Slovensko podľa najnovšej analýzy platí za nové lieky príliš veľa. Dokonca viac než niektoré bohatšie krajiny EÚ. Podľa analytikov nákladovo neefektívne lieky viažu zdroje, ktoré by mohli smerovať do nemocníc, personálu či nových terapií
Podľa analytikov z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) za nový liek často platíme ešte viac, ako zodpovedá (už tak vysokej) nákladovo efektívnej cene. Vynakladanie financií na nákladovo neefektívne lieky znamená, že štátu zostane menej peňazí na iné oblasti zdravotníctva. Napríklad na kvalitu nemocníc či počet zdravotných sestier.
Vplyv verejnej mienky aj hrozby
Výrobcovia liekov však využívajú viaceré nástroje pri rokovaní, aby z neho vyťažili pre seba čo najlepšie podmienky. Predovšetkým mediálny tlak. Ešte pred vstupom na trh môže výrobca ovplyvňovať verejnú mienku, najčastejšie cez pacientske organizácie.
Druhým silným nástrojom v rukách farmafiriem sú utajené zľavy, ktoré prakticky znemožňujú verejnú kontrolu. Takéto podmienky umožňujú výrobcom dohodovať v každej krajine najvyššiu cenu lieku a tým maximalizovať svoj zisk. Podľa medzinárodného porovnávania pritom chudobnejšie krajiny platia za jednotku prínosu viac.
Tretím silným nástrojom firiem je hrozba odchodu z trhu. V prípade, že dohodnuté podmienky výrobcovi prestanú vyhovovať, a napríklad liek spotrebuje viac pacientov, než je dohodnuté v limite úhrad, firmy zvyčajne tlačia na vylepšenie podmienok pod hrozbou odchodu z trhu.
Nákladová efektívnosť liekov sa hodnotí preto, aby sa zistilo, či finančné náklady na nový liek zodpovedajú jeho prínosom. Toto hodnotenie vykonáva NIHO. Hranica nákladovej efektívnosti, alebo inými slovami prahová hodnota, je cena, ktorú je Slovensko ochotné a schopné zaplatiť za to, že pacient získa vďaka lieku jeden rok života prežitého v zdraví navyše oproti liekom, ktoré už na slovenskom trhu sú. Nedefinuje tak cenu lieku, ale jeho prínos. Ak do systému vstupuje liek, ktorý oproti už existujúcemu lieku prináša pacientovi dodatočný jeden rok života v plnom zdraví, náklady naň môžu byť o viac než 68-tisíc eur vyššie ako náklady na liečbu, ktorú už zdravotné poisťovne automaticky preplácajú.
Príliš štedré podmienky
Na Slovensku sa prahové hodnoty odvíjajú od druhu ochorenia, druhu lieku a prínosu lieku. Podobné faktory sa hodnotia aj v iných krajinách. Podľa analytikov sú však prahové hodnoty na Slovensku nastavené pravdepodobne vysoko. Napríklad v bohatších krajinách, akými sú Nórsko či Holandsko, sú prahové hodnoty nižšie pre všetky typy liekov.
„Slovensko má vyššiu prahovú hodnotu, než aká by zodpovedala jeho bohatstvu. Výška prahových hodnôt do veľkej miery závisí od ekonomickej úrovne krajiny. Podľa rakúskej agentúry HTA majú bohatšie krajiny väčšinou aj vyššie absolútne prahové hodnoty. Slovensko, Poľsko a Lotyšsko z tohto vzťahu vybočujú a najbežnejšie prahové hodnoty, ktoré používajú, sú výrazne vyššie, než aké používajú krajiny s podobným HDP na osobu,“ konštatujú odborníci z ÚHP.
Táto vyššia prahová hodnota však môže motivovať výrobcov liekov vstúpiť na trh, keďže im umožňuje vyrokovať lepšie finančné podmienky. No efektívnosť tohto prístupu je podľa analytikov otázna. Pretože nie je jasné, o koľko liekov by Slovensko prišlo, ak by prahová hodnota bola nastavená prívetivejšie na pomery Slovenska. Na druhej strane vyššie prahové hodnoty formujú očakávania, s ktorými výrobcovia liekov do rokovaní vstupujú. Pretože nastavené podmienky im umožňujú zvyšovať jednotkovú úhradu aj pri takých liekoch, pri ktorých by boli ochotní akceptovať aj nižšie ceny.
