O peniazoch nerozhoduje len náročnosť výkonov, ale aj výška dlhu
Prerozdeľovanie peňazí medzi nemocnicami vyvoláva emotívnu, no dôležitú verejnú diskusiu. Kým veľká pozornosť je smerovaná na rozdiely vo financovaní štátnych a súkromných nemocníc, takmer vôbec sa nehovorí o rozdieloch medzi samotnými štátnymi nemocnicami.
O financovaní nemocníc pravidelne informuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Transparentné zverejňovanie dát bolo jednou zo zásadných požiadaviek Lekárskeho odborového združenia (LOZ). A dáta hovoria jasne – zo štátnych nemocníc sú výrazne podfinancované fakultné nemocnice. Kým univerzitné nemocnice a veľké detské nemocnice dostávajú od zdravotných poisťovní viac peňazí, než by podľa ministerstva zdravotníctva mali.
Dostávajú menej, než by mali
Úrad pre dohľad už minulý rok upozornil na to, že v roku 2024 dostali fakultné nemocnice o sedem percent nižšie platby, než ako určuje Centrum pre klasifikačný systém (CKS) na ministerstve zdravotníctva. Úlohou centra je vypočítať základné sadzby pre jednotlivé úrovne nemocníc. Dáta majú byť následne záväzné pri rokovaniach zdravotných poisťovní s nemocnicami. Prax však ukazuje, že sa do praxe nepremietajú.
Úhrady fakultných nemocníc sa sadzbám CKS nevyrovnali ani v roku 2025. Podľa najnovšej analýzy ÚDZS boli totiž fakultné nemocnice aj v prvých troch kvartáloch v porovnaní s univerzitnými a veľkými detskými nemocnicami nedostatočne financované.
Aké sú finančné rozdiely
Redakcia Medicíny sa pozrela na najnovšie dáta ÚDZS. Tie sú dostupné za prvé tri kvartály roku 2025. Podľa CKS mali univerzitné nemocnice dostať za jednu normalizovanú hospitalizáciu 3 398 eur. Jedna normalizovaná hospitalizácia už zohľadňuje náročnosť výkonov. Reálne však za takúto hospitalizáciu dostali 3 914 eur. Celkovo boli univerzitné nemocnice preplatené z verejného zdravotného poistenia o takmer 59 miliónov eur.
Naopak, fakultné nemocnice mali dostať za jednu normalizovanú hospitalizáciu 3 227 eur. Reálne však dostali iba 3 148 eur. Po zahrnutí všetkých fakultných nemocníc je tak z dát jasné, že boli celkovo podfinancované o takmer sedem miliónov eur.
Aké výkony v skutočnosti robia
Nemocnice sú podľa optimalizácie sieti nemocníc rozdelené do piatich úrovní, do piatej úrovne spadajú onkologické ústavy a kardioústavy, ktoré robia najkomplikovanejšie výkony. Do štvrtej úrovne sú zaradené veľké univerzitné nemocnice v Bratislave, Košiciach, Martine a tiež fakultná nemocnica v Banskej Bystrici, ktorej medicínsky profil zodpovedá výkonom nemocníc štvrtej úrovne. Do tretej úrovne sú zaradené fakultné nemocnice, nemocnica v Michalovciach, Nemocnica Bory a nemocnica v Košiciach – Šaci. Takzvané dvojkové nemocnice sú základom siete. A nemocnice prvej úrovne poskytujú vysoko dostupnú a špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ako aj jednodňovú či následnú starostlivosť.
Lekárski odborári pri debate o financovaní veľkých štátnych nemocníc vo verejných diskusiách argumentujú náročnosťou výkonov. Redakcia Medicíny sa pozrela na štruktúru výkonov jednotlivých úrovní nemocníc. Interpretované dáta pochádzajú priamo od ministerstva zdravotníctva a pochádzajú z roku 2024. Dáta za rok 2025 zatiaľ nie sú dostupné.
Primárne sme sa pozreli na zloženie výkonov univerzitných a fakultných nemocníc. Dáta rezortu ukazujú, že univerzitné nemocnice robia až 93,72 percenta výkonov, ktoré prislúchajú zariadeniam prvej až tretej úrovne. Komplikovanejšie výkony, ktoré prislúchajú nemocniciam štvrtej a piatej úrovne robia univerzitné nemocnice sporadicky, presnejšie iba okolo šiestich percent.
Významný rozdiel nie je ani pri fakultných nemocniciach. Väčšina výkonov, presnejšie 98,08 percenta prislúcha profilu zariadení prvej až tretej úrovne. Fakultné nemocnice síce robia aj náročnejšie výkony, no iba v pomere 1,98 percenta.
