Ako prvý o tom informoval portál Ozdravme.sk
Ministerstvo zdravotníctva predložilo na rokovanie Odvetvovej hospodárskej a sociálnej rady materiál Oddlženie a finančná stabilizácia zdravotníckych zariadení. Dvadsaťdvastranový dokument žiada 1 578 miliónov eur na ďalšie oddlženie štátnych nemocníc. Ako informoval portál Ozdravme, predložil ho poradca ministra Matej Bobovník na rokovanie, ktoré sa malo uskutočniť 6. októbra.
Na to, že štát chystá ďalšie kolo oddlženia štátnych nemocníc upozornila už Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), ktorá združuje regionálne nemocnice. ANS o tom informovala ešte v roku 2025. „Opäť to vyzerá tak, že štátne nemocnice budú zvýhodnené, ale potom nech nikto nehovorí, že regionálne neštátne nemocnice sú financované lepšie,“ upozornil prvý viceprezident ANS Igor Pramuk.
Úrad pre dohľad opakovane upozorňoval na to, že jedným z najväčších problémov slovenského zdravotníctva je narastajúci dlh štátnych nemocníc.
Koľko nemocnice dlhujú
Materiál vychádza zo stavu k 31. júlu 2026. Nemocnice vtedy dlhovali dodávateľom 634 miliónov eur a Sociálnej poisťovni 894 miliónov, spolu 1,528 miliardy. Rezort k tomu odhadom pripočítal 50 miliónov za zariadenia, o ktorých podľa vlastných slov údaje nemá. Výsledných 1, 578 miliardy označuje ako „celková potreba zdrojov“. Nejde teda o pridelené peniaze. Podľa textu ich „poskytne“ ministerstvo financií, odkiaľ sa vezmú, dokument neuvádza.
Ako má oddlženie prebiehať
Štát zriadi portál, do ktorého sa vloží každá neuhradená faktúra. Systém ich zoradí podľa dátumu splatnosti, od najstaršej, a vypláca, kým peniaze nedôjdu. Veritelia nad čiarou dostanú zaplatené, ostatní na splatenie počkajú. Ministerstvo si zároveň vyhradzuje právo výsledky oddlženia jednostranne neakceptovať a odstúpiť od nich.
Prečo sa oddlžuje
Materiál uvádza päť dôvodov, piatym sú hroziace postihy od Európskej komisie. Súdny dvor EÚ 19. septembra 2024 rozhodol, že Slovensko porušilo smernicu o oneskorených platbách, pretože nezabezpečilo úhradu faktúr nemocníc do šesťdesiatich dní. Dávid Mézes, generálny riaditeľ sekcie centrálneho riadenia a koordinácie podriadených organizácií, vyčíslil pokutu na približne 18 miliónov eur ročne. Predpokladom zastavenia konania je podľa dokumentu „predovšetkým realizácia systémového oddlženia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v priebehu 1. polroka 2027″.
Čo materiál nesľubuje
Portál Ozdravme upozorňuje, že plán, aby sa nemocnice po oddlžení prestali zadlžovať, sa v dokumente nenachádza. Najbližšie k nemu je formulácia, že rezort „zabezpečí dlhodobo udržateľné hospodárenie štátnych nemocníc na nákladovej strane výkazu ziskov a strát“ a že „rast nákladov v hlavných kategóriách sa stane predikovateľným“. Konkrétny nástroj, ktorý by nemocniciam zabránil minúť viac, než majú, v materiáli nie je. Obsahuje len zámery, harmonogramy a odpočty.
Nie je to prvé oddlženie
Rezort sám priznáva, že tri cykly oddlžovania v rokoch 2017 až 2022 mali vysporiadať záväzky a zároveň zaviesť opatrenia proti ďalšiemu zadlžovaniu. Cituje aj vlastné konštatovanie z roku 2022, podľa ktorého tieto podmienky nemôžu nahradiť komplexné opatrenia na systémové riešenie nahromadených príčin nepriaznivého hospodárenia. Koľké oddlženie v poradí má ísť, materiál neuvádza. Najvyšší kontrolný úrad v stanovisku k štátnemu záverečnému účtu za rok 2022 písal, že pohľadávky Sociálnej poisťovne rastú „napriek siedmim kolám oddlžovania“, a spomenul „pripravované ôsme kolo“. Iné počítanie hovorí o šiestich vlnách za takmer dve miliardy eur.
Dlh pritom rastie aj po predchádzajúcich oddlženiach. V dohode o plnení memoranda s Lekárskym odborovým združením z decembra 2024 sa štát zaviazal, že „úpravou programovej vyhlášky nedôjde k ďalšej tvorbe dlhu nemocníc“. Vyhláška bola upravená a dodatočné zdroje pritiekli dva roky po sebe, záväzky po lehote splatnosti však medzitým stúpli zo 708,60 na 928,84 milióna eur. Dlhy štátnych nemocníc pritom prekročili v lete 2026 hranicu 1,5 miliardy eur.