Ministerstvo zdravotníctva v minulosti už navrhlo spomaliť rast prahovej hodnoty s rastom prínosov liekov. Rezort predložil v máji 2025 do medzirezortného pripomienkového konania návrh zmien, ktoré mali znížiť prahovú hodnotu. Po vlne kritiky však minister zdravotníctva Kamil Šaško návrh stiahol.
Nehodnotili sa
V rokoch 2018 až 2022 mohli byť kategorizované aj lieky, ktoré mali ročné náklady v desiatkach miliónov eur bez dát o tom, či sú nákladovo efektívne. V roku 2018 sa rozšírila definícia orphanov (lieky na zriedkavé choroby, pozn. red.), ktoré až do roku 2022 nemuseli pri vstupe na trh preukazovať nákladovú efektívnosť.
Tento prístup má svoje opodstatnenie a využíva sa aj v iných krajinách. No pravidlá boli do roku 2022 privoľné. „Definícia bola príliš široká, založená na výskyte indikácie a na takto definované lieky sa neaplikovala žiadna prahová hodnota. Vstúpiť tak mohli viaceré lieky, ktorých nákladová efektívnosť nebola nikdy preukázaná,“ uvádzajú analytici.
Problém v súvislosti s takto nastavenými pravidlami sa prenáša do súčasnosti. Pretože nákladovo neefektívne lieky z minulosti nielenže viažu zdroje, ale rovnako predražujú nové lieky aj do budúcnosti. Pretože nákladová efektívnosť liekov sa určuje vzhľadom na náklady a prínosy už existujúcej liečby. A čím drahšie sú staršie lieky, tým drahšie budú aj tie nové.
Aj z tohto dôvodu by mali byť prehodnotené lieky, ktoré nemusia spĺňať podmienky nákladovej efektívnosti. Zdravotná poisťovňa by podľa odborníkov mala platiť za liek iba do výšky nákladovo efektívnej úhrady. Ak by s ňou výrobca lieku nesúhlasil, zvyšok by si mohli doplácať pacienti.
Stratené milióny
Ministerstvo zdravotníctva pritom má možnosť na základe novely zákona z roku 2022 vyradiť z kategorizačného zoznamu také lieky, ktoré nespĺňajú aktuálne podmienky. Môže tak urobiť v prípade, že tým neohrozí život a zdravie pacienta. Táto podmienka však robí dekategorizáciu liekov prakticky nemožnou.
Revízia analytikov identifikovala štyri skupiny liekov, ktoré v minulosti neprešili ohodnotením nákladovej efektívnosti a ktorých zlacnenie napríklad o 10 až 30 percent by prinieslo úsporu 36,5 až 109,5 milióna eur. Výška zľavy sa môže pohybovať až do 70 percent, no najčastejšie okolo úrovne 30 percent. Priestor na úspory by podľa odborníkov mal byť upresnený po hodnotení nákladovej efektívnosti daných liekov. Celkovo by sa tak mohlo prehodnotiť 61 liekov s ročnými výdavkami vo výške 365 miliónov eur.
Konkrétne ide o:
• lieky s vplyvom nad 1,5 milióna eur bez uzatvorenej zmluvy MEA a bez histórie podmienenej kategorizácie (21 liekov),
• lieky so zmluvou MEA, ale bez hodnotenia NIHO (9 liekov),
• orphan lieky kategorizované medzi rokmi 2018 až 2022, ale bez hodnotenia NIHO (22 liekov),
• ostatné lieky kategorizované pred rokom 2018 bez hodnotenia nákladovej efektívnosti NIHO (9 liekov).
Hodnotenia NIHO by mali pomáhať ministerstvu pri dohodovaní čo najlepších úhrad liekov. Za dohodovanie a rovnako aj jeho výsledok nesie plnú zodpovednosť ministerstvo zdravotníctva. Vyrokované podmienky sú závislé od ochoty ísť do konfliktu a niesť politické náklady v prípade, že by výrobca lieku neakceptoval zľavu, ktorú odporúča NIHO. Úhrady vyrokované ministerstvom sa v minulosti od hodnotenia NIHO odchýlili až v polovici prípadov, čo zvýšilo výdavky až o 50 miliónov eur ročne. A len pri deviatich liekoch s najväčším odklonom bolo možné ušetriť až deväť miliónov eur ročne.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
