Ako by bolo možné zabezpečiť dostupnosť nových liekov, pri efektívnom vynakladaní zdrojov, ktoré sú vo verejnom zdravotnom poistení?
Mária Lévyová, Asociácia na ochranu práv pacientov
Asociácia na ochranu práv pacientov dlhodobo upozorňuje na to, že je potrebné navýšiť odvody za poistencov štátu tak, aby najzraniteľnejšie skupiny poistencov mali garanciu dostupných všetkých foriem zdravotnej starostlivosti a liekov. Upozornili sme aj na to, že okrem násobku HDP by sa mali zmeniť aj hodnoty medicínskej investície, čo v praxi znamená, že požiadavku, ktorá sa vytvára v návrhu vyhlášky, by dokázalo splniť celosvetovo len päť liekov medzi rokmi 2010 a 2020. K rozhodnutiu stiahnuť vyhlášku o zmenách prahových hodnôt prispel vo veľkej miere tlak pacientskych organizácií. Rovnako ako minister aj my považujeme za potrebný otvorený dialóg naprieč sektorom. Na základe toho budú stanovené jasné kritériá v oblasti prahových hodnôt, ich finančného krytia so zohľadnením medicínskeho prínosu pri liečbe pacientov s najťažšími diagnózami.
Vladimír Baláž, Smer-SSD
Každý štát, kde sa náklady na zdravotnú starostlivosť, to znamená aj náklady na lieky a zdravotné pomôcky, uhrádzajú z verejného zdravotného poistenia, nejakým spôsobom reguluje svoje výdavky na túto zdravotnú starostlivosť. Najčastejšie je to cez hodnotu QUALY alebo podmienenou kategorizáciou. Ak by lieky voľne prúdili do systému, neexistuje štát, ktorý by to finančne zvládol, len zo zdravotného poistenia. Museli by sa výrazne obmedziť iné druhy zdravotnej starostlivosti, ako je ústavná, ambulantná starostlivosť a iné. Je, žiaľ, zaužívaný, ale nesprávny pohľad, že každý nový liek prináša zodpovedajúci výsledok. Pri spätnom hodnotení len asi 20 až 30 percent nových liekov, ktoré prichádzajú na trh, je účinnejších ako terajšia liečba. Preto majú štáty agentúry, ktoré hodnotia prínos nových liekov. Na Slovensku je to NIHO. Po vyhodnotení týchto výsledkov hodnotenia sa nové lieky môžu dostať do systému. Týmto spôsobom je možné zabezpečiť dostupnosť nových liekov, pri efektívnom vynakladaní zdrojov, ktoré sú vo verejnom zdravotnom poistení.
Dušan Zachar, INEKO
Rozumiem argumentácii, že sa môžeme prikrývať len takou perinou, akú máme k dispozícii. Pri ostatnej reforme liekovej politiky sme si stanovili také prahové hodnoty na preplácanie nových liekov z verejného zdravotného poistenia, ktoré sa už v krátkom čase ukázali, že sú v našich podmienkach a pri výkonnosti slovenskej ekonomiky neudržateľné. Z tohto pohľadu sa javí návrh ministerstva zdravotníctva ako nastavenie pravidiel na reálne možnosti financovania a dodržanie výdavkových limitov.
Z druhého pohľadu by sa však mali utesňovať aj diery v liekovej oblasti, kde nám zbytočne unikajú peniaze a kde by sa dalo viac ušetriť, a tieto peniaze potom vyčleniť na preplácanie nových liekov. Ide napríklad o systematické preskúmavanie veľkosti a účelnosti výdavkov na lieky hradených v rámci utajovaných zmlúv – Managed Entry Agreements, ďalej efektívnejšie revízie maximálnych úhrad za lieky, zvýšenie doplatkov pacientov za lieky pri menej vážnych a menej nákladných diagnózach, refundácie doplatkov za lieky len pre núdznych a nie pre celé skupiny obyvateľstva (seniori alebo deti en bloc) a odstraňovanie bariér pre vstup lacnejších generických a biosimilárnych liekov na náš trh a z toho rezultujúca podpora väčšej súťaže s pozitívnym vplyvom na dostupnosť a cenu liekov.
A v neposlednom rade treba prijímať účinné ekonomické a sociálne reformy, ktoré by zvýšili v strednodobom a dlhodobom horizonte atraktivitu Slovenska pre investorov a jeho prosperitu, lebo len vyšší ekonomický rast a bohatstvo nám umožnia v budúcnosti preplácať viac nových a drahších liekov pre pacientov.
