Ministerstvo zdravotníctva predložilo návrh, podľa ktorého by záchranky mohli prevádzkovať iba neziskové organizácie. Kým jeden z návrhov počíta s transparentným výberovým konaním pre pridelenie licencií, druhý zasa s väčšou zodpovednosťou zo strany nemocníc. Tie, ktoré majú urgentný príjem by si zabezpečovali záchrannú zdravotnú službu vlastným procesom. Aj v tomto prípade platí podmienka, že by sanitky museli prevádzkovať iba neziskové subjekty. V redakcii Medicína sme sa odborníkov a politikov pýtali, ako hodnotia tieto navrhované zmeny.
Viliam Novotný, kandidát strany Demokrati:
Prevádzkovatelia záchrannej zdravotnej služby sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a máme viacero príkladov úspešných neziskových organizácií – nemocníc, ktoré v zdravotníctve pôsobia. Motivácia v neziskovej organizácii je nevytvárať dlh, zo zákona pôsobiť vo vyrovnanom rozpočte a vytvárať prostriedky, ktoré investuje späť do prevádzky na modernizáciu, obnovu techniky, lepšie vybavenie a lepšie odmeňovanie zamestnancov.
Je to skôr riešenie, ku ktorému sa uchýlilo ministerstvo zdravotníctva ako ku kompromisu. Na jednej strane tlak, aby záchranky prevádzkoval štát, respektíve nemocnice, na druhej strane záujem súkromných spoločností. Vytvorenie neziskovky len na prevádzkovanie záchranky, ktorá nebude vyberať zisk so zdravotníctva je podľa mňa kompromisný návrh ministerstva zdravotníctva.
Očakávam, že súčasní poskytovatelia si vytvoria dcérske neziskové organizácie len na prevádzkovanie záchraniek a zúčastnia sa ďalšieho výberového konania. Majú skúsenosti, techniku aj školený personál, tak prečo nie?
Ministerstvo zdravotníctva sa nevie rozhodnúť medzi tlakom záchranárov na jednej strane a tlakom nemocníc na druhej a tak hľadá alternatívy. Druhá alternatíva, teda vrátiť záchranky nemocniciam, je návratom pred reformu zdravotníctva do roku 2005, ale vlastne s úpravou, že by ich prevádzkovali nemocničné dcérske neziskovky. Teda aby sa nedialo to, prečo vlastne záchranky do roku 2005 nefungovali dobre, lebo nemocnice ich zisk spotrebovali na vlastnú prevádzku a do ich modernizácie neinvestovali.
Ktorá alternatíva uspeje je ťažké povedať, ale skôr mi to pripadá ako ďalšie ťahanie času. Už rok po škandalóznom zrušenom výberovom konaní je záchranná zdravotná služba v provizóriu a pri tomto legislatívnom tempe zrejme riešenie počká až na novú vládu.
Peter Ferjančík, kandidát Sme rodina:
Samotný zákaz zisku nezabezpečí kvalitu ani efektivitu, nakoľko zisk je prirodzenou motiváciou k efektivite a vedie k investíciám a inováciám. Čo je neefektívne nemôže byť dobré pre pacienta. Bez zisku nie je možné robiť investície, ktoré priamo zachraňujú ľudské životy, alebo sú súčasťou stabilizácie personálnych kapacít.
Vieme si možno predstaviť, že by sa pri záchrankách vyšpecifikovali drobné regulácie zisku, alebo by sa vyšpecifikovali situácie, v rámci ktorých by zisk generovaný možno z etických dôvodov nemal byť (napr. veľké katastrofy atď.) ale to je skôr možno aj otázka prekopania témy hospodárskej mobilizácie.
Štát má kontrolovať kvalitu, dostupnosť, vybavenie a výsledky a vykonávať primeranú reguláciu tam, kde si to situácia vyžaduje naozaj. Pacientovi je jedno či ho zachraňuje „ziskovka“ alebo „neziskovka“. Potrebuje, aby záchranka prišla včas a fungovala dobre.
