Analýza tiež ukázala výrazné rozdiely v rámci jednotlivých regiónov, a to nielen v rámci výskytu ochorenia, ale aj prežívania
Nielen nárast zhubných nádorov prsníka u žien medzi 30 a 50 rokov, ale aj veľké regionálne rozdiely vo výskyte a v prežívaní pacientok s týmto ochorením ukázala analýza Zhubné nádory prsníka na Slovensku, ktorú vypracovali odborníci z viacerých inštitúcií.
Zhubný nádor prsníka predstavuje globálny problém, ktorý sa zvyšuje so zvyšujúcim vekom. Vzhľadom na dôkazy uvedené v Európskych usmerneniach pre skríning a diagnostiku rakoviny prsníka sa odporúča mamografický skríning zhubného nádoru prsníka u žien vo veku 50 až 69 rokov. V rámci aktualizovaných európskych odporúčaní sa však navrhuje znížiť dolnú vekovú hranicu na 45 rokov, a zvýšiť hornú vekovú hranicu na 74 rokov. Dôvodom je posun výskytu ochorenia do nižších ročníkov.
„Celosvetovo je znepokojujúci fakt, že sa za posledných 20 rokov zvýšil počet pacientok diagnostikovaných v nižšom veku, tzn. do 49. roku života, kedy ide o tzv. zhubný nádor so skorým nástupom“, uvádza analýza. Podľa nedávnej štúdie sledujúcej trendy výskytu zhubného nádoru prsníka so skorým nástupom sa v rokoch 1990 až 2019 zvýšil ich výskyt o 79,1 % a počet úmrtí sa zvýšil o 27,7 %.
Nárast aj na Slovensku
Veľká epidemiologická analýza, ktorú vypracoval Inštitút zdravotníckych analýz a Národný onkologický inštitút v spolupráci s ďalšími inštitúciami tento trend potvrdil aj na Slovensku.
„Počet zhubného nádoru prsníka významne stúpol aj vo vekovej kategórii pod 45 rokov. Tu je vidieť urgentnú potrebu podpory a vytvorenie podmienok pre aktívne vyhľadávanie vysokorizikovej populácie žien v mamografickom skríningu, ktoré sa na Slovensku zahájilo na konci roku 2022 na preverených skríningových mamografických pracoviskách. Všetky ženy s podozrením na vysoké riziko vzniku zhubného nádoru prsníka sú odporúčané na genetickú konzultáciu, na základe ktorej sa rozhoduje o doplnení genetického vyšetrenia ženy. V prípade potvrdenia vysokého rizika genetikom žena, vrátane jej príbuzných, napr. dcéry majú nárok na bezplatný individuálny systém kontrolných vyšetrení o čom hovorí už spomínaný Štandardný postup Skríning karcinómu prsníka vo vysokorizikovej populácii žien. Súčasne má okrem rádiológov na preverených skríningových mamografických pracoviskách možnosť, ale tiež povinnosť odoslať ženy, ale aj mužov v prípade predpokladaného genetického rizika aj každý všeobecný lekár, resp. ktorýkoľvek ošetrujúci lekár“, uvádza analýza.
Najviac na západnom Slovensku
Analýza tiež ukázala výrazné rozdiely v rámci jednotlivých regiónov, a to nielen v rámci výskytu ochorenia, ale aj prežívania.
„Najvyššia odhadnutá miera incidencie sa zaznamenala v Bratislavskom a Trnavskom kraji, ako aj v západných častiach Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja. Na druhej strane, okresy s najnižšou incidenciou boli Námestovo, Vranov nad Topľou, Sabinov a Stará Ľubovňa. Významný rozdiel v incidencii je viditeľný medzi Bratislavou a menej rozvinutými okresmi na východe Slovenska, kde Bratislava vykazuje až o 80% vyššiu incidenciu“, uvádza analýza.
Zároveň sa na Slovensku zistili významné regionálne rozdiely v prežívaní pacientok so zhubným nádorom prsníka.
„Tento fakt je potrebné do budúcna podrobnejšie analyzovať, keďže dostupnosť diagnostiky a liečebných modalít sa medzi regiónmi výrazne nelíši a rozdiely môžu byť skôr závislé od tzv. cesty pacienta pred samotným začiatkom liečby, resp. etablovania nových terapeutických postupov a odporúčaní do rutinnej klinickej praxe, napríklad diagnostika a využívanie prediktívnych faktorov pri personalizácii liečby, načasovanie a intenzita systémovej liečby, začlenenie tzv. inovatívnych liekov“, uvádzajú autori štúdie.
