Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský zabudol na ochotu 300 zamestnancov podať výpovede, vzburu zamestnancov v štátnej bratislavskej záchrannej službe či pokuty štátnych záchraniek za posledné roky. Verejne hovorí iba o pochybení jednej súkromnej spoločnosti
Fungovanie záchrannej zdravotnej služby by malo prejsť reformou, tvrdí šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský. Vláda sa podľa neho hrá na slepú, kým milióny odtekajú do vreciek finančných skupín. Fungovanie záchraniek podľa neho nie je sociálne a neslúži občanom, ale finančným skupinám a oligarchom.
Po tom, čo sa počas výberového konania na vydanie licencií na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby objavili nejasnosti, ktoré významne spochybnili transparentnosť tendra, ho minister zdravotníctva Kamil Šaško zrušil. Dodnes nie je jasné, ako budú záchranky fungovať a kedy prebehne nové výberové konanie.
Milióny na účtoch tých, ktorí nepodnikajú?
Vo kuloároch sa skloňujú viaceré alternatívy. Jednou z nich je úplné zoštátnenie záchrannej zdravotnej služby. Túto predstavu komunikuje aj Lekárske odborové združenie, ktoré zachádza ešte ďalej, a spomína fungovanie záchraniek po vzore hasičského či policajného zboru.
V súvislosti s aktuálnou nevyhnutnosťou konsolidácie verejných financií je podľa Petra Visolajského reforma záchraniek nevyhnutná a dokázala by ušetriť až 40 miliónov eur. Jeho návrh by dokonca nemal nijak ovplyvniť kvalitu a vôbec by neviedol k obmedzeniu zdravotnej starostlivosti.
Šéf lekárskych odborárov dokonca tvrdí, že milióny eur končia na účtoch finančných skupín. Žiadna z nich ale záchranky dnes nemá.
„V súvislosti so škandalóznym dvojmiliardovým tendrom na záchranky upozorňujeme, že jednou z oblastí, kde existuje reálny priestor na šetrenie, je systém prevádzkovania záchrannej zdravotnej služby prostredníctvom súkromných spoločností,“ uviedol P. Visolajský.
Príliš jednoduchá matematika
Možná úspora je podľa jeho názoru až na úrovni 40 miliónov eur ročne. Ako argument uvádza porovnanie výdavkov na záchranky s Českou republikou. Podľa verejne dostupných dát za rok 2024 zaplatilo za záchrannú zdravotnú službu takmer o 40 miliónov eur viac, než by platilo pri štátnom modely, ktorý používa Česká republika. V susednej krajine záchranky prebrali kraje, bez možnosti predaja či prenajatia súkromným skupinám.
Peter Visolajský tvrdí, že takto nastavený systém je lacnejší, dosahuje dobrú kvalitu a je lepšie personálne zabezpečený v porovnaní so Slovenskom. Okrem finančnej neefektívnosti trpí slovenský systém podľa jeho názoru nemalým priestorom pre nekalý biznis súkromníkov a dlhodobo sa prehlbuje personálna kríza pre nedostatok zdravotníkov.
Úsporu 40 miliónov eur ročne predpokladá Peter Visolajský na základe prepočtu rozpočtu a počtu obyvateľov. V stanovisku uvádza, že kým Česká republika vynakladá na záchranky pri 10,4 milióna obyvateľov 489,9 milióna eur, Slovensko pri počte obyvateľov 5,4 milióna dáva do záchrannej zdravotnej služby 281,4 milióna eur. Prepočet nákladov je pre Slovensko podľa českého modelu 243 miliónov eur, čo je o 38,4 milióna eur menej.
V reakcii na zverejnený návrh a prepočet Petra Visolajského však na sociálnej sieti reagoval člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Pripomenul, že na Slovensku je viac ako polovica záchraniek štátnych a je otázne, či fungujú lepšie. „Najväčšia zo štátnych, so skoro tretinovým podielom, je Záchranná zdravotná služba Bratislava. Za posledných šesť rokov mala kumulatívny zisk tri milióny eur. To je 0,5 milióna eur ročne. Keby sme z rozpočtu zobrali 40 miliónov eur, tak by prišli asi o 12 miliónov eur ročne. Kto by potom pokrýval tú stratu?“ pýta sa M. Šuster. Peter Visolajský na riešenie potenciálnych strát už nereagoval.
Štátne záchranky na dne
Paradoxom ponúkaného riešenia je, že štát nebol schopný ani vykonať transparentné výberové konanie na pridelenie licencií pre spoločnosti pôsobiace na trhu záchrannej zdravotnej služby. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu si P. Visolajský myslí, že štátom prevádzkované záchranky by boli efektívnejšie.
Postoj lekárskych odborárov však nie je prekvapujúci. Analytik INESS Martin Vlachynský tvrdí, že viac štátu a politického rozhodovania je ich štandardne ponúkané riešenie.
