Dospievajúce dievčatá patria k najohrozenejším skupinám so samovražednými myšlienkami a pokusmi. Krízové linky pomoci hlásia konzistentne sa zvyšujúci počet volaní. Rovnako pribúdajú aj návštevy pohotovostných oddelení
S týmito závermi prišiel Inštitút zdravotných analýz na ministerstve zdravotníctva. V rokoch 2019 až 2024 sa ukázali výrazné rozdiely vo vývoji počtu pokusov o samovraždu medzi pohlaviami a vekovými skupinami. Kým u mladých mužov zostával trend prevažne stabilný alebo dokonca klesajúci, u dievčat je opačný.
Operačné stredisko záchraniek zaznamenalo systematický nárast pokusov o samovraždu u dievčat vo veku 14 až 16 rokov. Napríklad v roku 2023 bolo u 15-ročných zaznamenaných viac ako 60 prípadov pokusov o samovraždu. Je to až trojnásobok oproti pandemickému obdobiu, konštatujú autori analýzy na čele s Veronikou Rybanskou.
Najpresnejší obraz o pokusoch o samovraždu poskytujú práve údaje od záchraniek. Podľa analytikov to zdôrazňuje význam prednemocničných dát pri odhaľovaní samovražedného správania, ktorý je často v nemocničnej štatistike podhodnotený.
Najzraniteľnejšie sú dievčatá
Analytici zistili, že v žiadnej kategórii okrem mladých žien vo veku do 17 rokov nedochádza k výraznému zvýšeniu počtu nad predpandemickú úroveň. Naopak, u mužov do 17 rokov zaznamenali pokles, pričom ešte výraznejší pokles spozorovali u mužov vo veku od 18 do 29 rokov.
„Tieto zistenia poukazujú na znepokojujúci demografický trend v správaní súvisiacom so sebapoškodzovaním a naznačujú, že práve ženy a dievčatá vo veku do 17 rokov môžu byť v období po pandémii čoraz viac zraniteľné voči psychosociálnym stresorom,“ uvádzajú odborníci v analýze.
Najväčší nárast pokusov o samovraždu zaznamenali analytici u adolescentiek od 13 do 17 rokov. Napríklad vo vekovej skupine 16 rokov v roku 2023 počet presiahol 60, čo je približne trojnásobok pokusov o samovraždu oproti obdobiu rokov 2019 až 2020. Aj v rokoch 2023 až 2024 vystupovali 13- až 17-ročné dievčatá ako najviac zasiahnuté. Naznačuje to presun rizika do obdobia strednej adolescencie.
Najviac v Bratislavskom kraji
Analytici sa pozreli aj na rozdiely medzi regiónmi. Podľa dát sú naprieč Slovenskom výrazné rozdiely. Napríklad v Bratislavskom kraji vzrástol počet pokusov o samovraždu u dievčat až o 104 percent. V Trenčianskom kraji o 80 percent, v Trnavskom o 44 a v Nitrianskom kraji o 42 percent. V Košickom kraji prípady vzrástli o 14 percent a v Prešovskom o sedem. Naopak, v Banskobystrickom kraji počet pokusov klesol o šesť percent a v Žilinskom až o desať percent.
Vo všetkých skupinách dominovalo predávkovanie liekmi. Od 56 percent u 17-ročných po 84 percent u 12-ročných. S narastajúcim vekom spozorovali analytici posun smerom k fyzicky agresívnejším spôsobom. Poranenie ostrým predmetom sa objavilo u 22,5 percenta dievčat vo veku medzi 11 a 13 rokmi. Vo veku od 14 do 16 rokov sa poranilo najviac 38 percent dievčat. Zriedkavejšie sa objavili skoky z budovy, skoky pod vlak alebo auto a obesenie sa. Tieto figurujú najmä v starších vekových skupinách.
Zobúdzajú sa pre kontrolu mobilu
Psychické poruchy zahŕňajú široké spektrum stavov od depresie, úzkostných porúch, schizofrénie po závislosť. Dôvody pre ich vznik sú multifaktorové, no dominantný je bio-psycho-sociálny model, ktorý zahŕňa biologické, psychologické, sociálne a environmentálne faktory.
