Takmer všetky nasledujúce vlády Zajacovu reformu odmietli, ale nepredstavili vôbec žiadnu alternatívu, pričom všetkých šesť zákonov platí dodnes
Je asi najznámejším a zároveň najkontroverznejším ministrom zdravotníctva, akého kedy Slovensko malo. A jeden z mála, ktorý v ministerskom kresle vydržal celé štyri roky. Žiadny iný navyše nepriniesol takú komplexnú reformu.
Zajacova reforma bola prvá a posledná veľká systémová reforma zdravotníctva, komentuje 20. výročie analytik INESS Martin Vlachynský. Ako dodal, jej autori predstavili teoretické základy v podobe Enthovenovho systému manažovanej konkurencie, teóriu naplnili nástrojmi pre slovenské reálie v podobe konkurencie poisťovní a poskytovateľov, nezávislého úradu pre dohľad a ďalších. „Zároveň celý systém za podpory vtedajšej vlády implementovali do základnej legislatívy formou úplne nových zákonov,“ dodal.
„Dvadsať rokov je veľmi dobrý míľnik, keď sa dá zhodnotiť taká rozsiahla zmena, ako bola reforma zdravotníctva ministra Zajaca. To, čo naozaj rešpektujem a oceňujem, je príprava celého tímu a vypracovanie komplexnej zmeny, ktorú pán minister tvrdou politickou prácou dokázal v parlamente presadiť. Zlé jazyky síce tvrdia, že bola odpísaná z nejakého amerického štátu, ale nech je pravda akákoľvek, platí, že taký stupeň komplexnosti je na slovenské pomery nezvyčajný a zaslúži si ocenenie,“ ohodnotil reformu poslanec za Smer Vladimír Baláž.
Aj podľa Petra Stachuru, poslanca za KDH a bývalého štátneho tajomníka Ministerstva zdravotníctva SR, je Rudolf Zajac nepochybne veľkou postavou slovenskej zdravotníckej politiky. „Jeho pôsobenie na poste ministra zdravotníctva počas druhej Dzurindovej vlády v rokoch 2002 až 2006 sa dá vnímať dvojako. Na jednej strane to bol minister, ktorý prišiel do úradu pripravený, mal svoj tím ľudí a presnú predstavu, čo chce so smerovaním rezortu urobiť. Rovnako mu nechýbala odvaha postaviť sa na barikády a začať rozplietať zdravotnícky systém, ktorý bol roky budovaný na základoch socializmu. Bol to minister, ktorý ako jediný pripravil ucelenú reformu zdravotníctva, prakticky nanovo zadefinoval celý systém a ukotvil ho v legislatíve. Toto je neodškriepiteľný prínos R. Zajaca,“ ohodnotil kroky bývalého ministra zdravotníctva. Ako dodal, kormidlo zdravotníctva začal otáčať zo systému riadeného štátom do novej éry manažovanej konkurencie. „Iróniou osudu však je, že systém v súčasnosti nie je ani dobre manažovaný a neprebieha ani zdravá konkurencia. Ale to už nie je len vinou Rudolfa Zajaca, ale aj všetkých ďalších garnitúr, ktoré zdravotníctvo doviedli do stavu, ako ho poznáme teraz,“ dodal bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva.
Šestica zákonov
Celú reformu Rudolf Zajac a Peter Pažitný podrobne rozpísali v roku 2004 v takzvanej bielej knihe, kde komplexne opísali stav slovenského zdravotníctva vrátane finančnej nerovnováhy, prezamestnanosti zdravotného personálu, zadlženosti a zároveň podrobne rozobrali šesť kľúčových reformných zákonov. V rámci bielej knihy sa venovali aj mýtom o reforme, napríklad že zmena zdravotných poisťovní a nemocníc na akciové spoločnosti znamená privatizáciu zdravotníctva, čím strašila verejnosť nielen vtedajšia opozícia na čele so Smerom, ale aj lekárske odbory. Autori v rámci bielej knihy vyvracali aj mýty o tom, že reforma je antisociálna a zisk v zdravotníctve nemorálny.
Ak si chcete prečítať tento článok, prihláste sa do členskej sekcie
Členskú sekciu majú predplatitelia tlačenej verzie magazínu Medicína zadarmo.
V prípade otázok nás prosím kontaktujte na email: predplatne@newsandmedia.sk.
