Záujem o prácu v ambulanciách klesá, študenti preferujú prácu vo veľkých nemocniciach
Na Slovensku plánuje zostať 66 percent slovenských študentov, kým 31 percent má záujem pracovať po ukončení štúdia v zahraničí. V susednej Českej republike je trend odlišný. V Čechách chce po ukončení štúdia zostať až 80 percent českých študentov a o prácu v zahraničí má záujem necelých 18 percent.
Väčšina študentov plánuje po ukončení štúdia medicíny zostať pracovať v krajine, v ktorej študujú. Tí, ktorí by sa predsa len rozhodli pre zahraničie, si vyberajú inú krajinu pre lepšie platové podmienky, získanie skúseností zo zahraničia, životnú úroveň v danej krajine, štúdium cudzieho jazyka či pre širšie uplatnenie. Kým slovenskí študenti majú najväčší záujem o prácu v Českej republike, Rakúsku, Nemecku Švajčiarsku či Spojenom kráľovstve, tých českých lákajú aj Spojené štáty americké.
Výsledky vyplývajú z medzinárodného prieskumu medzi študentmi stredných, vyšších a vysokých škôl, ktorí študujú zdravotnícke odbory. Organizácia Healthcare Institute oslovila v prieskume 3 000 študentov z Českej republiky a 1 152 študentov zo Slovenska.
Systém nespĺňa ich očakávania
Výsledky poukazujú na to, že väčšina študentov zdravotníckych škôl má záujem pracovať v zdravotníctve. Konkrétne 59 percent českých študentov a 63 percent slovenských, kým polovica vysokoškolských študentov v Čechách by rada pracovala a zároveň sa naďalej aj vzdelávala. Ak sa ale študenti predsa len rozhodnú pre prácu v inom segmente, najčastejšie je to pre nedostatočné finančné ohodnotenie, nedostatočnú prestíž nelekárskeho povolania, nepripravenosť na prácu s ľuďmi a pre prácu na zmeny. Najčastejším dôvodom, prečo študenti nemajú záujem o prácu v zdravotníctve je, že odbor jednoducho nesplnil ich očakávania.
Dôvodom, prečo študenti odmietli niektoré pracovné príležitosti boli najčastejšie nevyhovujúce finančné podmienky, zlé medziľudské vzťahy na pracovisku, absencia možnosti kariérneho rastu alebo platového rastu a nevyhovujúca pracovná doba či nedostatočné vybavenie pracoviska.
Predsedníčka žilinskej župy Erika Jurinová tvrdí, že motiváciu študentov zostať v odbore limitujú najmä praktické skúsenosti a očakávania od pracovného prostredia. „Dôležitým signálom je aj skutočnosť, že niektoré študentky deklarujú záujem pracovať v úplne inom segmente – najčastejšie preto, že ich vybraný odbor nenapĺňa očakávania,“ reagovala na výsledky prieskumu.
Nezáujem o prácu v ambulanciách
Väčšina študentov zdravotníckych odborov má záujem o prácu vo fakultných a univerzitných nemocniciach. Iba jedna štvrtina slovenských študentov by rada pracovala v ambulanciách.
Na daný problém upozornili aj analytičky Advance Institute Henrieta Tulejová a Dominika Šebová. Nevyhovujúce rozmiestnenie lekárov podľa ich slov spôsobil platový automat v nemocniciach a nedostatočné úhrady ambulanciám. Už tesne po schválení platového automatu na Slovensku upozornili, že väčší podiel lekárov bude preferovať lepšie platenú prácu v nemocniciach, čo povedie k nedostupnosti ambulantnej starostlivosti. Ide o dôsledok zvýšenia platov nemocničných lekárov, ktoré v roku 2022 vybojovalo Lekárske odborové združenie.
Nízky záujem o malé nemocnice
Najväčší záujem majú študenti o prácu v Bratislavskom, Prešovskom a Nitrianskom kraji. Na Slovensku je najväčší záujem o chirurgické odbory a všeobecné lekárstvo. V Čechách majú zasa študenti veľký záujem o prácu v Prahe, Juhomoravskom a Olomouckom kraji, a konkrétne o prácu všeobecnej a detskej sestry. Študenti v prieskume uviedli nízky záujem o prácu v krajských či mestských nemocniciach. Záujem o prácu v nich deklarovalo iba 20 percent z nich.