Príčiny dlhu podľa ministerstva
Materiál ako prvú príčinu pomenúva mzdy. Osobné náklady dvanástich hlavných štátnych nemocníc stúpli od roku 2017 do roku 2025 o 154 percent. Platby od zdravotných poisťovní za rovnaké obdobie vzrástli o 125 percent, náklady na lieky a zdravotnícky materiál o 107 percent a priemerná mzda v hospodárstve o 70 percent.
Na osobné náklady dnes ide z každého eura od poisťovní vyše 80 centov, v roku 2022 to bolo takmer 90 centov. Financovanie ústavnej starostlivosti pritom stúplo z 1,45 miliardy eur v roku 2019 na 3,26 miliardy v roku 2025.
Druhou príčinou je vyšší počet akútnych lôžok oproti ukazovateľom OECD, treťou koncová sieť, ktorá presúva najnáročnejšie výkony na vybrané nemocnice. Obe znamenajú viac personálu, teda opäť mzdy.
Dokument mechanizmus miezd popisuje, no neotvára ho ako tému potrebnú riešiť. Objem osobných nákladov sa podľa neho odvíja od zákonného minimálneho odmeňovania zdravotníkov, ktoré sa každoročne valorizuje podľa vývoja priemernej mzdy z predchádzajúcich dvoch rokov.
Ako sú garantované platy zdravotníkov
Základná zložka mzdy lekára je zákonný násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. Neatestovaný lekár bez praxe má 1,5-násobok, atestovaný 2,5-násobok a za každý odpracovaný rok mu pribúda 0,03-násobku, najviac za tridsať rokov. Atestovaný lekár s plnou praxou má tak nárok na 3,4-násobok priemernej mzdy, ešte pred nadčasmi, príplatkami a odmenami. Materiál nenavrhuje zmenu zákona ani výkonové ukazovatele, hoci audítori odporučili práve zmenu zákona. Samotné dodržanie platných limitov vyčíslili na 11,2 milióna eur ročne v piatich nemocniciach.
Dlhy im odpustili
Štát pritom už v roku 2025 odpustil dlhy 15 nemocníc voči Sociálnej poisťovni vo výške 93 miliónov eur. Ako informovalo ministerstvo zdravotníctva v tom čase, dohody sa týkali neuhradených pohľadávok na penále viažuce sa na poistné, ktoré bolo ku dňu 30. júna 2022 po lehote splatnosti, predpísané pôvodným veriteľom – Sociálnou poisťovňou. Štátne nemocnice patria medzi najväčších dlžníkov voči Sociálnej poisťovni.
Išlo o penále, ktoré sa viazalo na dlžné poistné. Odpustenie dlhu prebehlo prostredníctvom štátnej firmy Debitum, ktorá patrí pod ministerstvo zdravotníctva. Firma Debitum sa orientuje na koncepciu oddlženia zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni.
Podľa hovorcu Sociálnej poisťovne Martina Kontúra firma Debitum od nej odkúpila pohľadávky v roku 2024, pričom nešlo o rovnakú sumu ako finančný objem týchto pohľadávok.
Na oddlžovanie si štátne nemocnice zvykli
Problémom podľa analytika INEKO Dušana Zachara je, že štátne nemocnice si na opakujúce sa oddlžovanie, ktoré sa stalo pravidlom, zvykli a považujú ho za bežný zdroj financovania ich činnosti. Na spôsob financovania si zvykli už aj dodávatelia, ktorí skutočnosť neplatenia faktúr zo strany nemocníc a vedomie, že sa k peniazom dostanú až po nejakom čase a bez príslušenstva k svojim pohľadávkam, pretavujú do vyšších cien za svoje tovary a služby.
„Vzniká, v ekonomickej terminológii známy, efekt morálneho hazardu, ktorý ma veľmi negatívny vplyv na efektívnosť celého zdravotného systému – v konečnom dôsledku na to doplácajú pacienti, ktorí nedostávajú takú zdravotnú starostlivosť, v takej kvalite, dostupnosti a množstve, akú by mali dostávať za peniaze vyčlenené do zdravotníctva,“ uviedol D. Zachar. Cestou, ako z tohto problému von, je podľa neho okrem prijímania opatrení v zdravotnej politike, ktoré sú kryté dostupnými zdrojmi, predovšetkým zavedenie takzvaných tvrdých rozpočtových obmedzení v nemocničnom segmente.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
