Najväčšia časť dlhov, 894 miliónov eur voči Sociálnej poisťovni, pôjde mimo „poradovníka“ faktúr
Plán ďalšieho oddlženia štátnych nemocníc, ktorý ministerstvo zdravotníctva predložilo Odvetvovej hospodárskej a sociálnej rade, sa dá čítať aj ako zložitá právna schéma. Podľa materiálu nemocnice dlhujú 1,528 miliardy eur, z toho 58,5 percent Sociálnej poisťovni. Najväčšie štátne nemocnice majú voči Sociálnej poisťovni neuhradené odvody po lehote splatnosti, čo vysvetľuje, prečo tvorí jej pohľadávka vyše polovicu celkového dlhu. Pri mzdových nákladoch presahujúcich 80 percent výnosov od poisťovní tak nemocniciam často nezostáva dosť peňazí ani na odvody z platov zamestnancov.
| Rok | Podiel osobných nákladov na výnosoch od zdravotných poisťovní |
| 2017 | 71,5 % |
| 2018 | 72,3 % |
| 2019 | 72,6 % |
| 2020 | 77,6 % |
| 2021 | 85,2 % |
| 2022 | 88,8 % |
| 2023 | 81,8 % |
| 2024 | 74,2 % |
| 2025 | 80,5 % |
Zdroj: Oddlženie a finančná stabilizácia zdravotníckych zariadení, materiál predložený na rokovanie odvetvovej hospodárskej a sociálnej rady.
Sociálna poisťovňa ide osobitnou cestou
Pohľadávky poisťovne sa nebudú radiť podľa veku v elektronickom aukčnom systéme, ako to bude pri dodávateľoch. Poisťovňa ich postúpi obchodnej spoločnosti, ktorú vlastní štát a ktorú určí ministerstvo práce po dohode s ministerstvom financií. Tá potom nemocniciam dlh odpustí alebo ho nahradí novým záväzkom. Cenu za postúpenie zákon neurčuje, necháva ju na dohodu strán. Ministerstvo len navrhuje, aby bola v súlade s „rovnakým zaobchádzaním“. Konkrétna suma ani kritérium v materiáli nie sú.
Odpustenie dlhu by podľa vyjadrenia ministerstva financií nemalo byť pre príspevkové a neziskové organizácie zdaniteľným príjmom. Materiál nehovorí, ako to bude pri nemocniciach, ktoré takou organizáciou nie sú.
Nemocnice peniaze neuvidia
Materiál, ktorý má redakcia v dispozícii hovorí o presnom mechanizme oddlženia. Ministerstvo financií pošle peniaze ministerstvu zdravotníctva. To v mene nemocníc, na základe mandátnej zmluvy a splnomocnenia, uzavrie s veriteľmi dohody o novácii, pristúpi k novým záväzkom a zaplatí ich priamo. Na účty nemocníc sa peniaze nepošlú. Ministerstvo tak získa voči nemocniciam regresný nárok, ktorý im neskôr odpustí, ale s „osobitnými podmienkami“, teda plnením ozdravného plánu. Ak ho nemocnica nebude plniť, ministerstvo si môže vymáhať sumu, ktorá sa použila na úhradu jej dlhov. Podmienkou účasti na oddlžení je aj záväzok dodržať rozpočet prevádzkových nákladov dohodnutý s ministerstvom na roky 2027 a 2028. Za výkon mandátu si ministerstvo vyhradzuje odplatu, jej výšku však materiál neuvádza.
Kto a ako dostane zaplatené
Dodávateľom dlhujú nemocnice 634 miliónov eur. Z toho 205 miliónov tvorí špeciálny zdravotnícky materiál a 135 miliónov lieky. Ďalších 199 miliónov, takmer tretina, sú pohľadávky, ktoré dodávatelia postúpili tretím stranám. Najväčšie štátne nemocnice dlhujú 41 miliónov aj Národnej transfúznej službe, ktorá však ako správca štátnych pohľadávok nemôže dlh odpustiť.
Mechanizmus je dobrovoľný ako pre dlžníkov, tak aj veriteľov. Veriteľ, ktorý nezíska peniaze alebo sa do procesu nezapojí, o pohľadávku nepríde. Kto sa však zapojí, musí dať ministerstvu bezvýhradný súhlas na oboznámenie sa s daňovým tajomstvom a akceptovať, že ministerstvo môže vyradiť akúkoľvek spornú pohľadávku. Novácia záväzkov podľa materiálu zmení výšku aj splatnosť dlhu, takže nie je jasné, či veritelia dostanú celú istinu.
Materiál ministerstva zdravotníctva uvádza, že sa môžu zapojiť všetky ústavné zariadenia bez ohľadu na vlastníctvo. Údaje od súkromných zariadení však ministerstvo nemá a ich dlhy len odhaduje na 50 miliónov eur. Nejasné zostáva, ako sa na ne vzťahujú podmienky, ktoré sú nastavené pre štátne nemocnice.
