Dušan Zachar, analytik INEKO
Mala by sa organizovať tak, aby umožňovala porovnávanie medzi viacerými rôznymi poskytovateľmi bez ohľadu na vlastníctvo a právnu formu. Mali by sa merať rôzne indikátory produktivity a kvality poskytovanej rýchlej zdravotnej pomoci, zverejňovať ich a na základe toho, v prípade nesplnenia stanovenej štandardnej úrovne, aj odoberať licencie. Porovnávanie záchraniek na základe rôznych vopred stanovených indikátorov môže byť aj kľúčovým faktorom pre súťaž o získanie licencií na ďalšie obdobie.
Tomáš Szalay, poslanec (Sloboda a Solidarita)
Záchranný systém nepotrebuje revolúciu, ale evolúciu. Základy, ktoré vytvorila „Zajacova reforma“, sú dobré a správne, a preto ich nie je potrebné rozbúrať. Vďaka súťažiam sa prednemocničná starostlivosť na Slovensku výrazne skvalitnila. Licenčné súťaže sú dobrým nástrojom na to, aby sme vybrali najlepších poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby. Čo je potrebné urobiť, je zabezpečiť spravodlivosť a transparentnosť týchto výberových konaní. To znamená hodnotiť projekty podľa jasných a transparentných kritérií vrátane indikátorov kvality, ktoré sme doteraz nemerali. Od tohto roka sa však začínajú merať a pri najbližšom výberovom konaní v roku 2031 už budú súčasťou hodnotenia.
Martin Smatana, zdravotnícky analytik
Aj keď si myslím, že záchranná zdravotná služba je kritická infraštruktúra a podobne ako policajti či „hasiči“ by mala byť v rukách štátu, moja obava je, že zoštátnením by sme pokazili aj ten jeden z mála dobre fungujúcich segmentov v našom zdravotníctve. Preto sa skôr prikláňam k nejakému kompromisu, kde vidím viaceré alternatívy, z čoho tri vnímam ako potenciálne aj implementovateľné: V rámci siete sa zadefinuje časť, ktorá je minimálnou kritickou infraštruktúrou, čiže zoznam posádok, ktoré bude vždy prevádzkovať štát, tak aby sa zagarantovala určitá dostupnosť, a zvyšok by mohol ísť do tendra. Týmto spôsobom by tu stále zostala konkurencia a dáta či príklady na benchmark, ale stále ostala kľúčová časť starostlivosti v rukách štátu. Posádky záchrannej starostlivosti sa pridelia prislúchajúcemu spádu urgentného príjmu v nemocnici, a to podľa typu príjmu (máme dnes dva hlavné typy) a prirodzeného dojazdového spádu. Toto riešenie by teda prirodzene prepojilo posádky s nemocnicami, kam sa pacienti prevážajú, a hoci urgentných príjmov je na Slovensku 46, dajú sa podľa vlastníka zoskupiť do 11 skupín, čiže by to ani nebola veľká fragmentácia služieb a podarilo by sa dosiahnuť úspory z rozsahu. Hlavný problém tejto alternatívy je to, že nie všetky nemocnice s urgentným príjmom majú zdroje alebo kapacity, alebo vôbec ochotu prevádzkovať záchranné zdravotné služby, a preto by som ešte zvážil alternatívu, keď sa síce body pridelia nemocniciam s urgentným príjmom, ale tie ten bod budú môcť, podobne ako tomu je dnes aj v diagnostike, outsourcovať ďalej na iného poskytovateľa. Pochopiteľne, za nejakú platbu, nájom alebo inú protihodnotu. Nemocnica bude stále poberateľom paušálu a garantom služby, ale prevádzkovať bod bude môcť aj niekto iný, kto sa na to špecializuje.
Vladimír Baláž, poslanec (Smer-SSD)
Otázka riešenia záchrannej zdravotnej služby, vzhľadom na nedávne zrušené výberové konanie, sa bude zrejme riešiť širším politickým konsenzom. Ja sa prikláňam k riešeniu, kde by veľké krajské nemocnice s urgentným príjmom druhého typu mali vlastnú záchrannú zdravotnú službu a o ostatné body môže prebehnúť súťaž. No musím zároveň povedať, že súhlasím aj s myšlienkou, aby záchranná zdravotná služba ako kritická infraštruktúra bola len pod kuratelou štátu.
