Poskytovaním zdravotnej starostlivosti na diaľku za pomoci telekomunikačných technológií je možné znížiť záťaž zdravotného personálu, eliminovať návštevy pacientov v ambulanciách, znížiť rehospitalizácie
Technológie a inovácie majú potenciál významne dopomôcť k tomu, aby sa zdravotníctvo stalo udržateľným. Prognózy vývoja počtu zdravotníckeho personálu a náporu pacientov nie sú lichotivé a mnohé krajiny sa na tento vývoj musia pripraviť. Populácia starne, priemerný vek rastie a počet obyvateľov v dôchodkovom veku s chronickými ochoreniami výrazne pribúda. Aj to bola téma konferencie Telemedicína 2024- Zdravie na diaľku, ktorá sa konala 28. a 29. mája v Trnave.
Ako v rámci diskusie upozornila kardiologička Anna Vachulová, v budúcnosti bude na Slovensku o takmer o 1,5 milióna ľudí viac s vysokým krvným tlakom. „Musíme začať konať teraz, aby títo ľudia nemuseli zbytočne a predčasne zomierať, pretože toto je kategória predčasných a odvrátiteľných úmrtí, ktorým sa dá predísť ľahkou diagnostikou a liečbou,“ povedala.
Náklady na zdravotnú starostlivosť v budúcnosti výrazne stúpnu. Zároveň však počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude klesať. Práve telemedicína ponúka pomocnú ruku pri manažovaní chronických chorôb, liečbe akútnych a nezávažných ochorení, pri nastavovaní liečby, monitoringu liečby a stavu pacienta, diagnostike a prevencii, ale tiež šetrení verejných zdrojov.
Podľa prezidenta Slovenskej spoločnosti pre telemedicínu a digitálne zdravie Vladimíra Dvorového sa medicína a zdravotníctvo bude musieť v nasledujúcich rokoch vyrovnať s ďalšou akceleráciou technologického vývoja, výsledkami klinických štúdií zdravotných poisťovní, napojením na e-zdravie, definíciu úhradových mechanizmov či nastavením legislatívneho rámca. Pre samotnú telemedicínu však bude podľa V. Dvorového nájdenie spôsobu, ako motivovať pacientov k spolupráci, definovanie klinickej užitočnosti a prospešnosti pre pacienta a tiež predpis telemedicíny.
Lieči sa iba zlomok pacientov
Slováci prichádzajú o roky prežité v zdraví predovšetkým pre onkologické a kardiovaskulárne ochorenia. Napríklad, najčastejším dôvodom hospitalizácie bolo podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií chronické zlyhávanie srdca, pre ktoré sa pacienti často vracajú do nemocníc opakovane. Konkrétne v roku 2021 eviduje NCZI až 22 077 hospitalizácií pacientov s danou diagnózou.
Podľa Anny Vachulovej dáta hovoria o tom, že na Slovensku trpia hypertenziou zhruba dva milióny pacientov. No iba 350-tisíc z nich sa na vysoký krvný tlak reálne lieči. Pritom zníženie systolického krvného tlaku z desať milimetrov ortuťového stĺpca a diastolického krvného tlaku o päť milimeter ortuťového stĺpca je možné dosiahnuť 20 percentnú redukciu kardiovaskulárnych a koronárnych príhod a o desať až 15 percent znížiť celkovú mortalitu.
V liečbe kardiovaskulárnych ochorení môže telemedicína prispieť frekventovanejším prehodnotením subjektívnych a objektívnych príznakov, k častejšiemu, hoc virtuálnemu kontaktu pacienta s lekárom, k rýchlejšiemu nastaveniu liečby a diagnostike komplikácií, k zvýšeniu motivácie pacienta a k zlepšeniu adherencie k liečbe a režimu, respektíve životnému štýlu. Neustále sledovanie stavu pacienta pritom za pomoci telemedicíny prebieha v prirodzenom prostredí pacienta, teda v jeho domácnosti, práci či voľnočasových aktivitách, čo prispieva k lepšej prognóze a kvalite života.
Chýbajú úhradové mechanizmy
Poskytovaním zdravotnej starostlivosti na diaľku za pomoci telekomunikačných technológií je možné znížiť záťaž zdravotného personálu, eliminovať návštevy pacientov v ambulanciách, znížiť rehospitalizácie a celkovo zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Vďaka monitorovaniu pacienta na diaľku sa zároveň dosahujú lepšie výsledky pri liečbe chronických chorôb, čím sa kvalita života liečených pacientov zvyšuje. Použitie informačných technológií na manažment chorôb a zdravého životného štýlu dokáže zároveň šetriť zdroje vo verejnom zdravotnom poistení.
