Operačné stredisko záchraniek rozlične odpovedalo na otázky uchádzačov v tendre. Kým začiatkom mesiaca nepovolil účasť zahraničným firmám, koncom súťaže podmienky zmenil
Opozícia zvolala mimoriadne zasadnutie parlamentného zdravotníckeho výboru pre megatender záchraniek. Napriek tou, že sa súťaží o takmer dve miliardy eur na obdobie šiestich rokov, výbor nebol uznášaniaschopný. Na rokovanie sa nedostavil minister zdravotníctva Kamil Šaško, koaliční poslanci, časť opozičných poslancov, ani prizvaní hostia, ktorými mali byť šéf operačného strediska záchraniek Marián Povolný a jeho zástupca Jakub Horňák.
„Vedenie Operačného strediska ZZS SR žiaľ bolo nútené ospravedlniť sa z účasti na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo vzhľadom na krátkosť času a neodkladné pracovné povinnosti pozvaných. V rámci zabezpečenia objektívnosti procesu sa budeme k výberovému konaniu na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby vyjadrovať až po jeho ukončení,“ odôvodnila neúčasť zástupcov operačného strediska Petra Klimešová z oddelenia komunikácie a marketingu.
Obstarávateľ vymäkol
Opozícia pritom počas neformálnej diskusie poukázal na závažné pochybenia, ku ktorým počas súťaže došlo. Jedným z nich sú nejasné podmienky súťaže, ktoré operačné stredisko záchraniek na otázky rôznych firiem odpovedalo ináč.
Operačné stredisko, ktoré rozhoduje o miliardovom biznise na svojej webovej stránke zverejňovalo odpovede na otázky uchádzačov v tendri na záchranky. Otázky a odpovede priebežne dopĺňalo počas obdobia, kedy sa firmy mohli do verejnej súťaže zapojiť. Operačné stredisko pritom v odpovediach malo vychádzať z platnej legislatívy, ktorá podmienky upresňuje.
Ako upozornil opozičný poslanec Tomáš Szalay (Sas) na mimoriadnom rokovaní parlamentného zdravotníckeho výboru, odpovede na otázky si v čase odporujú. Operačné stredisko totiž na tie isté otázky začiatkom výberového konania odpovedalo ináč, než ku koncu obdobia na podávanie žiadostí.
Ako príklad uviedol poslanec T. Szalay uchádzačov, ktorí majú registrované autá v inej členskej krajine Európskej únie a chceli sa do tendra zapojiť. Záujemcom totiž nebolo jasné, akým spôsobom majú deklarovať to, že disponujú sanitkami. Operačné stredisko spočiatku odpovedalo, že firmy, ktoré majú sanitky registrované v inom štáte, sa do súťaže nemôžu prihlásiť.
„Po dvoch týždňoch operačné stredisko vymäklo a dodalo, že zahraniční poskytovatelia sa uchádzať môžu. Lenže záujemcovia tak prišli o dva týždne času. Pretože dva týždne boli podľa odpovede operačného strediska presvedčení o tom, že sa súťaže zúčastniť nemôžu,“ povedal poslanec.
Záujemcom rovnako nebolo jasné, ako majú splniť podmienky pre zapojenie sa do súťaže, ktoré vyžadujú notársky overenú fotokópiu technického preukazu. „Akurát nie vo všetkých krajinách Európskej únie sú technické preukazy notársky overiteľné a okopírovateľné, pretože sú vo forme online registračného formulára,“ poznamenal T. Szalay s tým, že sa uchádzači pýtali, ako majú dokázať, že disponujú sanitkami, ak nevedia notársky overiť technický preukaz áut so zahraničným technickým preukazom. Operačné stredisko tak svoju odpoveď pre uchádzačov zmenilo a uviedlo, že pre splnenie podmienok súťaže im postačí splniť rovnaké podmienky, ktoré majú slovenské sanitky a uchádzači.
Sporným bodom je tiež personálna podmienka pre odborného garanta záchraniek. Operačné stredisko uvádza, že odborným zástupcom pre ambulanciu špecializovanej prepravy môže byť aj zdravotnícky záchranár. Podľa zákona však odborným garantom môže byť iba lekár. „Podmienky zverejnené na webovej stránke operačného strediska obrali účastníkov o čas,“ podotkol T. Szalay.
Nemajú cenové opatrenia
Poslanec Peter Stachura pripomenul, že na nové typy ambulancií záchrannej služby, ktoré vznikli vďaka reforme záchraniek na jar tohto roku, ešte stále nie sú zverejnené cenové opatrenia. Tie pritom mali slúžiť ako podklady pri vypracovaní ekonomickej časti projektu, ktorý uchádzači o licencie odovzdávali do 27. júna. V projektoch tak vychádzali iba z odhadov a iných legislatívnych dokumentov. „Nevieme si predstaviť, na základe čoho rozhoduje komisia, práve pri nových typoch záchraniek,“ povedal P. Stachura.
Podľa Gastona Ivanova je pravdou, že ekonomickú časť projektu je náročnejšie zostaviť bez cenového opatrenia ministerstva, no uchádzači sa mohli riadiť zákonom o cenotvorbe, ktorý zohľadňuje oprávnené náklady aj primeranú maržu.
