Dostatočné financovanie zdravotníctva je kľúčové pre zabezpečenie zdravia každého pacienta. Počet liečiteľných úmrtí je na Slovensku vyšší než v priemere Európskej únie či v Českej republike
Jedným z dôvodov je podľa odborníkov nižší objem peňazí, ktoré do zdravotníctva každoročne putujú. „Dlhodobo sme mali v rozpočte zdravotníctva o 400 eur na poistenca, spolu v prepočte na počet obyvateľov o dve miliardy eur menej ako Česká republika,“ pripomínajú analytičky Henrieta Tulejová, Dominika Šebová a Johanka Houbiers Bahbouhová v štúdii s názvom Pacienti platia v ambulanciách stále viac a chcú poplatky upratať.
Časť rozdielu oproti Českej republike sa Slovensku podarilo znížiť v roku 2024 na 1,3 miliardy eur. Prispelo k tomu zvyšovanie miezd v hospodárstve, rast sadzby odvodov i platby štátu za poistencov, ktoré výrazne nominálne vzrástli. No bolo to stále o 260 eur na poistenca menej než u susedov. Veľkú časť tohto navýšenia však zhltla inflácia.
V roku 2022 bol reálny nárast objemu zdrojov záporný, čo sa v nasledujúcich rokoch podarilo čiastočne vykompenzovať. Odborníčky pripomínajú, že v posledných rokoch došlo tiež k výraznému navýšeniu zdrojov na platy lekárov v nemocniciach. A menej peňazí zostalo na iné segmenty, predovšetkým na ambulantnú starostlivosť. Tá čelila v posledných rokoch viacerým negatívnym vplyvom. Predovšetkým konsolidácii, transakčnej dani či energetickej kríze.
Jedno z opatrení vlády pre rok 2026 je navýšenie zdravotných odvodov zamestnancov zo štyroch na päť percent. Zamestnanci takto prídu zhruba o 350 miliónov eur. Dodatočné financie to však do sektora neprinesie. Štát totiž znížil platbu za ekonomicky neaktívnych o rovnakú sumu.
Aj keď vo verejnosti zaznievajú hlasy, že je v sektore financií dosť, odborníčky majú na vec iný pohľad. Prejavy podfinancovania podľa nich vidíme v zadlžených nemocniciach, nedostupnosti inovatívnych liekov či v raste neoficiálnych poplatkov. Čo ovplyvňuje aj vnímanie pacientov.
„Na Slovensku až 53 percent ľudí uviedlo, že vníma zdravotníctvo ako oblasť, kde je rozšírené dávanie a prijímanie úplatkov alebo zneužívanie moci v osobný prospech. Takto vysoké číslo je výrazne nad priemerom EÚ27, kde rovnaký názor zastáva len 27 percent opýtaných,“ píšu analytičky.
Koľko sme platili v roku 2023
Odborníčky v roku 2023 realizovali prieskum, v ktorom sa zamerali na mapovanie neoficiálnych poplatkov, ktoré pacienti platia u lekárov. Prieskum vtedy ukázal, že nejaký poplatok zaplatil každý pacient u všeobecného lekára a v priemere išlo o 10 eur za návštevu. U špecialistov (okrem zubárov) platili poplatok až štyria z desiatich pacientov v priemere 17 eur za každú návštevu.
Tieto poplatky vyberali lekári všade na Slovensku od každého pacienta, bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Vrátane tých, ktorých príjem nepresiahol 600 eur mesačne. Táto situácia viedla k tomu, že až 35 percent pacientov nenavštívilo lekára, keď mali zdravotný problém. Mali totiž obavy z výšky poplatkov, prípadne poplatky boli pre nich príliš vysoké.
Analytičky uvádzajú, že priemerný dospelý poistenec na Slovensku v roku 2023 zaplatil na poplatkoch všeobecného lekára a špecialistu (bez zubárov) dokopy 62 eur. A celkový ročný objem poplatkov vybraných od dospelých pacientov iba v ambulanciách sa mohol pohybovať až na úrovni 320 miliónov eur. Okrem týchto peňazí však pacienti platia aj za lieky či zdravotnícke pomôcky.
Kam sme sa posunuli
Analytičky prieskum zopakovali aj v roku 2025. Zamerali sa iba na všeobecných lekárov a špecialistov v ambulanciách. No dotazník rozšírili, aby získali obraz o podobe, výške a dôvodoch poplatkov. Do prieskumu sa zapojilo 705 ľudí starších ako 18 rokov, ktorí v predchádzajúcich troch mesiacoch navštívili ambulanciu lekára s výnimkou zubára a dentálnej hygieny. Respondenti boli z celého Slovenska.
