veku 65 a viac rokov, v roku 2030 bude na jedného obyvateľa staršieho ako 65 rokov spadať iba 2,7 aktívne ekonomického človeka.
Štatistiky v Českej republike predpokladajú, že do roku 2030 sa zvýši počet pacientov s diabetom alebo s viac než dvomi ochoreniami oproti roku 2010 o 50 percent. V porovnaní s rokom 2010 narastie do roku 2030 počet pacientov s rakovinou o 36 percent.
Dopyt po starostlivosti bude rásť
Analytička upozorňuje na to, že vzhľadom na pridružené ochorenia budú obyvatelia vo vyššom veku čerpať významne viac zdravotnej starostlivosti. „Tieto trendy vytvárajú obrovský tlak na zdravotný systém. Preto potrebujeme premýšľať o tom, ako zmeníme organizáciu poskytovania zdravotnej starostlivosti, aby sme sa dokázali vysporiadať s predpokladaným vývojom. Nevyhnutnosťou je integrácia liečby ochorení,“ dodala.
Podľa Strategického rámca rozvoja starostlivosti o zdravie v Českej republike do roku 2030 zdravie 2030 má až 50 percent občanov Českej republiky nad 65 rokov viac ako dve ochorenia. Podľa analytičky je preto nevyhnutné sa zamerať na dôležité otázky. Prvou je, či má systém v Českej republike dostatočné kapacity na to, aby sa dokázal postarať o týchto pacientov a zároveň nájsť spôsob, ako tieto kapacity posilniť či už zvýšením počtu zdravotníckych pracovníkov alebo posilnením technológií. Ďalšou dôležitou úlohou je nájsť spôsob integrácie zdravotnej starostlivosti. Ináč budú nemocnice, pohotovosti a ambulantní lekári preťažení pre nedostatok lekárov. Zároveň sa to premietne do neefektívnosti. Tlak na ďalší rast nákladov bude rásť a limitované zdroje nebude možné využiť v systéme zdravotníctva takým spôsobom, aby viedli k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva.
Programy musia mať svojho lídra
Rozširovanie programov pre manažment chronických chorôb bude preto neoddeliteľnou súčasťou zmeny organizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ten však má svoje základné komponenty. „Každý takýto program musí mať hlavného lídra starostlivosti, ktorým môže byť ambulantný lekár, nemocnica alebo zdravotná poisťovňa,“ podotkla H. Tulejová. Úlohou lídra programu je zabezpečiť integráciu starostlivosti naprieč viacerými ochoreniami, garantovať a zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť podľa odporúčaných plánov, skríning komplikácií a užívanie správnej farmakoterapie, ktorá pomôže predchádzať komplikáciám.
Na to, aby líder dokázal tieto úlohy zabezpečiť potrebuje informačnú infraštruktúru, teda prepájanie dát, informácií, poskytovanie dát o vývojových trendoch, o vývoji zdravotného stavu pacienta a poskytovanie informácií, ktoré pomáhajú pri rozhodovaní o liečbe pacienta. Líder programu starostlivosti o chronických pacientov však potrebuje zabezpečiť aj motiváciu a edukáciu pacienta, aby vedel, ako sa má starať o svoje zdravie.
Ďalšou dôležitou oblasťou sú návrhy na posilnenie kapacít poskytovateľov, rozširovanie kompetencií zdravotníckych pracovníkov, nutričných terapeutov či klinických farmaceutov, ale tiež zapájanie iných foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti.
V Holandsku sú lídrami lekári
Holandsko už v roku 2012 identifikovalo, že rast nákladov na zdravotnú starostlivosť je neúnosný a pacienti si pri takomto trende nebudú schopní dlhodobo financovať zdravotné poistenie a zdravotnú starostlivosť. Najväčší problém narastal v ambulantnej sfére. Holandsko však začalo riešiť čoraz pálčivejší problém v čase, kedy ešte systém nepociťoval významný nedostatok zdrojov či poskytovateľov.