Šéf komisie nemá prax v zdravotníctve
Redakcia Medicíny už informovala o tom, že šéfom komisie, ktorá bude rozhodovať o prideľovaní licencií na prevádzku záchraniek jednotlivým firmám má byť zástupca riaditeľa operačného strediska Jakub Horňák. Podľa informácií, ktoré redakcia získala však Jakub Horňák nemá profesionálnu prax v oblasti zdravotníctva. V minulosti totiž pôsobil ako regionálny manažér obchodného reťazca Tesco Stores. „Ako môže byť vyhodnocovať projekt záchrannej zdravotnej služby človek, ktorý v živote v zdravotníctve nepracoval a so záchrannou zdravotnou službou nemá nič spoločné. Je to nejaký Kubo z Tesca. A on bude rozhodovať o dvoch miliardách eur, pričom tu nemáme jasné kritériá,“ povedal poslanec T. Szalay.
Projektový manažér reformy záchraniek Gaston Ivanov podotkol že o licenciách nebude rozhodovať iba šéf komisie, ale celá komisia, ktorá má údajne päť členov. Pričom každý z členov má jeden hlas.
Netransparentná súťaž
Minister zdravotníctva Kamil Šaško pre TA3 uviedol, že uchádzači mali na prípravu na tender šesť rokov. Opozičný poslanec T. Szalay upozornil na to, že výberové konanie, ktoré bolo vyhlásené 26. mája 2025, bolo vyhlásené na body staníc záchraniek, ktoré štát zverejnil 22. mája. Teda štyri dni predtým, ako sa spustila súťaž. K 22. máju boli zároveň schválené nové personálne normatívy, či podmienky pre materiálno-technické zabezpečenie záchraniek. „To znamená, že uchádzači nemali šesť rokov, ale de facto iba štyri dni na to, aby sa pripravili na takéto výberové konanie,“ povedal poslanec.
Verejnosť naďalej nemá informácie o tom, kto vlastne v rámci komisie bude rozhodovať o miliardovom biznise záchraniek. Minister zdravotníctva Kamil Šaško pritom ešte na jar sľuboval, že zabezpečí maximálnu transparentnosť všetkých procesov, do ktorých prizve aj opozíciu. Doteraz sa tak nestalo.
Navyše, minister nechce zverejniť štatút, ani rokovací poriadok komisie, ktorá rozhoduje o prideľovaní licencií. Na zasadnutí zdravotníckeho výboru však štátny tajomník Michal Štofko potvrdil, že dokumenty budú zverejnené, no až po ukončení výberového konania.
Opozícia sa zároveň pýtala, či ministerstvo zdravotníctva, respektíve operačné stredisko záchraniek zverejní projekty, ktoré uchádzači tendra zverejnili. Projektový manažér reformy záchraniek Gaston Ivanov podotkol, že na zverejnenie projektov je nutný súhlas jendotlivých uchádzačov, nakoľko môžu obsahovať duševné vlastníctvo. Opozícia tak žiada zverejnenie projektov, ktoré predložili štátni poskytovatelia.
Vyhláška, ktorou sa výberová komisia riadi pri udeľovaní bodov, totiž nehovorí o presných kritériách pri bodovaní jednotlivých firiem. Maximálne desať bodov môžu získať za personálne zabezpečenie, ďalších najviac desať bodov za splnenie materiálno-technického vybavenia a ďalších desať bodov za predložený projekt.
Opozičný poslanec Peter Stachura (KDH) ministerstvu vyčíta, že nezmenilo vyhlášku a nedoplnilo konkrétne kritériá, na základe ktorých by mali členovia komisie prideľovať účastníkom súťaže body. Z toho dôvodu opozícia kritizuje megatender a nazýva ho skôr „súťažou krásy“, keďže pri hodnotení zaváži subjektívny pohľad členov komisie.
Tisíce eur za pokuty
Jedným z kritériom, ktoré by mohli pri bodovaní účastníkov zavážiť, by podľa opozície mohol byť počet podaní na poskytovateľov záchraniek, ktoré boli podané na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Podľa výročných správ úradu pre dohľad dostala v rokoch 2018 až 2024 najviac pokút bratislavská štátna záchranka, ktorá prevádzkuje 94 bodov. Až 17 200 eur musela zaplatiť za celkovo 42 udelených pokút. Druhý najvyšší počet, 33 pokút, dostala spoločnosť LSE -Life Star Emergency, ktorá musela zaplatiť celkovo 11 166 eur. Firma má najviac bodov zo všetkých, celkovo 107. Na treťom mieste je Záchranná služba Košice, ktorej úrad pre dohľad udelil 15 pokút v celkovej výške 5 900 eur. Košickí záchranári prevádzkujú 57 staníc. Tri pokuty v celkovej hodnote 300 eur udelil úrad pre dohľad liptovskej nemocnici, ktorá má jednu stanicu. Jedine spoločnosť ZaMED, s.r.o.. ktorá prevádzkuje 22 staníc nedostala od úradu pre dohľad žiadnu pokutu za posledných šesť rokov.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