Pri výbere miesta výkonu práce zohráva najväčšiu úlohu istota a stabilita v práci. Výnimkou sú iba študenti vysokých škôl z Čiech, pre ktorých je veľmi dôležitý aj dobrý pracovný kolektív. Rozhodujúcim faktorom sú aj platové podmienky a spôsob vedenia pracovného kolektívu. Do popredia sa čoraz intenzívnejšie dostávajú požiadavky mladých zdravotníkov na vyvážený pracovný a osobný čas.
Neochotný prístup aj slabé vybavenie
Prieskum sa zameral aj na nedostatky, ktoré mladí zdravotníci v systémoch vnímajú. Študenti by na Slovensku privítali väčší počet praktických hodín a platenej odbornej praxe, možnosť výberu pracoviska pre prax a väčšie a modernejšie priestory. V oblasti komunikácie označili slovenskí študenti za najväčší problém neochotu, prístup a komunikáciu zo strany starších kolegov a nedostatočnú informovanosť o študijných a pracovných príležitostiach. Vo výučbe im chýbajú prednášky a semináre o zdravotníctve, viac odborných predmetov a pracovné pomôcky. Naopak, českí študenti by privítali väčší dôraz na praktickú výučbu a vybavenosť odborných učební či efektívnejší a modernejší spôsob vzdelávania a exkurzie do nemocníc.
Zaujímavosťou je, že iba 43 percent slovenských študentov uviedlo, že im bola poskytnutá možnosť pracovať v zdravotníckom zariadení po ukončení ich štúdia. Najčastejšie vykonávali výučbu v nemocniciach v Nitrianskom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. V Českej republike bol pomer študentov o jedno percento nižší.
Dekanka Fakulty zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici Beáta Frčová dodáva, že študenti Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici v diskusiách často spájajú ochotu zostať pracovať v slovenskom zdravotníctve s atribútmi ako interpersonálne vzťahy na pracovisku, celkovou klímou na pracovisku, materiálno-technickým zabezpečením a vybavením a až na ďalšom mieste sú to platové podmienky. „A možno celá táto situácia smeruje k tomu, aby sme racionálne prehodnotili systém poskytovania zdravotnej starostlivosti a prehodnotili aj úseky práce, na ktorých majú pôsobiť sestry podľa dosiahnutého vzdelania a kompetencii,“ dodáva.
Slovenskí zdravotníci si pýtajú viac
Rozdiely medi českými a slovenskými mladými zdravotníkmi sú aj v predstave o nástupnom plate. Kým v Čechách sa predstava o hrubom plate absolventa bez nadčasov, služieb a príplatkov pohybuje najmä medzi 30-tisícami až 50-tisícami českých korún (1 200 eur až 2 000 eur, pozn. redakcie), na Slovensku majú začínajúci zdravotníci vyššie požiadavky. Za adekvátne ohodnotenie považujú plat v rozmedzí od 40-tisíc českých korún do 60-tisíc českých korún (od 1 600 eur do 2 400 eur, pozn. redakcie).
Študenti sa pre uplatnenie v odbore nespoliehajú iba na formálne štúdium. Až štvrtina tých slovenských vyhľadáva vo svojom voľnom čase mimoškolské aktivity, ktoré by im mohli v budúcnosti pomôcť lepšie sa uplatniť na trhu práce. Najčastejšie vyhľadávajú brigády v oblasti zdravotníctva, absolvujú vzdelávacie a rekvalifikačné kurzy a dobrovoľnú prax.
„Mladá generácia uvažuje inak, a preto by sme mali viac počúvať a nelipnúť na doterajšom prístupe. Doba sa zmenila, a pokiaľ chceme zapojiť nastupujúcich zdravotníckych profesionálov do českého a slovenského zdravotníctva, mali by sme sa naučiť vnímať ich názory a potreby,“ uzavrel zakladateľ spoločnosti Healthcare Institute Daniel Vavřina, ktorá prieskum vykonala.
