Rastúci počet cudzincov na Slovensku prináša výzvy aj pre zdravotníctvo
Počet cudzincov, ktorí žijú na Slovensku, sa každoročne zvyšuje. V posledných rokoch pohyby obyvateľov ovplyvnil najmä vojnový konflikt na Ukrajine. Kým v roku 2020 žilo na Slovensku iba niečo cez 150-tisíc cudzincov z tretích krajín a zároveň Európskej únie, koncom roka 2023 ich počet stúpol na viac než 311-tisíc. Posledné dostupné štatistické údaje sú dostupné ku koncu júna 2024. Tie hovoria o viac než 327-tisícoch cudzincov s platným pobytom na Slovensku.
So zvyšujúcim sa počtom obyvateľov z iných krajín stúpajú aj návštevy pacientov v ambulanciách, ktorí neovládajú slovenčinu. Lekári majú v takýchto prípadoch možnosť vyšetriť cudzinca v inom jazyku a zdravotná poisťovňa im tento výkon môže preplatiť.
Zdravotná poisťovňa Union informovala redakciu Medicína, že výkon uhrádza pod označením 79a – Používanie svetového jazyka pri komunikácii s pacientom. Podmienkou je, že ide preukázateľne o poistenca – cudzinca, ktorého nedostatočné znalosti slovenského jazyka vyžadujú komunikáciu lekára s pacientom vo svetovom jazyku. Zdravotná poisťovňa Dôvera zasa uvádza, že v prípade, ak je komunikácia lekára s pacientom v cudzom jazyku preukázateľná a zachytená v zdravotnej dokumentácii pacienta, hradí výkon 79a v cene zhruba 20 až 22 eur a žiadne dodatočné podmienky nevyžaduje. Podobné podmienky má aj Všeobecná zdravotná poisťovňa. Tá informovala o tom, že v rámci zmluvných podmienok dohodnutých s poskytovateľmi existuje osobitný výkon, teda používanie svetového jazyka pri komunikácii s pacientom, ktorý si lekár môže vykázať a zdravotná poisťovňa mu ho uhradí. Zdá sa však, že nie v každom prípade.
Prečo výkon nezaplatili?
Na redakciu Medicíny sa obrátila lekárka, ktorej už spomenutý výkon 79a Všeobecná zdravotná poisťovňa odmietla preplatiť. Svoje rozhodnutie odôvodnila poisťovňa tým, že ministerstvo zdravotníctva nestanovilo podmienky akceptácie výkonu. Lekárka si neželá byť menovaná, ale redakcia Medicíny má výpis v dispozícii.
„VšZP hradí výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súlade s platnou legislatívou a uzatvorenými zmluvami. Každý prípad je posudzovaný individuálne, pri zachovaní právnych predpisov a zmluvných podmienok,“ reagovala Zuzana Žiaková z oddelenia komunikácie štátnej zdravotnej poisťovne.
Rovnaký výkon lekárke nepreplatila ani zdravotná poisťovňa Dôvera. Lekárke svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že výkon je nepríslušný a poistenec je na území Slovenskej republiky viac ako rok.
PR špecialista Dôvery Matej Štepiansky vysvetlil, že z desiatich percent prípadov, ktoré boli zamietnuté, išlo najčastejšie o nesprávne vykázanie výkonu. Napríklad bol skombinovaný s telemedicínskym výkonom, čo sa nesmie. V niekoľkých prípadoch chýbalo opodstatnenie komunikácie v cudzom jazyku. Lekár to však môže doplniť v opravnej dávke.
„Pri pediatroch, všeobecných lekároch pre dospelých a gynekológoch je úhrada viazaná na kapitovaného poistenca. A to z toho dôvodu, že väčšina poistencov Európskej únie sú Slováci pracujúci v inom štáte a nie cudzinci. Zhruba zo sto takýchto výkonov mesačne je asi desať zamietnutých pre rôzne chyby, najčastejšie práve pre vykázanie u nekapitovaného poistenca pri pediatroch, všeobecných lekároch a gynekológov,“ dodal hovorca Dôvery Branislav Cehlárik.
