Vláda SR musí vyriešiť aj dopravnú situáciu v oblasti, apeluje starosta bratislavských Vajnôr Michal Vlček
Nová Národná univerzitná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa má postaviť v Bratislave, bude strategickou investíciou. Celkové plánované investičné náklady odhadujú na úrovni 1,27 miliardy eur bez DPH. Rozhodla o tom vláda na svojom výjazdovom rokovaní v Malej Lehote v okrese Žarnovica.
Návrh na určenie národnej univerzitnej nemocnice za strategickú investíciu vypracovali na základe rozhodnutia investora, ktorým je Slovenská republika zastúpená štátnymi orgánmi, Ministerstvom obrany (MO) SR a Ministerstvom zdravotníctva (MZ) SR. „Investičný projekt spĺňa osobitné strategické požiadavky podľa zákona o strategických investíciách, keďže ide o stavbu zdravotníckeho zariadenia, ktoré bude zaradené do verejnej minimálnej siete poskytovateľov a plánované výdavky na investičný projekt presahujú 50 miliónov eur,“ tvrdí MZ v návrhu.
Vláda zároveň súhlasí s realizáciou tejto nemocnice v úzkej spolupráci ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) a jej financovaním z kapitálových výdavkov, so zabezpečením projektovej dokumentácie a začatím stavebných prác a úprav potrebných na realizáciu samostatnej funkčnej bezpečnostnej základne pre výstavbu strategickej investície.
Zámerom projektu je zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a vybudovanie nových lôžok. V nemocnici by malo byť 950 lôžok, z toho 800 štandardných a 150 JIS/ARO. Územím investície má byť podľa rezortu priestor bývalých vojenských kasární vo Vajnoroch, na Regrútskej ulici v Bratislave. „Územie investície je vymedzené pozemkami vo vlastníctve SR,“ tvrdí.
Definovali konkrétne úlohy
Vládny kabinet zároveň v súvislosti s výstavbou nemocnice udelil ministrom úlohy. Šaško má do 30. júna vypracovať rámcový medicínsky plán národnej univerzitnej nemocnice. Do 1. septembra má spraviť návrh potrebnej reorganizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti v Bratislave a Bratislavskom kraji, spolu s predpokladaným harmonogramom jej vykonania.
Súčasťou medicínskeho plánu majú byť podľa Šaška odpovede, či budú do Vajnor presunutí lekári pôsobiaci v rámci Univerzitnej nemocnice Bratislava na Mickiewiczovej ulici a na Kramároch. Riešiť by mal aj spôsob využitia vyvlastnených pozemkov na Rázsochách, na ktorých mala pôvodne stáť koncová nemocnica.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) má podľa uznesenia posúdiť možnosti využitia kapacít investičného projektu pre potreby výučby, vedy a výskumu. Potom má Šaškovi a Kaliňákovi navrhnúť potrebné opatrenia, ktoré by bolo možné zohľadniť pri realizácii nemocnice.
Šaško po zasadnutí vlády ozrejmil, že po analýze možností rozpočtu požiadal ministra obrany o spoluprácu, aby hľadali riešenie v rámci využitia zdrojov z plánu obnovy, ale aj projektov duálneho využitia. Ocenil veľkosť areálu vo Vajnoroch. „Vystačíme si sami so štátnymi pozemkami, tak, aby tam výhľadovo mohla stáť aj detská nemocnica aj vzdelávací kampus, fakulty a vedecko-výskumný areál,“ ozrejmil.
„Ministerstvo obrany viackrát deklarovalo, že svoje zdroje, ktoré pochádzajú z navýšenia výdavkov, chce predovšetkým investovať do duálnej infraštruktúry, a infraštruktúry, ktorá chýba ozbrojeným silám, a to najmä zariadenia nemocničného typu,“ priblížil Kaliňák. Hlavnú časovú úsporu prináša podľa neho možnosť adaptovať projekt prešovskej nemocnice na bratislavské podmienky.
Súčasťou projektu musí byť aj dopravné riešenie
Je nevyhnutné, aby súčasťou strategickej investície, akou má byť nová národná nemocnica v bratislavských Vajnoroch, boli aj dopravné riešenia. Štát sa musí podieľať na ich realizácii i financovaní. Musia nielen zabezpečiť efektívnu dopravnú obslužnosť nemocnice, ale zároveň nezaťažiť už v súčasnosti komplikovanú dopravnú situáciu v dotknutom území. Apeluje na to starosta Vajnôr Michal Vlček na sociálnej sieti.
„Ako starosta som si dovolil členov vlády požiadať, aby mestskej časti boli poskytnuté všetky dostupné a relevantné informácie. Nielen o samotnej výstavbe nemocnice, ale najmä o riešení dopravnej infraštruktúry počas výstavby aj po jej uvedení do prevádzky,“ zdôrazňuje Vlček.
Za potrebné považuje napríklad napojenie predmetnej lokality na diaľnicu prostredníctvom severného obchvatu Vajnôr, rovnako tak rozšírenie ulice Rybničná na štvorprúdovú komunikáciu, ktorá je v bezprostrednom dotyku budúcej nemocnice, vrátane úpravy Vajnorského nadjazdu. Za dôležité považuje taktiež garantovať dostupnosť električkovej dopravy na obsluhu danej oblasti. V neposlednom rade poukazuje na potrebu riešiť manažment podzemných vôd, ktorý je podľa neho problémom širokého okolia.
Starosta zopakoval, že mestská časť plánovanú novú nemocnicu víta, pričom dlhodobo deklaruje, že práve Vajnory spĺňajú všetky predpoklady na umiestnenie kľúčovej zdravotníckej a zároveň vzdelávacej inštitúcie. Ako mestská časť, na území ktorej sa má výstavba realizovať, však požaduje a bude žiadať k danému projektu viac informácií. Upozornil na to listom aj ministrov zdravotníctva a obrany. V súčasnosti totiž nedisponuje žiadnymi ďalšími informáciami okrem tých, ktoré boli zverejnené v materiáloch predložených na rokovanie vlády či medializované po tlačových konferenciách.
Pripomienkovanie zámeru novej štátnej nemocnice avizuje aj starosta Rače Michal Drotován, keďže menšia časť zámeru sa má nachádzať aj v katastri tejto mestskej časti. Urobiť tak chce v prípade, ak to bude samospráve umožnené, keďže proces má ísť špeciálnym režimom cez štátne stavebné úrady.
Pripomenul zároveň, že za kľúčové považuje riešenie dopravy (autá, sanitky, zásobovanie a verejná doprava). Verí, že do riešenia širších vzťahov zahrnú aj diskusiu s mestskými časťami Vajnory a Rača, hlavným mestom aj Bratislavským samosprávnym krajom.
„Je to dôležité preto, aby sa navrhovaná nemocnica stala integrálnou súčasťou mesta vrátane verejnej dopravy – ideálne predĺženia električiek – a nie ‚nemocnicou v strede poľa‘,“ napísal na sociálnej sieti Drotován.