Nie úplne rozumieme ani zloženiu komisie, keďže sú tam zástupcovia spoločností, ktorí prevádzkovali záchranky aj za účelom zisku, to si akože majú dobrovoľne schváliť svoju vlastnú popravu? To, čo navrhuje ministerstvo je nezmysel, nikomu nič neprinesie a zdá sa že sa začínajú točiť v kruhu.
Tomáš Szalay, poslanec strany Sloboda a Solidarita:
Neziskový subjekt nemusí hospodáriť s nulou ani so stratou. Môže vytvoriť prebytok, iba ho nesmie vyplatiť vlastníkovi a má ho vrátiť do svojej činnosti. Motiváciou môže byť verejnoprospešné poslanie alebo záujem nemocnice zabezpečovať celý reťazec akútnej starostlivosti. Prečo by však mal súkromník vložiť kapitál a niesť podnikateľské riziko, ak mu štát zakáže primeranú návratnosť? Výsledkom môže byť menej uchádzačov a slabšia konkurencia. Navyše, ak zákon dôsledne neošetrí transakcie so spriaznenými firmami, zákaz dividend ešte neznamená, že peniaze nemôžu odtekať cez nájmy, služby alebo dodávky. Ak si ministerstvo myslí, že sú záchranky preplácané, nech ukáže nákladové dáta a upraví cenu. Výšku platieb predsa určuje štát.
Právna forma však nie je ukazovateľom kvality. Po výhradách Úradu pre verejné obstarávanie sa neziskovosť stala vstupenkou k výnimke z verejného obstarávania. To však nie je zdravotnícky argument. Štát má hodnotiť reakčné a dojazdové časy, personálnu stabilitu, vybavenie, výsledky kontrol a doterajšiu kvalitu. Nie právnu formu. Je jedno, či je mačka čierna alebo biela, hlavne aby chytala myši. Detaily návrhov sú však zlé ako celok.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško nás zabáva. Celá táto predstieraná debata o reforme záchraniek je dymová clona, odpútavanie pozornosti. Minister potrebuje prekryť zbabraný tender. Nemá však ani funkčné riešenie, ani politickú silu či podporu, aby ho presadil. Tak len múti vodu, zdržiava čas jalovými úvahami, pričom je jasné, že do volieb sa žiadna zmena neudeje. Odpoveďami na vaše otázky teda len prispievam k tomuto zabávaniu.
Oskar Dvořák, poslanec hnutia Progresívne Slovensko:
Za rok od prevalenia kauzy záchrankového tendra zlyhal minister Šaško hneď niekoľkokrát. Najskôr, keď chcel zákazku netransparentne prihrať svojim spolustranníkom, donorom Hlasu a finančnej skupine Agel. Následne prišiel s niekoľkými ďalšími modelmi, ktoré majú stále jednu vec spoločnú – prihrať prevádzkovanie sanitiek zdanlivo vopred vytipovaným firmám.Podmienka neziskovosti či prenesenie prevádzky na nemocnice s urgentnými príjmami pritom pre týchto hráčov nepredstavujú žiadnu prekážku. Ba naopak, ešte im môžu pomôcť obísť súťaž. Inými slovami, pri každej alternatíve, s ktorou ministerstvo za posledný rok prišlo, to vyzerá tak, že cieľ zostáva rovnaký – nasmerovať stámiliónové zákazky k výhercom s nakúpenými sanitkami.
A keďže generálny prokurátor Maroš Žilinka tvrdí, že ministerstvo zrušilo výberové konanie nezákonne, stále hrozí návrat pôvodných výhercov – spolustraníkov a donorov Hlasu. Aj pôvodný tender tak môže byť pre nich ďalšou cestou k záchrankám.