Rozdielne prežívanie
Podľa European Cancer Information System je zhubný nádor prsníka najčastejšou malignitou u žien, pričom jej výskyt v Európskej únii predstavuje 29,2 % zo všetkých druhov zhubných nádorov. Miera prežívania sa pri zhubnom nádore prsníka líši v závislosti od pôsobenia viacerých faktorov, medzi ktoré patrí klinické štádium v čase stanovenia diagnózy ochorenia, biologické charakteristiky nádoru, vek, celkový zdravotný stav pacientok a liečebné možnosti. Ak je invazívny karcinóm prsníka lokalizovaný iba v prsníku, 5-ročné relatívne prežívanie je vysoké. Ak sa zhubný nádor rozšíril do regionálnych lymfatických uzlín, 5-ročná relatívna miera prežitia klesá. Ak sa zhubný nádor rozšíril aj do vzdialenejšej časti tela, 5- ročná relatívna miera prežitia klesá ešte viac.
Štúdia založená na údajoch zo 17 onkologických registrov v 6 európskych krajinách ukázala, že:
- 5-ročné relatívne prežívanie pacientov so zhubným nádorom lokalizovaným v prsníku (T1N0M0 alebo T2-3N0M0) bolo na úrovni 98 % resp. 87 %,
- pri zhubným nádoroch rozšírených do regionálnych lymfatických uzlín (T1-3N+M0) to bolo 76 %,
- pri lokálne pokročilých zhubných nádoroch (T4NxM0) 55 % a
- pri metastatických zhubných nádorov (M1) už len 18 % (Sant a kol. 2003).
Vo všetkých európskych krajinách sa päťročné celkové prežívanie žien so zhubným nádorom prsníka v posledných rokoch zlepšilo. Predpokladá sa, že je to predovšetkým z dôvodu záchytu ochorenia vo včasnom štádiu vďaka skríningu a včasnej diagnostike a pokrokom v onkologickej liečebnej starostlivosti.
Päťročné prežívanie pacientok so zhubným nádorom prsníka je najvyššie v severnej a západnej Európe a najnižšie vo východnej Európe. Národné rozdiely v prežívaní možno čiastočne vysvetliť rôznymi úrovňami výdavkov na zdravotnú starostlivosť a výslednú kvalitu diagnostiky a liečby. Na Slovensku dosahuje miera 5- ročného prežívania pacientok so zhubným nádorom prsníka 75,5 %, čo nás zaraďuje medzi štáty s nižšími hodnotami.
Výsledky z roku 2019 ukazujú zvýšenie miery všeobecného prežívania pacientok so zhubným nádorom prsníka oproti rovnakým analýzam za r. 2017. Zistil sa nárast 1-ročného prežívania o 0,5% a 3-ročného prežívania o 0,7% . „Keďže sa v septembri 2019 zahájil na Slovensku celoplošne organizovaný a štátom garantovaný skríning zhubného nádoru prsníka, môžeme predpokladať zvýšenú účasť žien na mamografickom skríningu, či už organizovanom alebo divokom, čo sa prejaví nielen na dočasne zvýšenej incidencii zhubného nádoru prsníka, ale neskôr aj vo zvýšení prežívania týchto žien,“ uvádzajú autori štúdie.
Analýzy zobrazujúce 3-ročné prežívanie podľa vekových skupín potvrdzujú fakt, že mladšie pacientky mávajú často agresívnejšie formy a pokročilejšie zhubné nádory, ktoré sa môžu spájať s horším prežívaním aj v počiatočnom štádiu ochorenia. „Na Slovensku sme zaznamenali nižšiu
mieru všeobecného 3-ročného prežívania u pacientok do vekovej skupiny 35 rokov, v porovnaní s pacientkami 36-55 rokov. Prežívanie tiež klesá po 50 roku veku, a výraznejšie vo vekovej kategórii 75 a viac rokov,“ dodali autori štúdie.
Rozdiely v regiónoch
Ako už autori spomenuli, na Slovensku sú výrazné regionálne rozdiely v prežívaní. V skupine novodiagnostikovaných pacientok vo veku 41 až 50 rokov bolo prežívanie najvyššie v
Bratislavskom kraji (95,7 %), Trenčianskom kraji (94,7%) a Nitrianskom kraji (94,5%). V skupine novodiagnostikovaných pacientok vo veku 51 až 60 rokov bolo prežívanie najvyššie v Nitrianskom kraji (93,9 %), Trnavskom kraji (93,0%) a Trenčianskom kraji (91,2%).
„Ak sa inverzne pozrieme na úmrtnosť vo vekovej skupine 40 až 50 rokov, v Košickom a Prešovskom kraji je pomer pacientok, ktoré zomreli do troch rokov od diagnostiky ochorenia, 10% a 11%. To je viac ako dvojnásobok v porovnaní s Bratislavským krajom, kde úmrtnosť dosahuje 4%“, upozornili autori.
