Ak na Slovensku začne diskusia o kvalite medicínskeho vzdelávania, nemôže sa stať, že lekárske fakulty vyprodukujú človeka schopného pustiť do sveta konšpiračné vyjadrenia, tvrdí mladý lekár
Slovenská republika sa na júnovom stretnutí členských krajín Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve verbálne dištancovala od prijatia balíka revidovaných článkov Medzinárodných zdravotných predpisov. Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár na postoji trvá. Nové predpisy podľa neho uprednostňujú záujmy farmaceutického priemyslu. Ostré reakcie si vyslúžilo aj jeho spochybnenie pandémie COVID-19. Odborníkov a lekárov sme sa opýtali na ich názor.
PharmDr. Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory
Keďže okrem slovného vyjadrenia pána Kotlára na Výbore pre zdravotníctvo Národnej rady SR, že „pandémia na Slovensku nebola“, nie sú známe žiadne podklady vedúce k tomuto záveru, nie je možné úplne posúdiť charakter, metodiku a vstupné údaje analýzy, z ktorej pán Kotlár vychádzal a ktorú bude prezentovať v septembri. Avšak pri všetkých aktuálne dostupných informáciách, štatistických údajoch a v kontexte množstva štúdií publikovaných v prestížnych vedeckých časopisoch považujeme možnosť dospieť k takémuto záveru za menej než hypotetickú. Ako zástupca slovenských farmaceutov, ktorí boli počas pandémie v prvej línii ponechaní bez akejkoľvek intervencie štátu a na vlastné náklady zabezpečovali dostupnosť lekárenskej starostlivosti si dovolím ohradiť sa voči takýmto tvrdeniam. Rád by som tiež zdôraznil skutočnosť, že počas pandémie verejnosť nezaznamenala ani minimálne problémy v dostupnosti liekov, zdravotníckych pomôcok, či dietetických potravín a opakovane chcem vyjadriť vďačnosť a obdiv kolegom vo verejných a nemocničných lekárňach a v distribučných spoločnostiach za zvládnutie tejto náročnej situácie.
MUDr. Katarína Dostálová, pneumologička
Posledný týždeň sa niekoľko krát denne sama seba pýtam, či sa mi toto celé iba nesníva. Príde mi, slušne povedané, nevhodné, aby niekto bagatelizoval to, čo sme s kolegami prežili počas pandémie. Museli sme denne čeliť obrovskému náporu pacientov s COVID-19 a postcovidovým syndrómom na ambulanciách a kolegovia v nemocniciach v ochranných oblekoch 24 hodín sedem dní v týždni nasadzovali svoje zdravie aj život, aby pomohli pacientom s respiračným zlyhávaním. Je to neúcta aj voči preživším pacientom a rovnako voči pozostalým, ktorým COVID-19 vzal rodinných príslušníkov. Rada by som ale jasne povedala jednu vec: my ako odborná verejnosť tiež túžime po odpovediach na otázku, či boli počas pandémie prijímané opatrenia efektívne, koľko zachránili životov alebo odvrátili hospitalizácii. Alebo, či boli niektoré neúčinné alebo zbytočne obmedzujúce. Chceme však odpovede od kvalifikovaných ľudí, ktorí problematike rozumejú a dokážu spojiť odbornosť s kvalitnou analýzou dát. Nie od kolektívu konšpiráciami opantaných a voči medicíne a vede predpojatých ľudí, ktorí nemajú potrebné vzdelanie na takéto vyšetrovanie. Prijímanie ďalších krokov podľa ich neodborných záverov môže byť pre spoločnosť nebezpečné.
JUDr. Andrej Vršanský, Liga za duševné zdravie SR
Ak si chcete prečítať tento článok, prihláste sa do členskej sekcie
Členskú sekciu majú predplatitelia tlačenej verzie magazínu Medicína zadarmo.
V prípade otázok nás prosím kontaktujte na email: predplatne@newsandmedia.sk.
