Ak sa situácia v nemocnici v nasledujúcom období nezlepší, podľa informácií redakcie Medicína je už v roku 2026 ohrozená jej celková existencia
Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia ohlásila hromadné prepúšťanie. Od januára má skončiť až 90 lekárov a sestier. Redakcii Medicína to potvrdili dva od seba nezávislé zdroje, ktoré si neželajú byť menované.
Dôvodom pre hromadné prepúšťanie majú byť hospodárske výsledky. Nemocnica má aktuálne zhruba 400 zamestnancov. Prepustenie tak veľkého množstva personálu môže mať zásadný vplyv na jej chod. Ak sa situácia v nemocnici v nasledujúcom období nezlepší, podľa informácií redakcie Medicína je už v roku 2026 ohrozená jej celková existencia.
„Dňa 2. 12. sme na základe rozhodnutia nášho zriaďovateľa podali UPSVaR informáciu o zámere hromadného prepúšťania, ktoré by sa malo dotknúť 90 zamestnancov,“ uviedol riaditeľ nemocnice pre Postoj. Na sekretariát riaditeľa sa dopoludnia obrátila aj redakcia Medicíny, na otázky však do vydania článku neodpovedal.
Nemocnica pod vedením Tibora Kőszeghyho bola nútená pristúpiť k veľkým zmenám. V zariadení má zaniknúť oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, pohotovosť, chirurgia, oddelenie ARO a zároveň sa má zlúčiť interné oddelenie s oddelením pre dlhodobo chorých.
Riaditeľ nemocnice Tibor Kőszeghy už informoval o tom, že nemocnica dodnes finančne trpí pre chyby v účtovaní za posledné roky. „Stále nemáme doriešené uznanie opravných výkonov za predošlý rok, komunikácia so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou je veľmi zlá,“ uviedol pre denník Postoj s tým, že nemocnici peniaze chýbajú.
Nemocnica pre chyby z minulosti dostala v súčasnom roku nižšie limity. Čo znamená, že zdravotná poisťovňa nemocnici preplatí iba poskytnutú zdravotnú starostlivosť do určitej sumy. Tieto limity podľa slov riaditeľa nemocnica pravidelne prekračovala. Takto jej chýba zaplatených 40- až 50-tisíc eur mesačne. „Hrozí, že jedného dňa budeme musieť v polovici mesiaca vypísať, že poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne neprijímame,“ dodal T. Kőszeghyho.
Riaditeľ nemocnice nevylúčil spoluprácu do budúcna ani so skupinou Agel, o ktorej sa v kuloároch hovorilo ako o potenciálnom kupcovi nemocnice.
V novembri T. Kőszeghy spomenul, že v nemocnici plánuje interné zmeny. Aj v oblasti štruktúry poskytovaných výkonov tak, aby nemocnica naplno využila potenciál zamestnancov a priestorov, v ktorých sídli. V tom čase uviedol, že to nenazýva okresaním výkonov, ale skôr dôraz na tie, po ktorých ja väčší dopyt.
Riaditeľ nemocnice hovoril aj o dôsledkoch memoranda medzi Lekárskym odborovým združením a vládou. Odborársky výsledok v podobe navýšenia miezd lekárov stojí nemocnicu mesačne o stotisíc eur viac. „Objektívne sa nám zvýšili náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale v ocenení jednotlivých výkonov sa to prejaví až asi o dva roky. Takže dva roky každý poskytovateľ akoby úveroval systém,“ vysvetlil T. Kőszeghy s tým, že štátne nemocnice majú ľahšiu situáciu v tom, že majú pred sebou víziu oddlženia, ale súkromný sektor nemôže mať takúto víziu. Aj keď väčšinu výkonov zdravotnej starostlivosti zabezpečuje práve súkromný sektor.
Aj z toho dôvodu nemocnica zaviedla ročný poplatok za nemedicínske služby, ktorý má nemocnici pomôcť zachovať určitý štandard. Ide predovšetkým o opatrenia súvisiace s manažmentom pacienta. Podľa riaditeľa ide o zdroj financií, bez ktorého by sa nemocnici dýchalo ešte ťažšie.
Ozvali sa aj štátne nemocnice
Na dôsledky memoranda LOZ reagovala už aj Asociácia štátnych nemocníc. Tie zaznamenali výrazný nárast miezd a očakávajú, že ku koncu roka bude tento trend pokračovať. Riaditelia nemocníc sú podľa asociácie nútení kontinuálne prijímať opatrenia na racionalizáciu nákladov aj v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva.
„Dodatočné požiadavky zástupcov Lekárskeho odborového združenia im však situáciu výrazne komplikujú. Mzdové náklady v zmysle platnej legislatívy, valorizácie miezd – tzv. platového automatu porastú o 9,66 percenta. Aktuálne nastavenie platového automatu je z dlhodobého hľadiska pre verejné financie neudržateľné,“ uvádzajú štátne nemocnice.
Vybrané ustanovenia memoranda, ktoré lekárski odborári uzavreli s vládou koncom minulého roka majú podľa Asociácie štátnych nemocníc aj zásadné pracovno-právne dopady na prevádzku. Ich súčasťou bolo totiž aj skrátenie pracovného času na 37,5 hodiny týždenne, čo má priamy vplyv na nárast priemernej hodinovej mzdy a následne na výpočet z toho vyplývajúcich náhrad. Tieto zmeny sa podľa asociácie začali ukazovať od druhého kvartálu roka 2025.
„Očakávame, že po záverečnej analýze ministerstva zdravotníctva, po uplynutí roka, mzdové nároky zo zákona v kombinácii s požiadavkami v schválenom memorande budú predstavovať výrazné finančné dopady na verejné financie ako aj očakávaný pokles objemu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Táto situácia má dopad pri uzatváraní zmlúv so zdravotnými poisťovňami, ktoré presúvajú platby na produkciu,“ podotkli štátne nemocnice.