Podľa nás v Progresívnom Slovensku v tejto fáze zostáva najjednoduchším a najčistejším riešením vyhlásiť úplne nové, ale hlavne transparentné výberové konanie. S jasnými a merateľnými kritériami kvality, verejne známymi členmi komisie, zverejnenými projektmi a zápismi z rozhodovania či verejnými vypočutiami.
Vladimír Baláž, poslanec Smer-SD:
Teraz neviem odpovedať. Musíme počkať na stanovisko odbornej komisie. Všetky názory, predovšetkým koaličných partnerov musia byť rezervované, aby neovplyvňovali stanovisko komisie.
Dušan Zachar, zdravotnícky analytik INEKO:
Tých motivácií neziskových organizácií na prevádzkovanie záchraniek môže byť veľa a záleží aj na veľkosti a forme zakladateľa n.o. Ak ide o malé firmy, resp. jednotlivcov, vedia sa v záchranke n.o. zamestnať sa a realizovať sa. Ak ide o veľké súkromné skupiny, tak si teoreticky vedia vyberať finančné a iné benefity zo záchraniek cez pridružené nákupy a služby v rámci skupiny, resp. môžu mať iné strategické záujmy spojené aj s celkovým podielom na celom zdravotníckom trhu, a teda aj vplyvom. V každom prípade je nesporné, že takáto právna forma generuje vyššiu netransparentnosť skutočných motivácií aktérov a taktiež menší tlak na efektívnosť.
Podmienku neziskovosti nepovažujem za správnu. Akurát sa aktéri budú musieť naučiť, ako „obchádzať“ niektoré legislatívne obmedzenia neziskoviek, čo sa týka výplaty zisku a budú si ho (niektorí) chcieť realizovať nejakým iným, menej transparentným spôsobom. Viem si predstaviť, že si súčasní ziskoví prevádzkovatelia vytvoria novú n.o., ale bude to spojené so zbytočnými transakčnými nákladmi a v konečnom dôsledku nižšou mierou transparentnosti.
Určite uprednostňujem variant s ponechaním výberového konania a pridaním jasných merateľných kritérií a vopred stanoveným bodovaním a váhami, ako aj transparentnejším kreovaním výberovej komisie. Ak by v tejto alternatíve bola ponechaná slobodná voľba právnej formy záchraniek, bol by to celkovo veľký krok vpred. Druhý variant považujem za škodlivý.
Martin Vlachynský, analytik INESS:
Nezisková organizácia napĺňa účel, na ktorý bola založená a ktorý je vymedzený v jej zakladacej listine a štatúte. Môže to byť aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Rozdiel oproti obchodnej spoločnosti je v jasnosti napĺňania tohto cieľa. Klasické účtovanie o zisku a stratách je z tohto pohľadu silným manažérskym nástrojom. Umožňuje motivácie jasne účtovne ukotviť. Ale z ekonomického pohľadu aj nezisková organizácia generuje kladnú a zápornú hospodársku hodnotu, len sa účtovne nenazýva „zisk“.
Podmienka neziskovosti nie je šťastná. Považujem ju za nezmyselné obmedzenie konkurencie, ktoré zároveň zo systému odstraňuje jeden zo silných manažérskych nástrojov. Stále sami seba klameme, že poskytovanie služieb v zdravotníctve je nejaká mysteriózna činnosť, ktorá sa vymyká zákonitostiam zvyšku ekonomiky. Tak, ako nedáva zmysel prikázať, aby všetky automobilky, železiarne alebo predajne potravín povinne fungovali ako neziskové organizácie, nedáva to zmysel ani pri poskytovaní záchrannej služby.
Celý nápad je zjavne vymyslený tak, aby vyšachoval veľkú časť súkromného sektora. Niektorí politici asi majú pocit, že v slovenskom zdravotníctve je príliš veľa kapitálu a investorov.
