Problémom nie sú záchranky, ale samotné urgentné príjmy
Návrh ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby záchranky prešli pod urgentné príjmy nemocníc ostro skritizovali opoziční poslanci, aj samotní záchranári. Šaškovi vyčítajú najmä to, že návrh neprerokoval s odborníkmi z urgentnej medicíny, ani so zástupcami záchrannej služby, dokonca ani štátnej. Štát má v súčasnosti dve záchranné služby, bratislavskú a košickú.
„Nebol tam ani jeden urgentný pracovník“, uviedol poslanec KDH a dlhoročný záchranár František Majerský v relácii TA3. Prechodom pod nemocnice podľa neho dôjde k zníženiu funkčnosti záchrannej zdravotnej služby. „Dokonca si dovolím tvrdiť, že až k ohrozeniu“, dodal.
Problémom totiž nie sú záchranky, ale samotné urgentné príjmy. „To vám povie každý záchranár, niekedy čakáte so záchrankou a pacientom pol aj trištvrte hodiny, kým ho prevezmú na urgente“, dodal. Podľa neho sa týmto návrhom vraciame späť o dvadsať rokov. „Slovenskí záchranári pritom patria dnes k európskej špičke“, uviedol.
Naopak, Zdenko Svoboda zo strany Hlas tvrdil, že to urgentné príjmy zvládnu a prepojí sa tak prednemocničná a nemocničná zdravotná starostlivosť.
Podľa šéfky odborov bratislavských záchranárov Zuzany Pukancovej rezort zdravotníctva tým ukázal, že nerešpektuje odbornosť. „O zmenách sme sa my záchranári dozvedeli až z včerajšej tlačovej konferencie. Reformu robia ľudia, ktorí možno nikdy nesedeli v sanitke“, dodala. Navrhnuté riešenie je podľa nej najhoršie z tých, o ktorých sa po neúspešnom tendri hovorilo, pričom záchranári sú dnes vo veľkej neistote.
„Neznalosť systému, neúcta, nedostatok uznania a rešpektu k práci záchranárov, ignorovanie odborných autorít a pravidiel, môže viesť k strate dôvery zo strany záchranárov. Nedostatok úcty je jedným z najzávažnejších problémov, ktorý môže zásadným spôsobom negatívne ovplyvniť chod celého systému. Ak záchranárom nedáte žiadny priestor na spätnú väzbu, riskujete výrazný pokles ich motivácie, narušenie dôvery voči riadeniu a vznik konfliktov, čo následne znižuje celkový výkon a zvyšuje fluktuáciu. Nemožnosť komunikovať zvyšuje záťaž a vedie k rýchlejšiemu vyhoreniu, chýba korekčný mechanizmus, čo v konečnom dôsledku znižuje kvalitu“, upozornila.
Keďže s návrhom mnohí záchranári nesúhlasia, hrozí, že zo systému odídu úplne.
Záchranári aj Majerský upozorňujú na to, že peniazmi, ktoré nemocnice dostanú na záchranky, budú sanovať stratové oddelenia, presne tak, ako to fungovalo v minulosti, keď záchranky patrili pod nemocnice. „Kedysi sanovali riaditelia stratové oddelenia, namiesto toho, aby investovali do záchraniek“, upozornil.
Podľa Zdenka Svobodu to však nebude možné. „Bude to ošetrené legislatívne, peniaze budú musieť smerovať na materiálno technické vybavenie sanitiek, nie do nemocníc“, povedal s tým, že takýmto návrhom naplnili požiadavku, aby do záchraniek viac zasahoval štát.
Proti je aj komora záchranárov
Znepokojenie vyjadrila aj Slovenská komora zdravotníckych záchranárov (SKZZ) v spolupráci s hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR pre zdravotnícke záchranárstvo Mariánom Hudákom. Komora kritizuje, že rezort zdravotníctva prijal rozhodnutia bez odbornej diskusie s komunitou záchranárov, lekárov, odborných spoločností či poskytovateľov záchrannej služby. Žiada pozastavenie implementácie návrhu a otvorenie odbornej diskusie. SKZZ to uviedol na sociálnej sieti. „Novozvolení predstavitelia Rady komory záchranárov sa o týchto návrhoch dozvedeli len deň pred ich predstavením médiám, a to na svojom prvom stretnutí s ministrom zdravotníctva. Odprezentovaný model zároveň predstavuje krok 20 rokov späť, ohrozuje kvalitu vzdelávania a otvára priestor na presun financií určených pre ZZS na krytie strát nemocníc, čo sa môže odraziť na materiálnom vybavení, vozidlách či mzdách personálu,“ podotkla komora.
Zrušenie pluralitného prostredia prevádzkovateľov záchrannej služby by podľa nej viedlo k poklesu kvality, obmedzeniu inovácií a degradácii vzdelávania na úroveň interných seminárov, čo je v rozpore s moderným smerovaním urgentnej medicíny. Zároveň podľa jej slov nie je garantované, že štátne záchranné služby s niekoľkoročnou históriou budú skutočne poverené nemocnicami, aby záchrannú službu prevádzkovali a úplne nezanikli.
SKZZ preto žiada Ministerstvo zdravotníctva SR, aby pozastavilo implementáciu navrhovaného modelu, okamžite otvorilo odbornú diskusiu a garantovalo, že financie určené pre záchrannú zdravotnú službu zostanú v ZZS. Rovnako žiada rezort, aby zachoval pluralitu poskytovateľov a nezávislé vzdelávanie. „Záchranári ZZS deklarujú pripravenosť aktívne spolupracovať na riešeniach, ktoré budú odborné, transparentné a v prospech pacientov,“ dodala komora.
Pod urgenty nemocníc
Minister Kamil Šaško včera predstavil nový systém záchraniek. Ako uviedol, nemocnice by mali mať na výber rozhodnúť sa, akým spôsobom budú záchranky prevádzkovať. Na výber budú mať z troch možností. Za výber spôsobu, ako aj za samotnú prevádzku však vždy ponesie zodpovednosť nemocnica. Minister zároveň deklaroval, že príprave kompletnej legislatívy bude ešte predchádzať široká odborná diskusia. Dodal, že zámer má už teraz odbornú aj politickú podporu.
„Každá nemocnica s urgentným príjmom bude mať tri možnosti, ako ZZS zabezpečiť. Po prvé ju bude prevádzkovať sama, vo vlastnom mene. Bude si na to môcť založiť subjekt so svojou 100-percentnou majetkovou účasťou. Čo v prípade štátu už štát má a volá sa ZZS Bratislava a Záchranná služba Košice a bude doplnená aj o integrovaný záchranný systém. Treťou možnosťou je, že ju bude môcť prevádzkovať prostredníctvom tretej osoby, od ktorej si tieto služby za presne zákonom stanovené a predovšetkým transparentné podmienky objedná,“ vysvetlil šéf rezortu.
Záchrannú služby by mala každá z nemocníc s urgentným príjmom poskytovať v rámci svojej spádovej oblasti, ktorú bude podľa Šaška rovnako presne definovať zákon. Mimo spádových oblastí má poskytovanie ZZS garantovať štát prostredníctvom štátnych záchraniek alebo integrovaného záchranného systému.
(kl, tasr)
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