Integráciu zdravotnej starostlivosti začalo zmenou finančných kontraktov. Z kapitačného kontraktu všeobecných lekárov vyňalo 25 percent, ktoré presmerovalo na novú organizáciu starostlivosti o chronicky chorých pacientov. Desať percent z tohto objemu smerovalo do investícií informačných systémov, ale tiež na indikátory kvality, teda na vyhodnocovanie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zvyšných 15 percent zasa naviazalo na takzvané balíčkové kontrakty za štandardnú starostlivosť o chronicky chorých. Tieto takzvané balíčkové kontrakty si následne mohli praktickí lekári vyrokovať so zdravotnou poisťovňou, pričom sa zaviazali k zodpovednosti a organizáciu starostlivosti o chronické ochorenia pacientov.
Prvým chronickým ochorením, pre ktoré začali vznikať takéto balíčkové kontrakty, bol diabetes a postupne sa rozšírili o ďalšie ochorenia. „Tento spôsob vnímam za veľmi inšpiratívny pre nastavenie celoštátneho rámca pre kontrakty a následné delegovanie zodpovednosti na zdravotné poisťovne a poskytovateľov, ktorí by mali mať možnosť rokovať s poisťovňami o balíčkových kontraktoch,“ dodala odborníčka.
Na základe kontraktov by si následne dokázal všeobecný lekár zamestnať alebo zazmluvniť ďalších poskytovateľov, ktorí sú nevyhnutní pre starostlivosť pacienta s konkrétnych chronickým ochorením. Takáto organizácia viedla k vytvoreniu takzvaných care groups alebo ošetrovateľských skupín. V niektorých takýchto skupinách spolupracuje až 150 lekárov, ktorí sú buď zamestnaní alebo subkontrahovaní. Skupina zodpovedá za viaceré úlohy: za negociáciu balíčkovej ceny a riadenie nákladov, kvalitu starostlivosti podľa štandardov, koordináciu a nakupovanie starostlivosti u ďalších poskytovateľov a o informačný systém a inovácie. V Holandsku je do takéhoto systému zapojených až 80 percent všeobecných lekárov.
V Dánsku sú lídrami regióny
Dánsko v posledných rokoch implementovalo veľkú reformu nemocničnej starostlivosti. Pri počte obyvateľov zhruba 5,5 milióna zredukovalo počet nemocníc zo 40 na 21. No tým, že vzdialili nemocnice od pacienta, potrebovali pre demografický vývoj posilniť ambulantnú starostlivosť. Ich národným cieľom je zvýšiť počet ambulantných ošetrení až o 50 percent.
Dánsko vypracovalo takzvaný národný plán, teda analýzu a predikciu potrieb obyvateľstva, na základe čoho identifikovalo chýbajúci počet lekárov. Implementáciu plánu a vysporiadanie sa s počtom chronických pacientov následne delegovalo na regióny, ktorých cieľom je zabezpečiť dostatok liečby v primárnom sektore a znížiť tlak na nemocnice. V tomto prípade sú lídrami programov samotné regióny, ktoré dokážu pružne reagovať na potreby pacientov.
Regióny dostávajú za koordináciu rizikovo vyvážený rozpočet na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Zároveň si vytvorili takzvané health clusters okolo nemocníc a ambulantných lekárov pre vytvorenie lokálnych decentralizovných riešení. Regióny zároveň na riešenie nedostatku personálu a rast výkonnosti zapájajú digitálne technológie napríklad zdieľaním štruktúrovaného zdravotného plánu chronického pacienta medzi nemocnicou a ambulanciou, digitálny monitoring pacientov s bolesťami fyzioterapeutmi alebo kardiológmi u pacientov so srdcovým zlyhávaním.
Rovnako aj Slovensko má stratégiu starostlivosti o chronicky chorých, predikciu potrieb pacientov a plány do budúcna. „Za kľúčové však vnímam potrebu mať lídra v starostlivosti, ktorým nemusí byť minister zdravotníctva, ale vidíme, že túto úlohu zvládajú všeobecní lekári či regióny, ktoré následne spolupracujú naprieč celým systémom,“ uzavrela analytička.