Michal Bahelka, riaditeľ spoločnosti RZP:
Návrh ministerstva zdravotníctva vnímame tak, že subjekt prevádzkujúci záchranky znamená, že vytvorený zisk sa nerozdeľuje medzi zakladateľov poskytovateľa, ale zostáva v organizácii a používa sa na zabezpečenie a ďalší rozvoj poskytovaných služieb.
Motiváciou na prevádzkovanie ZZS preto môže byť predovšetkým dlhodobý záujem poskytovať kvalitnú prednemocničnú zdravotnú starostlivosť a vytvorené zdroje investovať späť do jej rozvoja – do personálu, vzdelávania, vozidiel, zdravotníckej techniky či ďalšieho zvyšovania kvality. Základným predpokladom však je, aby bolo financovanie ZZS nastavené tak, že umožní nielen pokryť jej každodennú prevádzku, ale aj obnovu techniky a dlhodobý rozvoj služby.
Samotná právna forma poskytovateľa podľa nás nie je tým, čo rozhoduje o kvalite záchrannej zdravotnej služby. Rozhodujúce sú najmä odborná úroveň, personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie, skúsenosti a schopnosť poskytovateľa službu dlhodobo rozvíjať.
Ak však Ministerstvo zdravotníctva SR takýto návrh predloží a Národná rada SR ho schváli, budeme nové zákonné podmienky rešpektovať. Za podstatné považujeme, aby boli pravidlá jasné, transparentné a rovnaké pre všetkých uchádzačov.
RZP, a.s. pôsobí v záchrannej zdravotnej službe viac ako 20 rokov a za celé toto obdobie sme z prevádzky záchraniek nevyplatili ani jedno euro na dividendách konečným užívateľom výhod. Vytvorený prevádzkový zisk reinvestujeme späť do zvyšovania kvality nami poskytovanej prednemocničnej zdravotnej starostlivosti – do ľudí, techniky, vybavenia a vzdelávania.
Ak budú úhrady za prevádzku ZZS nastavené tak, aby bolo možné zabezpečiť nielen samotnú prevádzku, ale aj potrebnú obnovu a ďalší rozvoj služby, sme pripravení rešpektovať a splniť zákonné podmienky stanovené pre získanie povolenia na prevádzkovanie ZZS.
Pre nás nie je rozhodujúca právna forma spoločnosti, ale možnosť pokračovať v poskytovaní kvalitnej záchrannej zdravotnej služby a ďalej ju rozvíjať.
Ministerstvo zdravotníctva SR predstavilo dva možné modely výberu budúcich poskytovateľov záchraniek. Jeden počíta s transparentným výberovým konaním, pričom zodpovednosť za výber poskytovateľov zostáva na štáte. Druhý model presúva rozhodovanie o výbere poskytovateľov na jednotlivé nemocnice s urgentnými príjmami a ministerstvo zdravotníctva by následne na základe ich rozhodnutia vydávalo povolenia.
RZP, a.s. dlhodobo podporuje model transparentnej súťaže s vopred stanovenými, merateľnými a pre všetkých rovnakými kritériami. Takýto spôsob umožňuje porovnať jednotlivých uchádzačov z hľadiska personálneho zabezpečenia, materiálno-technického vybavenia, skúseností či stratégie ďalšieho rozvoja záchrannej zdravotnej služby.
Zároveň nevidíme odborný dôvod, aby sa ministerstvo zdravotníctva vzdávalo priamej zodpovednosti za proces výberu poskytovateľov záchraniek a túto kompetenciu prenášalo na riaditeľov, resp. majiteľov jednotlivých nemocníc. Záchranná zdravotná služba je celoslovenský systém a podľa nášho názoru by aj pravidlá výberu jej poskytovateľov mali byť jednotné, transparentné a nastavené na celoštátnej úrovni.
Cieľom celého procesu by malo byť predovšetkým to, aby povolenie získali poskytovatelia, ktorí dokážu občanom zabezpečiť čo najvyššiu kvalitu, bezpečnosť a dostupnosť záchrannej zdravotnej služby.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