Slovenskému zdravotníctvu sa však tieto benefity nedarí využívať plnohodnotne. Hlavnými bariérami pri implementácií telemedicínskych služieb už nie sú technologické možnosti či neochota pacientov a zdravotníkov. Podľa šéfa Slovenskej spoločnosti pre telemedicínu a digitálne zdravie Vladimíra Dvorového sú nimi obava z neznámeho a úhradové mechanizmy, ktoré celosvetovo a celoeurópsky brzdia nástup telemedicíny. „Pretože keď nie sú nastavené úhradové mechanizmy, chýba motivácia poskytovateľa pri využívaní tejto možnosti a chýba aj legálna možnosť robiť telemedicínu,“ podotkol V. Dvorový.
Vo verejnom zdravotnom poistení sú aplikované v súčasnosti dva telemedicínske výkony, ktoré boli zavedené počas pandémie covidu. Ide o konzultáciu prostredníctvom SMS, mobilu a e-mailu a opätovné vystavovanie receptov na základe elektronickej komunikácie. Výzvou pre lepšie ukotvenie telemedicíny bude nové legislatívne usporiadanie regulácie zdravotníckych pomôcok, ale tiež úprava pravidiel pre vedenie zdravotníckej dokumentácie.
Počítačový program ako zdravotnícka pomôcka
Telemedicína nie je ani legislatívne dostatočne podchytená. Ide pritom o základnú požiadavku, ktorá musí byť splnená na to, aby sa mohla ďalej rozvíjať. „Na Slovensku máme v legislatíve provizórnu formuláciu, ktorá bola prijatá na prežitie obdobia covidu. Štát prisľúbil, že po odznení covidu pripraví komplexnú legislatívu na rozvoj telemedicínskych služieb,“ povedal Marián Faktor zo zdravotnej poisťovne Dôvera.
Za zdravotnícku pomôcku sa totiž podľa legislatívy považuje nástroj, prístroj, zariadenia, počítačový program, materiál alebo iný výrobok, ktorý je používaný samostatne alebo v kombinácii, a ktorý je výrobcom určený na diagnostické, preventívne, monitorovacie alebo liečebné účely. Poskytovanie odborných informácií a rád o zdravotníckych pomôckach a dohľad nad nimi zabezpečujú lekárne. Nemocničné lekárne zasa na základe objednávky vydávajú zdravotnícke pomôcky, teda podľa legislatívy aj softvér či počítačový program oddeleniu nemocnice alebo ambulancii ústavného zariadenia, a to aj vtedy, ak ho obstarala zdravotná poisťovňa. „Reálne však lekári nepredpisujú pacientom počítačový program,“ dodal M. Faktor.
Technológie zdravotníkov nenahradia
Vladimír Dvorový pripomenul, že okrem demografického vývoja a nedostatku zdravotníckych pracovníkov čelí oblasť medicíny nárastu chronických ochorení v mladších vekových skupinách.
„Telemedicína, umelá inteligencia a vôbec moderné technológie často vzbudzujú v zdravotníkoch a aj pacientoch obavu, že depersonalizuje a dehumanizuje medicínu, a že vzďaľuje medicínu od pacienta. No princípom medicíny je humanita a kontakt s pacientom. Pre telemedicínu platí, že má byť vykonávaná ako všetky ostatné formy poskytovania zdravotnej starostlivosti z pohľadu kvality, legislatívy, aj bezpečnosti pacienta,“ povedal s tým, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti na diaľku nemá nahrádzať ľudský dotyk, ale môže efektívne substituovať niektoré segmenty zdravotníctva.
Práve prostredníctvom telemedicíny je možné skrátiť dĺžku vyšetrenia pomocou online konzultácií, včas rozpoznať komplikácie a zhoršenie stavu, vďaka čomu lekár dokáže zasiahnuť včas a predísť tak hospitalizácii, ale tiež rýchlejšie nastaviť liečbu a tým zlepšiť kvalitu života. Vzdialený monitoring pacientov už v súčasnosti ponúka personalizovanú medicínu orientovanú na pacienta, monitoring desiatok fyziologických parametrov, plány merania, algoritmy včasného varovania a prehľadný portál ako pre lekárov, tak aj pre pacientov.
Telemedicína môže v budúcnosti priniesť miniaturizáciu (zmenšovanie súčiastok, najmä v elektronike, pri plnom zachovaní ich vlastností a funkcií- pozn. red.) certifikovaných zariadení a nové typy senzorov, pokročilé spracovanie alertov a signálov včasného varovania pomocou umelej inteligencie s následným odporúčaním pre pacienta, masívnejšie zaradenie ďalších diagnóz do vzdialeného monitorovania, ako napríklad diabetes, onkologické ochorenia, hepatologické či respiračné ochorenia.
