Štát míňa na lieky miliardy, no pacienti naďalej prosia o pomoc
Do zdravotníctva smeruje tento rok historicky najviac peňazí – viac než desať miliárd eur. Napriek tomu sa pacienti k novej liečbe nevedia vždy dostať. Nie je výnimkou, keď sa občania skladajú na liečbu zriedkavých ochorení cez fundraisingové a darcovské platformy.
Aj preto sa špičkoví analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) na ministerstve financií pozreli na to, ako je nastavený systém preplácania nových liekov zdravotnými poisťovňami. Dokument je pomerne obsiahly a detailne opisuje najzávažnejšie nedostatky, pre ktoré zdravotníctvo zbytočne prichádza ročne o desiatky miliónov eur a pacienti o liečbu.
Prečo výdavky na lieky narástli, no stále sa skladáme na liečbu cez platformy?
Výdavky na lieky výrazne rastú každým rokom. Dôvodom sú nové lieky, ktoré sa dostávajú na trhy. Pre rok 2026 vyčlenil štát na lieky zhruba 1,8 miliardy eur. Pre porovnanie uvádzame sumu, ktorá smeruje na vysoké školstvo – 1,4 miliardy eur. Na oblasť kultúry ide 1,5 miliardy eur alebo životné prostredie, do ktorého smeruje 1,5 miliardy eur.
Napriek rastu výdavkov sa spotreba liekov nezvýšila. „Výdavky rastú najmä kvôli novým inovatívnym liekom hradným z verejného zdravotného poistenia. Ich vstup do systému umožnili liekové novely z rokov 2018 a 2022, keď sme trh otvorili novým, ale aj drahým liekom za milióny eur ročne,“ vysvetľujú analytici.
Platili sme za lieky viac, než sme si mohli dovoliť
Analytici upozorňujú v dokumente na zásadné zistenia. Zdravotné poisťovne opakovane minuli na lieky viac peňazí, než koľko im určilo ministerstvo zdravotníctva. Napríklad v roku 2022 boli výdavky naplánované na úrovni 1,09 miliardy eur. Poisťovne však zaplatili o 287 miliónov eur viac. Aj keď bol rozpočet v nasledujúcom roku o túto sumu navýšený, reálne výdavky na lieky boli opäť prekročené o 196 miliónov eur. Zákon pritom jasne definuje, že do kategorizácie môžu vstupovať iba tie lieky, ktoré sú kryté rozpočtom. Ministerstvo zdravotníctva túto podmienky nedodržalo a naďalej kategorizovalo nové lieky.
Odborníci tvrdia, že ak chce štát zabezpečiť pacientom najmodernejšiu liečbu, rastu výdavkov sa v budúcnosti nevyhne. Musí na to však reflektovať rozpočet. „Jeho prekračovanie totiž znamená škrtanie v iných oblastiach zdravotníctva. Verejné zdroje sú obmedzené, preto úhrada pre jednu skupinu pacientov často znamená menej personálu, pomalšie obnovovanie techniky, či menej vyšetrení pre iných pacientov,“ vysvetľujú analytici na ÚHP.
Nie je zrejmé, či sú dostupné lieky, ktoré pacienti naozaj potrebujú
Vo verejnosti sa tvrdenia o nedostupnosti inovatívnych liekov podporujú štatistikou, ktorá podľa analytikov ÚHP nie je presná. Konkrétne ide o graf, ktorý vypovedá o dostupnosti nových liekov zo začiatku roka 2024, ktoré schválila Európska lieková agentúra (EMA) v rokoch 2019 až 2022. Odborníci však upozorňujú, že v dátach sú zohľadnené rôzne faktory za jednotlivé krajiny.
Napríklad v Nemecku môžu vstúpiť na trh nové lieky prakticky automaticky a prehodnocované sú až dodatočne. Časť z nich je následne vyradená zo systému, čo sa ale v porovnaniach už neukáže. Graf rovnako nereflektuje fakt, že na slovenský trh prichádzajú lieky s oneskorením.
„Ak by sa štatistika robila o rok neskôr, podiel liekov dostupných na Slovensku by vzrástol zo 17 percent na 34 percent. Ak by sa navyše za Slovensko použila rovnaká definícia dostupnosti ako v Česku, kde sa do nej započítavajú aj lieky podané na výnimku, dostupnosť by vzrástla na 44 percent,“ vysvetľujú odborníci, podľa ktorých niektoré lieky na slovenskom trhu predsa len chýbajú. Z priorít rezortu zdravotníctva ale nie je jasné, ktoré to presne sú.
Nové lieky nemusia mať zázračné účinky
Reálne prínosy nových liekov nie sú adekvátne diskutované. Autori analýzy upozorňujú, že nové lieky v porovnaní s už dostupnými bežne predlžujú život len o pár mesiacov. No verejnosti sú prezentované ako zázračné, ktoré dokážu zachrániť život či úplne vyliečiť ochorenie. Väčšinou to tak podľa analytikov nie je.
Prínos lieku sa meria podľa konkrétnych parametrov. A okrem dĺžky prežívania sa hodnotí aj kvalita života. „Nové inovatívne lieky, ktoré prišli na Slovensko v posledných rokoch predĺžia život v plnom zdraví v priemere o menej ako rok. Len výnimočne sa totiž stáva, že príde na trh liek, ktorý zásadne zmení prognózu pacienta,“ píše ÚHP.
Verejný tlak na rýchlu kategorizáciu a preplácanie zdravotnými poisťovňami spôsobujú, že sa z verejného zdravotného poistenia preplácajú nákladné lieky s minimálnym účinkom.
Pre slabé vyjednávanie prišlo Slovensko o desiatky miliónov eur
Či sa oplatí preplácať nový liek z verejného zdravotného poistenia hodnotí Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). Aby bol liek nákladovo efektívny, NIHO v analýzach často odporúča ministerstvu zdravotníctva vyjednať nižšiu cenu prostredníctvom zľavy z oficiálnej ceny lieku. O konečnej cene rozhoduje výsledok rokovania ministerstva zdravotníctva s farmaceutickou firmou.
Hodnotenia NIHO nemajú za cieľ iba strážiť rozpočet. Ale čo najlepšie posúdiť reálny benefit liekov, ktoré vstupujú na slovenský trh. Čím lacnejšiu úhradu sa ministerstvu podarí vyjednať pri jednom lieku, tým viac peňazí zostane pre ostatných pacientov. Rezort sa v minulosti až v polovici prípadov odchýlil od hodnotení NIHO. Následkom toho boli lieky zaradené s vyššou cenou, čím rozpočet zdravotníctva podľa dát prichádza ročne až o zhruba 50 miliónov eur.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
