Pre reformu záchraniek hrozí, že Slovensko príde o európske peniaze
Reforma záchrannej zdravotnej služby, ktorá má platiť už od 1. januára 2025, vychádza z míľnika Plánu obnov a odolnosti, ktorý definuje optimalizáciu siete neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Cieľom reformy podľa plánu obnovy je prijať novú legislatívu, ktorá by zvýšila dostupnosť záchrannej zdravotnej služby pre pacientov. Sieť neodkladnej zdravotnej starostlivosti má vychádzať z dopytu po zásahoch podľa diagnóz a regiónov, geografického rozloženia staníc záchrannej zdravotnej služby (ZZS) so zohľadnením cestnej siete a infraštruktúry, dostupnosti nemocničných zariadení vhodných typov, z matematického modelovania a simulácií z reálnych dát.
Plán obnovy bez dát
Geografické rozloženie siete záchraniek má byť zrealizované na matematickom simulačnom modeli. Ten má sieť navrhnúť tak, aby pre 90 percent populácie bola dostupnosť ZZS do 15 minút od odoslania a pre 80 percent pacientov s diagnózou kvintetu prvej hodiny bola dostupnosť do ôsmich minúť od odoslania. Práve premiestnením staníc sa má skrátiť reakčný čas v porovnaní so súčasnou situáciou.
Z akých dát vychádzali tvorcovia reformy ZZS, nie je známe. Redakcia Medicíny má v dispozícii zápisnicu zo stretnutia Komisie pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť na ministerstve zdravotníctva, ktorá rozhoduje o pripravovaných zmenách. O tom, že ciele definované v pláne obnovy a odolnosti bude takmer nemožné dosiahnuť, hovoril ešte bývalý minister zdravotníctva Michal Palkovič.
Na spomínanom stretnutí členov komisie, ktoré sa konalo 26. septembra 2023, Michal Palkovič poukázal na riziko krátenia platby z plánu obnovy a odolnosti. V zápisnici sa píše, že minister zdravotníctva sa spýtal členov komisie, či majú vedomosť o tom, kto, kedy a na základe akých dát definoval míľnik plánu obnovy, a teda dostupnosť ZZS do 15 minút pre 90 percent populácie. „Členovia komisie skonštatovali, že touto informáciou nedisponujú,“ uvádza sa v zápisnici. Zástupca Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák následne dodal, že reforma a dáta boli vypracované najmä bývalým riaditeľom Operačného strediska ZZS. Meno riaditeľa v zápisnici uvedené nie je.
M. Polák zároveň informoval, že niekoľkokrát oslovil kompetentných s požiadavkou o zmenu znenia reformy. Lukáš Stanko zo Sekcie implementácie plánu obnovy a odolnosti a reforiem na túto informáciu reagoval tým, že požadovaná zmenia nebola a ani nie je možná, keďže Európska komisia by ju mohla považovať za znižovanie cieľa, respektíve zmarenie reformy.
Vtedajší minister zdravotníctva Michal Palkovič podľa zápisnice skonštatoval, že Slovenská republika bude mať problém s ďalšou platbou z Európskej komisie a je ohrozené čerpanie pre nesplnený míľník. Na to reagoval Matej Polák, že členovia opakovane hľadali možnosti, ako splniť požiadavku, ktorú schválila vláda Eduarda Hegera v pláne obnovy a odolnosti.
Budovanie nových staníc
Plán obnovy hovorí aj o výstavbe nových a o obnove už existujúcich staníc ZZS. Cieľom má byť presun jednotlivých staníc podľa novostanovenej siete ZZS, ktorá bude reflektovať aj optimalizáciu siete nemocníc. Časť staníc by mala byť presunutá do zrekonštruovaných priestorov, ďalšiu časť bude potrebné vystavať nanovo s príslušným vybavením. Vláda by podľa plánu obnovy a odolnosti mala investovať do výstavby alebo rekonštrukcie celkovo 55 malých staníc ZZS. Tento míľnik musí vláda splniť do 30. júna 2025, aby bolo možné čerpať financie z plánu obnovy.
Ministerstvo zdravotníctva oficiálne komunikovalo iba predbežnú optimalizovanú analýzu siete záchraniek zdravotnej služby koncom minulého roka. Vtedy sieť vypracovala Žilinská univerzita v Žiline a o jej vypracovanie požiadalo operačné stredisko. Zadaním bolo, aby nová sieť reflektovala požiadavky sformulované v pláne obnovy, ktorými je dostupnosť záchrannej zdravotnej služby pre 90 percent populácie do 15 minút. Ministerstvo v čase zverejnenia dodalo, že zverejnená sieť nemusí byť konečnou sieťou pre vyhlásenie výberových konaní v polovici roku 2025. Potrebu rozloženia sídiel staníc a typov ambulancií totiž môže zmeniť aj optimalizovaná sieť nemocníc.
