Argumenty šéfa lekárskych odborárov pokrivkávajú. A poriadne
Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský na tlačovej konferencii slávnostne ohlásil hrozbu výpovedí zhruba 2 500 lekárov. Nezabudol spomenúť viacero faktov, pre ktoré podľa jeho slov slovenské zdravotníctvo nefunguje.
Lekárskych odborárov dvihol zo stoličky návrh riešenia nekonečných dlhov nemocníc. Lekárske odborové združenie (vtedy ešte na čele s Mariánom Kollárom) bojovalo proti transformácii nemocníc na akciové spoločnosti už v roku 2011, za vlády Ivety Radičovej. Ak by v tom čase bola transformácia úspešná, slovenské zdravotníctvo by sa možno vyhlo miliardovým stratám, ktoré odvtedy štát do rezortu nalial iba na ich oddlženie.
Už aj premiér Robert Fico po 20 rokoch prišiel na to, že ak štát nechce vyhadzovať ďalšie milióny na neefektívny chod štátnych nemocníc, nevyhne sa ich transformácií na akciové spoločnosti. Peter Visolajský tvrdí, že posledné štátne nemocnice (ktoré si môžu dovoliť tvoriť miliónové dlhy a nepracovať na efektívnosti) sa transformáciou dostanú do súkromných rúk. Evidentne si v tomto prípade vyberá iba čiastkové informácie pre masírovanie verejnej mienky, aby mu vláda skočila doslova na lep.
Len žiadne povinnosti a zodpovednosť!
V prípade transformácie nemocníc na akciové spoločnosti šéf lekárskych odborárov tvrdo a zámerne ignoruje fakt, že tento krok je podmienený tým, že sa konkurz nebude riadiť obchodným zákonníkom ako pri štandardných spoločnostiach. To znamená, že žiadna privatizácia nehrozí. Niekoľkokrát to odznelo aj zo strany členov vlády. Že štátne nemocnice po transformácií na akciové spoločnosti zostanú štátnymi. Ministerstvo by ich totiž malo naďalej vlastniť cez holding. Čo je navyše bežná prax v českom zdravotníctve, ktoré Peter Visolajský pravidelne dáva za príklad.
Napokon, aj na Slovensku máme príbehy úspešných štátnych akcioviek, či už srdcovocievne ústavy, onkologické ústavy alebo popradská nemocnica.
Podľa Petra Visolajského štátne nemocnice zrejme hospodária dobre a na ich činnosti nie je potrebné meniť absolútne nič. Len doliať viac peňazí. Podľa verejne dostupných údajov dostali tento rok štátne nemocnice 191 miliónov nad rámec štandardného navýšenia platieb. Nuž, aj tak dosiahnu ku koncu roka stratu 150 miliónov eur. Budúci rok by sa straty mali vyšplhať na úroveň 320 miliónov eur. Za posledných 20 rokov stúpli náklady na štátne nemocnice až päťnásobne, na viac ako dve miliardy eur. Pacienti sa však stále sťažujú na plesne, padajúce omietky a priestory v havarijnom stave. Kam šli teda tieto milióny? Nuž, prejedli sa. Peter Visolajský však napriek tomu bude štátne nemocnice brániť zubami, nechtami a nepripustí žiadnu zmenu, ktorá by klepla po prstoch biznisu lekárov a nie raz aj ich pracovnej morálke.
