Podľa Tomáša Szalaya peniaze, ktoré mali byť určené na mzdy zdravotníckych pracovníkov, do rezortu nepotečú, pretože treba platiť iné veci. „Napríklad, zhodou okolností, ministerstvo športu bude stáť zhruba toľkoto peňazí každý rok“, hovorí
Slovenskému zdravotníctvu má vláda zobrať takmer 260 miliónov eur. Financie mali byť určené na mzdy zdravotníckych pracovníkov. Opozičná strana Sloboda a Solidarita tvrdí, že kroky vlády Roberta Fica budú viesť ku kolapsu zdravotníctva. Súčasťou konsolidácie má byť okrem iného aj spomalenie valorizácie platov zdravotníkov v ambulantnom aj nemocničnom sektore na tri percentá na jeden rok.
„Peniaze, ktoré mali byť určené na mzdy zdravotníckych pracovníkov, do rezortu nepotečú, pretože treba platiť iné veci. Napríklad, zhodou okolností, ministerstvo športu bude stáť zhruba toľkoto peňazí každý rok,“ povedal opozičný poslanec strany Sloboda a Solidarita Tomáš Szalay s tým, že zdravotníci svojimi nižšími mzdami zaplatia existenciu ministerstva športu Andreja Danka (SNS). Lekárske odborové združenie už začalo v reakcii na konsolidáciu v zdravotníctve zbierať výpovede lekárov z nadčasovej práce. Avizuje ich 2 635 lekárov z 24 nemocníc a ich zber pokračuje.
Nebojuje za zdravotníkov
Napriek tomu, že programové vyhlásenie vlády deklaruje rezort zdravotníctva ako prioritu, realita je podľa opozície iná. Za zdravotníkov nebojuje ani ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, ktorá konsolidáciu verejných financií aj na úkor zdravotníkov iba vzala na vedomie a verejne sa k nemu vyjadrila až po výzve opozície.
„Osobne si myslím, že konsolidácia verejných financií sa vôbec nemala dotknúť už dnes dosť skúšaného zdravotníctva. Reptanie a hádky nám v tomto zložitom období nepomôžu. Je potrebné sa zomknúť a nie politikárčiť, najmä keď je všetkým známe, že tento problém nevznikol dnes ani pred rokom,“ reagovala Zuzana Dolinková.
Ako to naozaj je
Na druhej strane, aj keď štát chce konsolidovať platy zdravotníckych pracovníkov, mzdy im v budúcom roku porastú. „Nech sa na mňa zdravotníci nehnevajú, ale lekári majú priemerný plat 4 898 eur, tie tri percentá im urobia každému lekárovi plus 147 eur. Ja sa pýtam ostatných ľudí, ktorí zarábajú, že kedy naposledy im stúpol plat takmer o 150 eur. Sestry pri trojpercentnej valorizácii plus 68 eur, majú priemerný plat 2 270 eur. To nie je žiadny malý plat, ja si myslím, že zdravotníci na Slovensku už nie sú tak zle platení, ako sa tu rozprávalo pred niekoľkými rokmi,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický, keď predstavoval konsolidačné opatrenia.
Jeho slová potvrdzujú aj štatistiky, napríklad dáta Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb, ministerstva práce a sociálnych vecí, štatistického úradu Poľska, aj údaje kolektívnej zmluvy lekárov fakultných nemocníc v Nemecku, či portálu talent.com pre porovnávanie platov a pracovných pozícií ukazujú, že platy lekárov v slovenských nemocniciach patria medzi najvyššie z pohľadu násobku priemernej mzdy v okolitých štátoch.
Kým priemerný plat lekára v slovenských nemocniciach sa pohybuje na úrovni 4 561 eur, v Českej republike na úrovni 4 434 eur mesačne. V Poľsku zarábajú lekári priemerne 3 792 eur a v Nemecku priemerne 7 588 eur. Pritom priemerná mesačná mzda je na Slovensku zhruba 1 430 eur, v Česku 1 753 eur, v Poľsku 1 649 eur a v Nemecku 4 479 eur.
| Krajina | Priemerná mzda v hospodárstve (mesačný v EUR) | Priemerný plat lekárov (mesačný v EUR) | Priemerný plat lekárov ako násobok priemernej mzdy krajiny | Priemerný plat sestier (mesačný v EUR) | Priemerný plat sestier ako násobok priemernej mzdy krajiny |
| Slovensko | 1 430 | 4 561 | 3,2 | 2 100 | 1,47 |
| Česko | 1 753 | 4 434 | 2,5 | 2 674 | 1,53 |
| Poľsko | 1 649 | 3 792 | 2,3 | 2 305 | 1,40 |
| Nemecko | 4 479 | 7 588 | 1,7 | 4 299 | 0,96 |
Podľa verejne dostupných zdrojov rastie plat českého lekára s pracovnými skúsenosťami rýchlejšie ako na Slovensku, kde sú nástupné platy síce vyššie, no ich následný rast je pomalší. Slovenskí lekári zarábajú v priemere mesačne síce viac ako lekári v Česku, pravdou však je, že slovenskí lekári majú zväčša viac nadčasov, vďaka ktorým je ich mzda vyššia.