Predbežná sieť záchrannej zdravotnej služby priniesla vlnu kritiky. Lekári a záchranári upozornili na to, že cieľ, ktorý má Slovensko splniť z plánu obnovy, sa nepodarí. „V súčasnom systéme, ak sa reforma neurobí ako celok s tým, že zahrnie aj nemocnice a urgentné príjmy a predávanie pacientov, tak je to nereálne,“ povedala pre TA3 prezidentka Občianskeho združenia Rescue Service Continuity Zuzana Pukancová, ktorá zároveň pôsobí aj ako podpredsedníčka Základnej odborovej organizácie pri Záchrannej zdravotnej službe Bratislava.
Projektový manažér pripravovaných zmien Gaston Ivanov potvrdil, že v súčasnosti majú niekoľko návrhov rozloženia siete záchraniek. Zástupcovia ministerstva zdravotníctva ich verejnosti zatiaľ nekomunikovali.
Triáž volaní nemusí byť presná
Od januára by mala v rámci reformy ZZS vzniknúť aj nová tiesňová linka 116117, ktorá má odľahčiť linku 155. Podľa návrhu zákona zhruba 20 percent udalostí spracovaných na linke tiesňového volania 155 je klasifikovaných ako „odkladné“, a nevyžadujú si výjazd záchranky.
Nová linka má slúžiť na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov, ktoré si nebudú vyžadovať okamžitý zásah. Personál v záchrankách by sa tak mohol sústrediť na kritické prípady, v ktorých je jeho prítomnosť nevyhnutná. Novú tiesňovú linku má prevádzkovať operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby.
Odborníci však tvrdia, že zavedenie ďalšej tiesňovej linky môže byť pre pacientov mätúce. Rovnako nie je známy aj finančný vplyv na prevádzku novej tiesňovej linky. Prvotná triáž hovorov bude musieť prebehnúť na linke 155, čo v konečnom dôsledku podľa nich nebude viesť k odľahčeniu práce operátorov.
Zástupca Asociácie záchrannej zdravotnej služby Michal Bahelka však na spomínanom stretnutí prezentoval analýzu, ktorá ukázala, koľko zásahov je po posúdení lekára alebo záchranára v teréne preklasifikovaných z hľadiska závažnosti v porovnaní s klasifikáciou operačného strediska, ktoré záchranku vysiela. Zásahy s prioritou „kritický“ a „naliehavý“ za rok 2022 podľa údajov operačného strediska tvorili 30 percent primárnych zásahov. No podľa posúdenia naliehavosti na adrese, tvorili takéto zásahy 15 percent. Prezentované dáta poukazujú na to, že operačné stredisko nedokáže presne odhadnúť závažnosť stavu pacienta.
Ku komu vyšlú kurzistu
Práve pre neemergentné primárne výjazdy by mal po novom slúžiť nový typ záchranky, a to ambulancia špecializovanej prepravy. V praxi má odľahčiť lekárov a záchranárov od menej naliehavých úloh. V nových typoch záchraniek majú pôsobiť takzvaní asistenti prepravy. Ide o nový typ zdravotníckeho pracovníka, ktorým sa záujemca stane po absolvovaní takzvaného Špecializovaného kurzu prvej pomoci v rozsahu 180 hodín na akreditovanom pracovisku. Ktoré pracoviská konkrétne to budú, nie je známe. Personál bude preškolený v akreditovanom kurze prvej pomoci raz za rok v rozsahu aspoň ôsmich hodín.
Odborníci považujú vysielanie takého personálu k pacientom za vysoko nebezpečné. Tvorcovia reformy však argumentujú tým, že asistent prepravy bude vysielaný iba k neemergentným pacientom. Odborníci však tvrdia, že v praxi pod diagnózou neemergentných výziev sa často skrývajú pacienti v ťažkom klinickom stave, ktorí si vyžadujú intenzívnu starostlivosť. Personál po niekoľkotýždňovom kurze takýchto pacientov nebude vedieť adekvátne ošetriť a zvládnuť. Odborníci z výboru Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof navrhujú, aby v takýchto posádkach bol prítomný aspoň jeden zdravotnícky záchranár tak, ako je to aj v zahraničí.