Dáta ukázali, že poplatky v ambulanciách sa na Slovensku za posledné dva roky významne rozšírili a zvýšili. Najviac sa zvýšil podiel aj priemerná platba u špecialistov. Kým v roku 2023 platilo poplatok u špecialistov 41 percent pacientov, v roku 2025 ich bolo 50 percent. Rovnako vzrástla aj výška poplatkov. Kým v roku 2023 platili pacienti priemerne 17 eur, v roku 2025 sa suma pohybovala už na úrovni 21 eur. V ambulanciách všeobecných lekárov zostal trend rovnaký ako v roku 2023.
V najnovšom prieskume sa analytičky pýtali aj rodičov, či platili poplatok u pediatra za ošetrenie ich dieťaťa, prípadne koľko zaplatili. Výsledky ukázali, že až 38 percent platilo neoficiálny poplatok, ktorého priemerná výška bola 10 eur za návštevu. „Z týchto výsledkov je zrejmé, že poplatky sa v ambulanciách stali bežnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ konštatujú odborníčky.
Za čo platíme u lekára
Minulý rok platili pacienti najčastejšie za objednanie na konkrétny termín vyšetrenia alebo cez objednávací portál. U všeobecných lekárov zaplatilo tento poplatok 29 percent dospelých a 23 percent detských pacientov. U špecialistu platilo za termín 32 percent dospelých.
Druhým najčastejším poplatkom boli vyšetrenia nehradené zdravotnou poisťovňou. Zaplatilo ich 21 percent dospelých, 19 percent rodičov detí u všeobecných lekárov a 17 percent dospelých u špecialistov. U všeobecných lekárov platili pacienti okrem spomenutých poplatkov aj za administratívne úkony (24 percent dospelých a 25 percent detí).
Niektoré poplatky však vyberali ambulancie nad rámec platnej legislatívy. Najmä poplatok za objednanie sa na konkrétny termín. Ten je podľa zákona súčasťou zdravotného výkonu a nie je možné zaň vyberať poplatok lekárom. Príkladom je aj poplatok za komplexný manažment ochorenia, kompenzačný poplatok (na infláciu) alebo poplatky za vyšetrenie u všeobecného lekára, ktorý nemá zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Zdravotná poisťovňa je podľa zákona totiž povinná uzatvoriť zmluvu s každým všeobecným lekárom. Niektorí pacienti zasa nevedeli odpovedať, za čo vlastne poplatok zaplatili. Po zaplatení poplatkov však 36 percent dospelých a 45 percent rodičov detských pacientov nedostalo o zaplatení poplatku doklad o úhrade.
Výška poplatkov za návštevu lekára sa podľa výsledkov líšila medzi typmi lekárov a typmi pacientov. Najnižšie poplatky zaplatili rodičia detských pacientov u pediatrov, približne do 15 eur. Dospelí pacienti pri návšteve všeobecných lekárov nechali v ambulanciách do 25 eur za návštevu. Najväčšie sumy nechávali pacienti v ambulanciách u špecialistov. Najčastejšie to boli sumy nad 20 eur, no výnimkou neboli ani poplatky vo výške 50 a viac eur.
Ročné poplatky na vzostupe
Čoraz častejšie však platíme v ambulanciách ročný poplatok. Podiel pacientov, ktorí ho zaplatili, sa minulý rok pohyboval na úrovni 14 percent. V porovnaní s rokom 2023 tak vzrástol o šesť percent.
Vzrástla aj jeho priemerná výška. Kým v roku 2023 ho pacienti platili najčastejšie vo výške 50 eur, minulý rok stúpol na 81 eur. Ročný poplatok začínajú platiť už aj rodičia detských pacientov. Minulý rok ho zaplatilo 15 percent rodičov a priemerne ich stál 88 eur.
Aj keď väčšina pacientov poplatky stále neplatí, to, že sa rozširujú, je zrejmé. Obzvlášť problematická môže byť ich výška v prípade rodín s viacerými deťmi či sociálne slabších. Odborníčky upozorňujú na to, že ak by väčšina poskytovateľov nejakej odbornosti v kraji vyberala takéto vysoké ročné poplatky, mohli by obmedzovať prístup k starostlivosti. Zároveň by tí istí pacienti mohli platiť ročný poplatok u jedného lekára a u druhého poplatok za návštevu.
