Úmrtnosť na ochorenia obehovej sústavy výrazne stúpa s vekom a najvyššia je u seniorov vo veku 85 rokov a viac
V kardiologických ambulanciách bolo vlani pravidelne sledovaných takmer 800-tisíc pacientov. Najčastejšou diagnózou zostáva vysoký krvný tlak s približne 260-tisíc pacientmi. Najrýchlejšie však stúpa počet ľudí s chronickým zlyhávaním srdca, ktorý sa od roku 2009 takmer strojnásobil. Pri príležitosti Svetového dňa srdca, ktorý si každoročne pripomíname 29. septembra, na to upozorňuje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).
Kardiovaskulárne ochorenia sú dlhodobo najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku a každoročne tvoria približne 45 percent z nich. Zároveň ide o najčastejšiu príčinu hospitalizácií. V roku 2025 bolo pre choroby obehovej sústavy zaznamenaných 158 412 ukončených hospitalizácií a priemerný vek týchto pacientov bol 68,9 roka.
Rastúci počet pacientov v ambulanciách
Podobná je situácia aj v ambulantnej starostlivosti. Kardiologické ambulancie v roku 2025 zaevidovali 1 564 523 návštev pacientov. V pravidelnej starostlivosti bolo sledovaných 794 065 osôb, čo je medziročný nárast o 3,5 percenta. V porovnaní s rokom 2009, keď bolo v sledovaní 467 629 pacientov, ide o 1,7-násobný nárast.
Najviac návštev zaznamenali ambulancie v Košickom (271 392) a Prešovskom kraji (256 322), najmenej v Trenčianskom kraji (112 686). Košický kraj mal aj najviac pacientov v pravidelnej starostlivosti (141 102) a dominoval aj v počte sledovaných detí a mladých ľudí do 24 rokov (22 838).
„Dáta NCZI ukazujú, že počet ľudí sledovaných v kardiologických ambulanciách dlhodobo rastie. Zároveň vidíme rozdiely podľa veku a jednotlivých diagnóz. Úmrtnosť na ochorenia obehovej sústavy výrazne stúpa s vekom a najvyššia je u seniorov vo veku 85 rokov a viac. Muži majú vo väčšine vekových skupín vyššiu úmrtnosť ako ženy, najmä v kategórii 35 až 64 rokov. V najstarších vekových skupinách sa úmrtnosť mužov a žien na kardiovaskulárne ochorenia vyrovnáva,“ uvádza Martina Vrbiková, riaditeľka odboru reportingu a analýz NCZI.
Srdce trápi najmä seniorov
Najčastejšou skupinou diagnóz, pre ktoré boli pacienti v roku 2025 sledovaní, zostali hypertenzné choroby. V ambulanciách bolo evidovaných 259 815 osôb s rôznymi formami vysokého krvného tlaku. Ich počet každoročne rastie a oproti roku 2009 stúpol viac ako dvojnásobne. Nasledovali ischemické choroby srdca (189 646 sledovaných osôb) a poruchy srdcového rytmu (183 137 pacientov), pričom pri oboch diagnózach zaznamenávame každoročný nárast.
Výrazný dlhodobý rast vidno aj pri chronickom zlyhávaní srdca. V roku 2025 s ním bolo v ambulanciách sledovaných 62 886 ľudí, čo je 2,9-násobok oproti roku 2009 (22 044). Len v minulom roku lekári diagnostikovali toto ochorenie u 12 725 nových pacientov.
Do pravidelného sledovania pribudlo v roku 2025 celkovo 126 152 nových pacientov, o 9 660 viac ako v predchádzajúcom roku. Hypertenzné ochorenia boli najčastejšou skupinou diagnóz zistenou prvýkrát v živote: lekári ich novodiagnostikovali u 34 608 osôb, čo je medziročný nárast o takmer päť percent. Najvyššia miera novodiagnostikovaných hypertenzných ochorení bola u ľudí vo veku 65 a viac rokov.
U mladých do 24 rokov boli najčastejším dôvodom sledovania poruchy srdcového rytmu, nasledované hypertenznými chorobami. Hypertenzia bola v roku 2025 novodiagnostikovaná u 1 610 detí a mladých ľudí do 24 rokov. Dobrou správou je, že práve v tejto vekovej skupine počet sledovaných v dlhodobom vývoji klesá, oproti roku 2009 o 32 percent. Vo všetkých starších vekových kategóriách výskyt srdcovo-cievnych ochorení rastie.
Štatistiky pomáhajú aj pri prevencii
Dáta o výskyte kardiovaskulárnych ochorení sú pre lekárov a ďalších odborníkov dôležitým nástrojom. Pomáhajú im presnejšie nastavovať preventívne programy a zachytávať varovné trendy.
„Štatistika NCZI je najspoľahlivejší zdroj informácií a relevantných údajov, ktoré máme k dispozícii a potrebujeme ich nielen pri hodnotení súčasného stavu, ale aj pri plánovaní ďalšej zdravotnej starostlivosti a preventívnych opatrení do budúcnosti,“ hovorí prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti Milan Luknár, ktorý pôsobí v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb.
Podľa odborníka netreba za rastúcimi číslami vidieť len horší životný štýl, ale aj čoraz lepšiu diagnostiku. „Dôležité je, aby ľudia poznali svoje hodnoty krvného tlaku, cholesterolu a cukru v krvi a keď ich nemajú v poriadku, aby s tým aj niečo urobili. Zdravšie sa stravovali, viac sa hýbali, prestali fajčiť a piť alkohol a ak je to možné, aby sa vyhýbali znečistenému ovzdušiu, ktoré je spolu s vysokou hladinou hluku v mestách ďalším významným rizikovým faktorom pre vznik kardiovaskulárnych ochorení.“
Najväčší priestor na zlepšenie vidí kardiológ v zachovaní kontinuity starostlivosti a vo zvyšovaní zdravotnej gramotnosti obyvateľstva. „Kardiologickí pacienti sú veľmi dobre riešení v nemocniciach, ale máme dlhé čakacie doby na kontrolné vyšetrenia u kardiológov a iných špecialistov. Ľudia by sa mali zároveň viac zaujímať o svoj zdravotný stav a dodržiavať prípadnú predpísanú liečbu. Dôležité je, aby pochopili, ako významne môžu ochorenia srdca a ciev skracovať a znepríjemňovať život,“ uzatvára Milan Luknár.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
