Zmena záchrannej služby nemá zatiaľ jasné legislatívne kontúry, ministra Kamila Šaška čakajú rokovania
Zmena systému záchrannej zdravotnej služby na Slovensku vyvolala emotívne reakcie. Po tom, ako minister zdravotníctva Kamil Šaško informoval o možnej zmene fungovania záchraniek, sa proti návrhu postavili záchranári.
Profesionáli z praxe totiž nesúhlasia s tým, aby záchranky manažovali nemocnice s urgentnými príjmami. Ministra zdravotníctva dokonca vyzvali, aby úplne pozastavil proces a diskutoval s nimi. Kamil Šaško totiž s nimi pred ohlásením možných zmien nerokoval. Diskusiu plánoval minister až po zverejnení základných línií reformy.
Postoj záchranárov podporilo aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Predseda ZMOS-u Jozef Božík pripomenul, že záchranári majú mať kľúčový hlas pri tvorbe novej reformy. Ich najväčšie obavy spočívajú v tom, že nemocnice s dlhmi by využívali záchranky na urovnávanie svojich dlhov a kvalita záchrannej zdravotnej služby na Slovensku by klesla.
Proti základným kontúram reformy sa postavili aj odbory štátnej bratislavskej záchranky. „My by sme prosili pána ministra, aby tento návrh v takej podobe, ako bol predložený, stiahol,“ povedala MUDr. Zuzana Pukancová zo Základnej odborovej organizácie pri ZZS v Bratislave. Podľa lekárky systém záchraniek už teraz funguje na ochote záchranárov pracovať nad rámec svojich pracovných povinností a slúžia veľké množstvo nadčasov. Niektorí záchranári podľa jej slov začali dokonca podávať výpovede.
Slovenská komora zdravotníckych záchranárov zasa spísala petíciu proti prechodu záchraniek pod urgenty. Zámer zveriť záchranky urgentným príjmom podľa komory môže zhoršiť vybavenie sanitiek, znížiť mzdové podmienky zamestnancov či negatívne ovplyvniť existenciu štátnych záchranných služieb.
Musia spolupracovať
Nemocnice a niektorí zdravotnícki analytici majú však na navrhované zmeny iný názor. O možnosti presunúť záchranky pod urgentné príjmy nemocníc hovorí Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), združujúca regionálne nemocnice už dlhší čas. Zástupcovia ANS tvrdia, že záchranky viazané na urgenty by mali prevádzkovať práve nemocnice, pretože záchrannú zdravotnú službu vnímajú ako predĺženú ruku urgentných príjmov.
Podľa viceprezidenta ANS Igora Pramuka asociácia už dvadsať rokov považuje systém výberových konaní za nevhodné riešenie. Tvrdí, že doterajšie výberové konania sú toho najlepším dôkazom, keďže kritériá sa často dodržiavali len na papieri, celý proces bol viackrát spochybňovaný z hľadiska transparentnosti a možnej korupcie.
„Ministerstvo predstavilo tri spôsoby pre zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby a závisí už od každého poskytovateľa, pre ktorý z nich sa rozhodne,“ dodal I. Pramuk. Nemocnice s urgentom by totiž záchranky mohli prevádzkovať samy, prípadne prostredníctvom dcérskej spoločnosti alebo treťou stranou – zazmluvnenou firmou.
Na otázku, či regionálne nemocnice sú pripravené na seba vziať takúto zodpovednosť, I. Pramuk povedal, že to závisí od konkrétnych nemocníc. „Záujem je, či už zo strany nemocníc jednotlivých krajov, neziskových organizácií, alebo aj mestských a súkromných nemocníc, ktoré prevádzkujú urgentný príjem. V súčasnosti ide stále len o zámer ministerstva, takže je potrebné počkať predovšetkým na legislatívny rámec. ANS je pripravená zapojiť sa do vecnej a odbornej diskusie,“ uviedol.
Keďže minister K. Šaško zatiaľ nepredložil konkrétny návrh zákona, nikto zo zúčastnených nemá detailné informácie o jednotlivých procesoch, ktoré by nová zmena priniesla.