Výkon nepreplácajú vždy
Zdravotné poisťovne však preplácajú tieto výkony iba dovtedy, kým pobyt cudzinca na Slovensku nepresiahne jeden rok. Ak jeho pobyt na Slovensku presiahne jeden rok, nepovažujú za opodstatnené, aby pacient mal nárok na vyšetrenie a lekársku správu v cudzom jazyku. „Argumentujú tým, že po roku cudzinec už ovláda slovenský jazyk. Je to veľmi vtipné. Pretože väčšina mojich pacientov, ktorí nehovoria po slovensky, pracuje v nadnárodných korporáciách a nie sú nijako nútení učiť sa slovenčinu. Aj keď možno ovládajú niektoré frázy, určite to nestačí na to, aby porozumel výrazom z lekárskej oblasti. Je to nespravodlivé,“ reagovala pneumologička Katarína Dostálová, ktorá na webovej stránke svojej ambulancie informuje pacientov o tom, že komunikuje po anglicky a po nemecky.
Komplikované podľa nej je, že kým s pacientom hovorí v cudzom jazyku, nález musí napísať po slovensky. „Lebo dokumentácia by mala byť v slovenčine. Ak ide o komplikovanejšie odporúčanie liečby, je aj v mojom vlastnom záujme, ako lekára, aby to pacient pochopil a porozumel tomu. Preto píšem svojim pacientom, ktorí nehovoria po slovensky, odporúčanie v cudzom jazyku,“ vysvetlila K. Dostálová.
Už samotný fakt, že potrebuje komunikovať v cudzom jazyku a písať lekársku správu v slovenčine je pomerne náročné a vyžaduje si viac času. No zahraničných pacientov majú slovenskí lekári čoraz viac, najmä vo väčších mestách.
„Samozrejme väčším problémom sú pacienti, ktorí nehovoria ani jedným zo svetových jazykov. V tomto prípade ide najmä o Ukrajincov. Ale na Slovensku máme tiež početnú vietnamskú menšinu. Mladší Vietnamci už pekne hovoria po slovensky a často prichádzajú do ambulancií ako sprievodné osoby, ktoré následne tlmočia. Z pohľadu ochrany osobných údajov a údajov o zdravotnom stave to určite nie je dobré riešenie,“ podotkla pneumologička.
Pokiaľ to situácia umožňuje, pacientov si lekári posúvajú podľa toho, akým jazykom hovoria. Ak to ale situácia vyžaduje, pri komunikácii s pacientom sú nútení využívať aj internetové prekladače. „V prípade závažných diagnóz to nie je absolútne vhodné,“ zdôraznila K. Dostálová.
Ako sa výkony platia?
Zdravotné poisťovne preplácajú komunikáciu vo svetovom jazyku v prípade, ak pacient, ktorý nehovorí po slovensky je zdravotne poistený. Tí cudzinci, ktorí nie sú verejne zdravotne poistení si musia za vyšetrenie vo svetovom jazyku zaplatiť. Denník Pravda začiatkom januára informoval o tom, že cudzinka si musela za vyšetrenie v anglickom jazyku priplatiť 50 eur. Ceny pritom v niektorých ambulanciách dosahujú podľa zverejnených cenníkov aj 70 eur za komunikáciu v cudzom jazyku.
Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová tvrdí, že vyšetrenie v cudzom jazyku je výkon, ktorý je bodovaný na zdravotnú poisťovňu. Preto lekár má nárok mať tento výkon uvedený v cenníku pre pacientov, ktorých starostlivosť nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. A o výške platby pre pacientov samoplatcov rozhoduje výlučne lekár.
To, či daný lekár je alebo nie je kompetentný vykonať ošetrenie v cudzom jazyku, aktuálne nie je potrebné dokladovať. Podľa J. Orosovej je v tejto otázke potrebné zvážiť, či je daná suma primeraná alebo nie.
„Na to, aby bol lekár schopný realizovať vyšetrenie a vyhotoviť lekársku správu v cudzom jazyku, musí mať potrebné schopnosti. V inom prípade pacientovi neostáva iné, než si dať lekársku správu preložiť oficiálne. Prípadne, by závery vyšetrenia tlmočil prekladateľ priamo u lekára. Finančná náročnosť je tak neporovnateľná,“ uzavrela J. Orosová.