Duševné zdravie detí a dospievajúcich po pandémii ovplyvnila predovšetkým kombinácia oslabených ochranných faktorov a ekonomických stresorov. K zhoršenej psychickej pohode prispeli najmä zvýšené používanie obrazových a sociálnych médií, obmedzené sociálne kontakty a strata denného režimu.
Počas pandémie sa kľúčovým prostredím pre adolescentov stali sociálne siete. Ich používanie vzrástlo o vyše 20 percent. Siete môžu poskytnúť podporu a uľahčiť sociálne kontakty, no na druhej strane zvyšujú riziko závislosti, porovnávania sa, vystavenia škodlivému obsahu či kyberšikany.
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že viac ako desať percent adolescentov vykazuje problematické používanie sociálnych médií. Časť mladých dokonca uvádza vstávanie počas noci pre potrebu kontrolovať sociálne siete zo strachu, že im niečo unikne.
Prečo sú adolescenti kľúčoví
Adolescencia je vývinové obdobie, ktoré je charakterizované zvýšenou citlivosťou na biologické, psychologické a sociálne stresory. Podľa dostupných dát až 75 percent duševných porúch vzniká pred 25. rokom života. Najkritickejším obdobím je vek od 12 do 25 rokov. Vznik a priebeh porúch stimuluje najmä interakcia vývinu mozgu a pôsobenie rizikových a ochranných faktorov prostredia.
Súčasný systém zdravotnej starostlivosti sa sústreďuje predovšetkým na už rozvinuté ochorenia v dospelosti. Preventívne stratégie a včasná diagnostika u adolescentov často chýbajú alebo sú nedostatočné. Práve včasná identifikácia psychických ťažkostí a včasná intervencia v mladom veku významne znižujú riziko, že sa poruchy stanú chronickými. Zlepší sa prognóza a posilní duševné zdravie.
Pandémia ochorenia covid-19 zvýraznila náchylnosť mladých ľudí na vznik psychiatrických ťažkostí. Stále má pretrvávajúce následky na výskyt duševných porúch, pričom miera úzkosti a depresie sa v prvom roku pandémie zvýšila o 24 percent. Dôvodom bola najmä sociálna izolácia či prerušenie vzdelávania. Adolescenti vykazovali na začiatku pandémie zhoršenú náladu, vyššiu tenziu a nižšiu psychickú pohodu.
Chýba sieť odbornej pomoci
Detská adolescentná psychiatria je pritom podľa autorov analýzy pod rastúcim tlakom. Ten bol umocnený pandémiou a zhoršujúcou sa socioekonomickou situáciou. Po pokusoch o samovraždu deti a mladistvých totiž často prepúšťajú bez ďalšieho doliečenia. A ambulantná starostlivosť, ktorá by mala prevziať následnú starostlivosť, buď nie je dostupná, alebo sú termíny u lekárov obmedzené. Táto situácia preto často vedie k opakovaným hospitalizáciám.
Podľa autorov analýzy sú výrazné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Napríklad na západnom Slovensku neexistujú doliečovacie lôžka a chýbajú psychiatrické stacionáre pre deti a mládež.
„Systém starostlivosti je dlhodobo nedostatočný: chýbajú psychiatri, psychológovia, psychoterapeuti, multidisciplinárne tímy aj komunitné centrá. Nedostupné sú aj špecializované pracoviská pre psychoterapeutické prístupy využívané v zahraničí pri rizikovom správaní adolescentov, a to vrátane dialekticko-behaviorálnej terapie, kognitívno-behaviorálnej terapie a rodinnej terapie,“ píšu analytici.
Krízové linky a online služby nedokážu plnohodnotne zastúpiť potrebnú odbornú pomoc a poskytujú iba čiastočnú podporu. Pre nízkodostupnú odbornú pomoc sú aj tieto preťažené. Napríklad v roku 2024 zaznamenala Linka detskej istoty historicky najvyšší počet kontaktov. V prípade potreby je možné obrátiť sa aj na Ligu za duševné zdravie či na národnú linku.