Peniaze nie sú dohodnuté
Rezort zdravotníctva píše, že o systémovom oddlžení a o rozpočte na roky 2027 až 2029 vedie s ministerstvom financií intenzívne rokovania. Rovnako je to pri plánovanej špeciálnej sadzbe pre univerzitné nemocnice od roku 2027. Pritom oddlženie v prvej polovici roka 2027 je podľa materiálu predpokladom úplného zastavenia konania Európskej komisie, ktoré je už podmienečne zastavené.
Eurokomisia totiž vedie proti Slovensku konanie pre oneskorené platby, konkrétne pri úhradách faktúr zdravotníckych zariadení dodávateľom. Súdny dvor EÚ rozhodol, že Slovensko smernicu porušilo, lebo nezabezpečilo, aby verejnoprávni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti platili záväzky najneskôr do 60 kalendárnych dní. Žaloba sa týka 13 zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, teda najväčších univerzitných a fakultných nemocníc.
Ako ministerstvo vysvetľuje príčiny dlhu
Materiál označuje za hlavné dôvody zadlžovania tri veci. Prvou sú osobné náklady, ktoré presahujú 80 percent výnosov od zdravotných poisťovní. Ich objem sa podľa ministerstva odvíja od zákonného minimálneho odmeňovania zdravotníkov, ktoré sa každý rok valorizuje podľa vývoja priemernej mzdy v hospodárstve z predchádzajúcich dvoch rokov, a od výsledkov kolektívneho vyjednávania, teda podľa pravidiel platového automatu.
Zdroj: Oddlženie a finančná stabilizácia zdravotníckych zariadení, materiál predložený na rokovanie odvetvovej hospodárskej a sociálnej rady.
Druhou príčinou je vyšší počet akútnych lôžok v niektorých zariadeniach v porovnaní s ukazovateľmi OECD, čo viaže väčší počet personálu, a teda aj vyššie osobné náklady. Treťou je systém koncovej siete. Poskytovateľ zaradený v tejto sieti musí poskytnúť konečnú starostlivosť, preto sa do nej presúvajú medicínsky a ekonomicky najnáročnejšie výkony.
Redakcia Medicíny sa však už v minulosti pozrela na štruktúru výkonov jednotlivých úrovní nemocníc, konkrétne za rok 2024. Dáta ministerstva zdravotníctva ukazujú, že univerzitné nemocnice robia až 93,72 percenta výkonov, ktoré prislúchajú zariadeniam prvej až tretej úrovne. Komplikovanejšie výkony, ktoré prislúchajú nemocniciam štvrtej a piatej úrovne robia univerzitné nemocnice sporadicky, presnejšie iba okolo šiestich percent.
Významný rozdiel nie je ani pri fakultných nemocniciach. Väčšina výkonov, presnejšie 98,08 percenta prislúcha profilu zariadení prvej až tretej úrovne. Fakultné nemocnice síce robia aj náročnejšie výkony, no iba v pomere 1,98 percenta.
Rovnako sme sa pozreli aj na profil výkonov vo všetkých nemocniciach pre komplexný pohľad. Nemocnice vykonávajú najčastejšie výkony prislúchajúce druhej úrovni – je ich až 50,82 percenta. Najnáročnejšie a najkomplikovanejšie výkony sa na celonárodnej úrovni vyskytujú iba v pomere 0,16 percenta.
Osobné náklady rástli rýchlejšie než výnosy
Čísla v materiáli ukazujú, kde ministerstvo vidí jadro problému. Výnosy od zdravotných poisťovní v dvanástich hlavných štátnych nemocniciach vzrástli od roku 2017 do roku 2025 o 125 percent, náklady na lieky a zdravotnícky materiál o 107 percent a osobné náklady o 154 percent. Priemerná hrubá mzda v hospodárstve stúpla za rovnaké obdobie o 70 percent, z 954 na 1 620 eur. Podiel osobných nákladov na výnosoch od poisťovní bol v rokoch 2017 až 2020 v priemere zhruba 73 percent, v rokoch 2021 až 2025 už zhruba 82 percent. Podiel liekov a materiálu zostal stabilný, zhruba 30 percent a 28 percent.
Dve z troch príčin teda vedú k personálnym nákladom. Pritom medzi opatreniami, ktoré materiál uvádza, nenájdeme zmenu zákonného odmeňovania ani konkrétny krok k počtu lôžok či k nastaveniu koncovej siete.
Čo zatiaľ nepomohlo
Ministerstvo uvádza, že v roku 2025 dofinancovalo štátne nemocnice sumou 191 miliónov eur viazanou na výkonnostné ukazovatele, vyplatenou v troch tranžiach. Dodávatelia to podľa ministerstva vnímali pozitívne. Napriek tomu dlh po lehote splatnosti dosiahol v júli 2026 vyše 1,5 miliardy eur. Medzi najnovšie opatrenia stabilizácie uvádza rezort fixovanie rozpočtov (plánovaná úspora aspoň 40 miliónov), prémie riaditeľov naviazané na dodržanie nákladov a znižovanie dlhu, centrálne obstarávanie či zavádzanie centrálneho ekonomického systému.
Materiál tiež politicky rámcuje príčiny. Dlhy podľa neho vznikli opatreniami z rokov 2020 až 2023, ktoré podľa ministerstva zvýšili výdavky na zdravotníctvo o viac než 60 percent bez väzby na kvalitu či dostupnosť starostlivosti.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