Výška jednotlivých ročných poplatkov kolíše medzi piatimi eurami a sumou až 200 eur ročne. Najčastejšie si ich platia pacienti v Bratislavskom kraji. Najmenej zasa v Banskobystrickom, Trenčianskom a v Trnavskom kraji.
Platíme ich všetci
Dáta ukazujú, že poplatky sa platia naprieč celým Slovenskom. Najvyššie poplatky sa podľa odborníčok vyskytli v Bratislavskom kraji, kde ich priemerná výška stúpla na 28 eur. Zároveň tu platí poplatok u špecialistu najviac pacientov, až 69 percent. Nadpriemerné podiely platiacich sa objavili aj v Nitrianskom kraji (54 percent) a Trenčianskom kraji (53 percent).
Naopak, najnižšie poplatky sa objavili v Košickom kraji, kde sa pohybujú okolo 16 eur. Rovnako aj v Banskobystrickom kraji, kde je ich výška zhruba 18 eur. V Prešovskom, Žilinskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji je ich výška na úrovni od 11 do 13 eur. No napríklad v Nitrianskom kraji platí zhruba 22 percent pacientov poplatok v priemernej výške 6 eur.
Rozdiely medzi regiónmi sú však najvýraznejšie v prípade detských pacientov. Najviac, zhruba 22 eur platia rodičia v Bratislavskom kraji. Najmenej zasa v Trenčianskom kraji, kde zaplatia v priemere 5 eur.
„Pacienti v niektorých regiónoch čelia oveľa vyššiemu finančnému bremenu, čo môže prehĺbiť nerovnosti v dostupnosti starostlivosti. Môže tak nastať situácia, že sú dva susedné okresy, v každom poskytujú starostlivosť napríklad ambulantní kardiológovia a jeden z nich poplatky vyberá a druhý nie,“ pripomínajú analytičky.
Pol miliardy eur
Analytičky na základe informácií z prieskumu a verejne dostupných dát odhadli ročný objem neoficiálnych poplatkov. Podľa nich môžu pacienti takto ročne zaplatiť až 493 miliónov eur.
„To je nárast o 54 percent. Úhrady zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia dosahujú takmer dve miliardy eur ročne a poplatky tak tvoria dodatočných 25 percent,“ uvádzajú autorky štúdie.
Znamená to, že ročne každý občan vrátane detí zaplatí len na poplatkoch v ambulanciách všeobecných lekárov a špecialistov v priemere 95 eur. Napríklad v roku 2023 tento priemerný výdavok odhadli na 62 eur.
Aký to má vplyv
Autorky v štúdii uvádzajú, že situácia s poplatkami na Slovensku nevykresľuje dobre situáciu jednotlivých občanov. Časť z nich nechodí k lekárovi, kým iná zatiaľ poplatok neplatí. Dosah sa tak zužuje na časť pacientov.
Údaje z prieskumu však ukazujú, že podiel pacientov, ktorí odložili návštevu lekára pre obavy z poplatkov, v posledných dvoch rokoch stúpol. A to z 23 percent v roku 2023 na 30 percent v minulom roku.
Najviac sú zasiahnuté domácnosti s nižším príjmom. V skupine s príjmom do 600 eur mesačne odložilo návštevu lekára až 39 percent. To je až 35-percentný nárast oproti roku 2023. Na základe toho je zrejmé, že neregulované poplatky v zdravotníctve môžu byť bariérou v prístupe k zdravotnej starostlivosti práve pre tých, ktorí ju najviac potrebujú.
Odborníčky sa respondentov pýtali aj na to, či ako pacienti zažili odmietnutie ošetrenia alebo objednania na ošetrenie bez úhrady požadovaného poplatku. S takouto skúsenosťou sa v praxi stretlo viacero opýtaných. Až 13 percent uviedlo, že ich lekár odmietol ošetriť, ak poplatok nezaplatia. Ďalších 16 percent respondentov uviedlo, že lekár ich síce ošetril, no pripomenul, že pri ďalšej návšteve už budú musieť poplatok zaplatiť.
Iba pri tretine opýtaných, ktorí zažili odmietnutie ošetrenia v prípade neuhradenia poplatku, išlo o administratívny poplatok, napríklad za vystavenie potvrdenia na vodičský preukaz. Štvrtine lekár nijak poplatok nezdôvodnil.