Slovenským lekárom vybojovalo skokový nárast miezd Lekárske odborové združenie. Na druhej strane však vláda lekárov nezaviazala plnením kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov. Lekári navyše mávajú často súbežne viac úväzkov. Bez dochádzkového systému nie je možné zbierať relevantné dáta, no systém umožňuje nemocničnému lekárovi mať plný úväzok a popritom pracovať aj na súkromnej klinike. Štátne nemocnice majú väčšinou v takýchto prípadoch obmedzený manévrovací priestor pre nedostatok personálu, a lekárom umožňujú pracovať aj mimo nemocnice. Dôvodom je, že nemocnica potrebuje naplniť legislatívou predpísaný personálny normatív.
Podľa opozičnej strany SaS budú mať konsolidačné opatrenia tri zásadné dôsledky. Prvým je, že sa zvýši odchod zdravotníkov do zahraničia, kde by mali zamestnanci vyššie mzdy. Druhým dôsledkom budú dlhšie čakacie lehoty kvôli nižšiemu počtu zdravotníckych pracovníkov a peňazí v zdravotníctve, čo bude zákonite viesť k nižšej produktivite. Tretím dôsledkom bude vyššie poplatkové zaťaženie pacientov. „Tieto tri dôsledky považujem za závažné a v priamom rozpore s tým, čo vláda avizovala, že chce v zdravotníctve dosiahnuť,“ povedal Tomáš Szalay.
Nedostatok sestier
Jedným z najvypuklejších problémov je nedostatok zdravotných sestier. Podľa opozície pre ich deficit najväčšie štátne nemocnice nie sú schopné prijímať a ošetrovať viac pacientov. V praxi sa to prejavuje tým, že nemocnice majú nižšiu obložnosť a nevyužívajú sa ich plné kapacity. „Polovica postelí v Univerzitnej nemocnici Bratislava je prázdna, lebo je tam o 425 sestier menej, ako tam bolo pred ôsmimi rokmi,“ podotkol T. Szalay. V systéme však celkovo chýba podľa komory sestier až 14-tisíc zdravotných sestier.
„Je poľutovaniahodné, že vláda SR so súhlasom ministerstva zdravotníctva prehlbuje krízu v zdravotníctve a otvára dvere ďalšiemu exodu sestier a pôrodných asistentiek zo systému zdravotníctva. Konsolidačné opatrenia vlády SR majú spomaliť valorizácie platov zdravotníckych pracovníkov, čo pri dnešnom enormnom nedostatku sestier spôsobí, že nám začnú odchádzať skúsené sestry a pôrodné asistentky v ešte väčšom množstve a mladá generácia, ktorá by ich mala nahradiť radšej po štúdiu opustí našu krajinu,“ reagovala prezidentka Slovenskej komory sestier pôrodných asistentiek Iveta Lazorová.
V súčasnom roku majú zdravotné sestry priemernú základnú zložku mzdy 1 304 eur. Bez konsolidácie by ich plat v roku 2025 stúpol na 1 430 eur, teda o 126 eur. Po schválení konsolidačného balíčka v podobe, v akej bol prezentovaný, by však ich plat stúpol iba o 39 eur, na 1 343 eur.
Podľa analytikov INESS za konsolidáciu verejných financií zaplatí každý občan Slovenska 36 eur mesačne. Zároveň, podľa Inštitútu finančnej politiky by mala byť inflácia v budúcom roku na úrovni 3,9 percenta.
Platový rozdiel zdravotných sestier v Českej republike a na Slovensku je pritom už teraz výrazný. Kým v Česku zarábajú sestry v priemere 2 674 eur, priemerná mzda zdravotnej sestry na Slovensku podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií je 2 100 eur vrátane všetkých príplatkov či služieb. Priemerný plat zdravotných sestier v Poľsku sa pohybuje na úrovni 2 305 eur, a v Nemecku až vo výške 4 299 eur.
Vlády sa konsolidácia nedotkne
Konsolidácia verejných financií sa však nedotkla vládnych výdavkov. Kým vláda ohlásila škrtanie a zvyšovanie daní, stihla rozhodnúť o zvýšení platu premiéra Roberta Fica a o jeho doživotnej rente, platoch ministrov, ktoré sa zvýšili na 8 600 eur či dôchodku generálneho prokurátora Maroša Žilinku vo výške 5 000 eur mesačne. Peniaze daňových poplatníkov použila vláda aj na Cyrilometodské slávnosti, a to až vo výške 400-tisíc eur, na oslavy SNP v hodnote troch miliónov eur, na založenie ministerstvo športu za 240 miliónov eur, na trináste dôchodky v hodnote 800 miliónov eur ročne, na ktoré od roku 2025 dá štát až miliardu eur ročne.