Hnusný zdravotnícky biznis
Peter Visolajský niekoľko krát na spomenul najbohatších Slovákov. Zameral sa na tých, ktorí sa podľa rebríčka Forbes umiestnili na prvých pozíciách. A to na Tomáša Chreneka a Jaroslava Haščáka, ktorí za posledné obdobie podľa jeho slov raketovo vyrástli práve vďaka zdravotníctvu. Šéf odborárov zabudol na to, že spomínaní páni dlhodobo podnikajú aj v iných sférach. Šéf Agelu, Tomáš Chrenek, je známy predovšetkým ako oceliarsky magnát, ktorý v istom čase uvažoval aj nad kúpou košického U. S. Steel-u. Hlavným biznisom skupiny Penta je zasa retail (maloobchod, pozn. redakcie), oblasť realít a bankovníctva, v ktorých podniká vo viacerých krajinách. Zdravotnícky biznis skupiny Penta na Slovensku pritom tvorí menej než desať percent z celého zisku skupiny. Treba tiež dodať, že pokiaľ by zdravotníctvo nebolo atraktívne z podnikateľského hľadiska, súkromné spoločnosti by v ňom nepôsobili. No v slovenskom zdravotníctve práve súkromné spoločnosti nastavujú štátu zrkadlo, a potvrdzujú to, že s efektívne nastavenými procesmi je možné v tejto oblasti „prežiť“.
Peter Visolajský tiež spomenul, že biznis súkromných firiem v zdravotníctve dosiahli minulý rok zisk 380 miliónov eur. Šéf odborárov však akosi zabudol na ambulancie, ktoré sú tiež podnikateľské subjekty a do tohto objemu P. Visolajský zarátal aj ich zisky. Podľa verejne dostupných dát totiž zhruba 270 z 380 miliónového zisku vytvorili ambulancie, zväčša jednoosobové „eseročky“ lekárov, ktorí nie raz majú aj úväzky v nemocniciach, kde sa na nich zasa vzťahuje platový automat. A áno, aj v štátnych nemocniciach, ktoré tak tvrdohlavo P. Visolajský obhajuje. Teda aj kolegovia Petra Visolajského sú konateľmi alebo majú úväzky v súkromných ambulanciách, či dokonca súkromných laboratóriách.
Akciovky nie, plné DRG áno. Nezmysel
Jednou z tém tlačovej konferencie LOZ bolo aj transparentné financovanie nemocníc. V tomto má šéf odborárov nepochybne pravdu. Štát nebol dlhé roky schopný zaviesť financovanie nemocníc na základe úhradového mechanizmu DRG, alebo inak povedané, podľa výkonu. Roky mu trvalo, kým sa rozhodol, kto by celé zavádzanie DRG mal vôbec manažovať. Táto etapa je už ukončená.
Kým Visolajský transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti stoj čo stoj odmieta, pričom práve táto právna forma by nevyhnutne tlačila štátne nemocnice do vyššej efektívnosti, zavedeniu plného mechanizmu DRG sa už nebráni. V tomto momente však zabúda na to, že ak by sa v nemocniciach zaviedlo financovanie na základe čistého úhradového mechanizmu DRG, menej efektívne nemocnice by to postihlo v negatívnej podobe. Aj z toho dôvodu je potrebné pracovať na optimalizácii siete nemocníc. Tá má za cieľ kategorizovať nemocnice podľa tých výkonov, ktoré nemocnica dokáže vykonávať a obísť tak živelné zatváranie jednotlivých oddelení.
Je však nevyhnutné, aby bolo transparentné aj hospodárenie s prostriedkami nemocníc, a aby podliehalo povinnému auditu a zverejňovaniu. K tomu je však potrebná práve transformácia nemocníc na akciové spoločnosti.
Gólom do vlastnej brány je tvrdenie Petra Visolajského, že odborárom nejde o platy. Dokonca priznal, že tí lekári, ktorí podávali pred dvomi rokmi výpovede, majú platy garantované v pracovných zmluvách. Realitou však je, že ostatné požiadavky z memoranda spred dvoch rokov vytiahol Peter Visolajský až v momente, kedy sa vo verejnosti začali objavovať domnienky o tom, či sa LOZ chce naozaj vyhrážať výpoveďami 2 500 lekárov pre 60 eur „v čistom“ v čase, kedy sa konsolidácia dotkne každého, bez ohľadu na profesiu a sociálny status.