„Ja takýto návrh považujem za zhoršenie súčasnej situácie. Primárny problém záchraniek je štátom zbabraný tender a absencia kvalitatívnych kritérií. To sa nijak nezmení zmenou systému. Naviac takáto zmena systému by nebola bez nákladov a veľkých bolestí, ktoré by sa vynaložili s nejasným zámerom,“ vysvetlil odborník.
Ako upozornilo INEKO, štátni poskytovatelia pritom dostali najviac pokút za posledné roky. Podľa výročných správ úradu pre dohľad dostala v rokoch 2018 až 2024 najviac pokút práve bratislavská štátna záchranka, ktorá prevádzkuje 94 bodov. Až 17 200 eur musela zaplatiť za celkovo 42 udelených pokút. Druhý najvyšší počet, 33 pokút, dostala spoločnosť LSE -Life Star Emergency, ktorá musela zaplatiť celkovo 11 166 eur. Firma má najviac bodov zo všetkých, celkovo 107. Na treťom mieste je štátna Záchranná služba Košice, ktorej úrad pre dohľad udelil 15 pokút v celkovej výške 5 900 eur. Košickí záchranári prevádzkujú 57 staníc. Tri pokuty v celkovej hodnote 300 eur udelil úrad pre dohľad liptovskej nemocnici, ktorá má jednu stanicu.
Riziko väčšej korupcie
Rovnako nie je jasné, či by bol systém štátnych záchraniek efektívnejší. Prevádzka záchranky si totiž podľa analytika vyžaduje kapitál a špecifické manažérske zručnosti. Práve pravidelné súťaženie vytvára tlak na efektivitu a umožňuje aplikovať kvalitatívne aj kvantitatívne kritériá pri výbere uchádzačov.
Pokiaľ by záchranky prešli do kompetencie ministerstva vnútra, podľa analytika hrozí ešte väčšia politizácia, väčšie riziko korupcie a nižšia efektivita. „Opäť musím pripomenúť, že napriek údajnej lukratívnosti sa dokázala štátna záchranka dostať až do čiastočnej platobnej neschopnosti,“dodal M. Vlachynský s tým že systém centralizovanej štátnej záchranky je v západnej Európe veľmi zriedkavý, funguje napríklad v Škótsku a Írsku. A z dlhodobého hľadiska by štátny systém financie neušetril.
Nechcú robiť u súkromníkov?
Peter Visolajský tvrdí, že napriek štátnemu modelu záchrannej zdravotnej služby v Čechách má tá viac personálu a viac lekárov v sanitkách. „Súkromníci by chceli aj 100 percent staníc, ale nemajú na to personál, lebo personál chce robiť v štátnej záchranke,“ tvrdí odborový predák.
Ak je však na Slovensku v štátnych záchrankách menej lekárov a personálu, nie je podľa M. Šustera zrejmé, prečo podľa prepočtov P. Visolajského nemajú štátne záchranky ročné zisky na úrovni 20 miliónov eur, ak pokrývajú viac než polovicu trhu. „Kde sa štátnych záchrankám tie peniaze strácajú?“ dodal M. Šuster s tým, že výkony štátnych záchraniek nie sú výrazne odlišné od súkromných. Ak to ale P. Visolajský tvrdí, mal by svoje tvrdenia podložiť relevantnými dátami. Tie však neuviedol.
Rovnako nie je zrejmé, na základe akých údajov tvrdí P. Visolajský, že personál nemá záujem pracovať pre súkromné spoločnosti pôsobiace na trhu. Vo svojich tvrdeniach vychádza z medializovaných informácií, podľa ktorých mala spoločnosť LSE nelegálne zamestnávať personál načierno a jej zamestnanci mali údajne porušovať Zákonník práce v trvaní služieb. „Je známy prípad nelegálneho zamestnávania v jednej zo súkromných záchraniek, to však sotva možno popísať ako nezáujem zamestnancov,“ reagoval M. Vlachynský.
Vzbura v štátnych záchrankách
Doterajšie fungovanie súkromných záchraniek podľa M. Vlachynského však neukázalo, že by mali súkromné firmy systematický problém so zamestnancami. Na rozdiel od štátnych záchraniek, kde napríklad v roku 2022 bratislavskí záchranári žiadali odvolanie svojho vtedajšieho šéfa Imricha Andrásiho. V tom čase spísalo petíciu 445 zamestnancov a zvažovali vypovedať nadčasy. Dôvodom mali byť zrušené príplatky a organizačné zmeny.
Problémy v košickej záchranke zasa v minulosti opísal aj jej zamestnanec a predseda odborov košických záchranárov Lukáš Jurina pre portál Aktuality. V rozhovore v tom čase priblížil deklaráciu o ochote podať výpoveď celkovo zhruba 300 záchranárov.
Okrem štátom zbabraného tendra je podľa analytika hlavným problémom záchrannej zdravotnej služby absencia kvalitatívnych kritérií. „Ako všade v zdravotníctve, mali by sme byť aj pri záchrankách schopní lepšie popísať, čo poistenci za svoje peniaze dostávajú. To je ale opäť domáca úloha pre štát, ktorú si nesplnil,“ uzavrel M. Vlachynský.