„Nemocnice sú schopné a pripravené minimálne tak dobre ako iné spoločnosti, ktoré súťažili. Nehovoriac o takzvaných garážových firmách, ktoré dostávali body len na čestné vyhlásenie, bez akéhokoľvek stáleho personálu alebo vybavenia. Urgentné príjmy a záchranné služby spolupracujú už dnes. Presunom ZZS pod urgentný príjem by sa vytvoril priestor na ešte užšiu kooperáciu medzi nimi a prepojenie tímov v záchrankách a na urgentoch a intenzívnych lôžkach. Prepojenie urgentov so záchrankami za jasných podmienok považujeme za rozumné riešenie, ako zlepšiť plynulosť a rýchlosť starostlivosti o pacienta vo vážnom stave,“ tvrdí Igor Pramuk.
Ako budú platení
Dôležitou otázkou je financovanie. Odborníci sa totiž obávajú, že peniaze by zostali nemocniciam a záchranky by sa nerozvíjali. Regionálne nemocnice však vo väčšine hospodária zodpovedne a dlhy nemajú. Podľa slov I. Pramuka chce ministerstvo tomuto riziku zamedziť a sanovanie problémov nemocníc z peňazí na záchranky by tak nemalo byť možné.
Ak by sa návrh prijal, nemocnice by potrebovali jasné pravidlá a prechodné obdobie na zabezpečenie prevádzky záchraniek. „Ak ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so sektorom vytvorí jasné pravidlá, podmienky, kvalitatívne kritériá a kvalitný legislatívny rámec, existuje reálna šanca na zlepšenie systému neodkladnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku,“ dodal I. Pramuk.
Využili by zakúpené vozidlá
Redakcia Medicíny sa obrátila s otázkami aj na spoločnosť Agel, ktorá sa počas záchrankového tendra v lete 2025 spomínala ako jedna z tých, ktorá mala mať vopred zabezpečené víťazstvo v tendri. V médiách sa objavili informácie o tom, že spoločnosť si mala nakúpiť vozidlá pred vyhlásením oficiálnych výsledkov.
Na otázku, ktorú alternatívu by si spoločnosť Agel vybrala na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby, firma uviedla, že všetko závisí od zákona a štandardov. Na otázku, či by spoločnosť využila už nakúpené sanitky, odpovedala: „Podľa prípadnej potreby.“ Skupina Agel tvrdí, že peniaze určené na záchranky by nemocnice nevyužívali na sanovanie dlhov. „Agel prevádzkuje svoje nemocnice tak, aby nemali straty,“ odpovedala spoločnosť. Spomedzi rizík nevníma žiadne zásadné okrem všeobecného nedostatku personálu, pozitíva vidí v lepšej kontinuite starostlivosti.
Nemocnice Penta Hospitals v reakcii na oznámený zámer ministerstva uviedli, že doterajšie výberové konania nepriniesli reálnu súťaž a kritériá boli zväčša formálne, čo vytváralo priestor na pochybnosti o transparentnosti a korupcii. Ministerský návrh však skupina podporuje pri zachovaní štátnych a súkromných poskytovateľov.
Rozdiel medzi záchrankami a urgentnými príjmami vidia nemocnica Penta Hospitals predovšetkým vo financovaní, aj keď relevantné dáta na ich porovnanie neexistujú. No podľa údajov z portálu Finstat dosahovala priemerná ziskovosť záchraniek okolo 16 percent, kým nemocnice Penty len 4,4 percenta. Centrom neodkladnej zdravotnej starostlivosti podľa Penty vždy bola a bude spádová nemocnica, bez ohľadu na jej prevádzkovateľa. Regionálne nemocnice sú zväčša majetkom krajov alebo miest. „Ohlásený zámer ministerstva je preto v prvom rade dobrou správou pre samosprávy, ich obyvateľov, a nie pre súkromné finančné skupiny,“ uviedli nemocnice.
Našli by sa úspory
Ako vhodnú alternatívu vníma tento model aj zdravotnícky analytik Martin Smatana. „Toto riešenie by prirodzene prepojilo posádky s nemocnicami, kam sa pacienti prevážajú, a aj keď urgentných príjmov je na Slovensku 46, dajú sa podľa vlastníka zoskupiť do jedenástich skupín, čiže by to nebola príliš veľká fragmentácia služieb a podarilo by sa dosiahnuť úspory z rozsahu,“ uviedol M. Smatana pre Medicínu.
Ak by sa body pridelili nemocniciam s urgentným príjmom, body by nemocnice podľa neho mohli, podobne ako v diagnostike, outsourcovať na iného poskytovateľa. A to za nejakú platbu, nájom alebo inú protihodnotu. Nemocnica by bola stále poberateľom paušálu a garantom služby, ale prevádzkovať bod by mohla aj spoločnosť, ktorá sa na to špecializuje.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