Redakcia sa pozrela na zloženie výkonov v Univerzitnej nemocnice Bratislava a Univerzitnej nemocnica L. Pasteura v Košiciach.
Univerzitná nemocnica v Bratislave robí 38,56 percenta výkonov prvej úrovne, 44,80 percenta výkonov zodpovedajúcich druhej úrovni a 13,89 percenta výkonov tretej úrovne. Najťažšie a najkomplikovanejšie výkony štvrtej a piatej úrovne tvoria v bratislavskej nemocnici iba 2,75 percenta zo všetkých hospitalizačných prípadov.
Košická univerzitná nemocnica robí komplikovaných výkonov dokonca ešte menej. Údaje z ministerstva zdravotníctva potvrdzujú, že nemocnica robí iba 2,50 percenta najnáročnejších zákrokov. Výkony prislúchajúce piatej úrovne nemocníc sa vyskytli za rok 2024 iba v 0,05 percenta výkonov. A zákrokov štvrtej úrovne urobila iba 2,45 percenta. Podľa údajov urobila Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach až 97,50 percenta výkonov, ktoré prislúchajú nemocniciam prvej až tretej úrovne. Suma, ktorú ale od zdravotných poisťovní za tieto výkony dostanú, je vyššia ako v menších nemocniciach len preto, že je to nemocnica v tzv. štvrtej úrovni.
Pre porovnanie sme sa pozreli aj na profil výkonov v regionálnych nemocniciach. Aj tie robia výkony, ktoré zodpovedajú nemocniciam vyšších úrovni, presnejšie 0,73 percenta. Až 99,27 percenta ich výkonov prislúcha nemocniciam prvej až tretej úrovne.
Rovnako sme sa pozreli aj na profil výkonov vo všetkých nemocniciach pre komplexný pohľad. Nemocnice vykonávajú najčastejšie výkony prislúchajúce druhej úrovne – je ich až 50,82 percenta. Najnáročnejšie a najkomplikovanejšie výkony sa na celonárodnej úrovni vyskytujú iba v pomere 0,16 percenta.
Prečo je dôležité zloženie výkonov
Je prirodzené, že najväčšie nemocnice na Slovensku robia aj základné zákroky. Vo verejných diskusiách však prevláda naratív, podľa ktorého práve univerzitné nemocnice robia väčšinu najnáročnejších zákrokov. Dáta ministerstva zdravotníctva tieto presvedčenia však spochybňujú.
Práve pomer náročnosti výkonov je rozhodujúci pri rokovaniach so zdravotnými poisťovňami. Dáta však nepotvrdzujú markantný pomer významne náročných výkonov. Napriek tomu získavajú univerzitné nemocnice najväčší podiel z vyrokovaných peňazí v rámci štátnych zariadení.
Prečo sa peniaze neprerozdeľujú spravodlivo? Významným faktom je dlh štátnych nemocníc. Redakcia Medicíny disponuje infomáciami z prostredia Asociácie štátnych nemocníc. Zdroj, ktorý si neželá byť menovaný tvrdí, že spôsob rozdeľovania financií je pomerne jednoduchý a nepodlieha komplikovaných výpočtom. Najväčší balík si z vyrokovaných financií vezmú najzadlženejšie zariadenia – teda univerzitné nemocnice. Ich dlh sa napriek tomuto faktu stále navyšuje.
Aktuálny dlh štátnych nemocníc prekročil miliardu eur. Ak by sme ho podľa analytika Martina Vlachynského zrátali za posledných 20 rokov, tak sa bavíme o sume niekde v okolí štyroch miliárd eur. Zároveň je to problém, ktorý sa napriek vysokej frekvencii prísľubov politických riešení neustále opakuje.
Namiesto systémových riešení sa štát doposiaľ spoliehal na finančné injekcie, ktoré mali daný problém zmierniť. Riešení, ktoré by zamedzili prehlbujúci sa problém, sa však verejnosť stále nedočkala.
Čo vravia samotné nemocnice
Redakcia Medicíny sa obrátila na fakultné nemocnice s požiadavkou o reakciu na spôsob ich financovania.
Petra Vargová z Fakultnej nemocnice Nitra uviedla, že vníma diskusiu o financovaní zdravotníctva ako kľúčovú pre ďalší rozvoj poskytovanej starostlivosti. „Je faktom, že objem prostriedkov smerujúcich do ústavnej zdravotnej starostlivosti sa za posledných päť rokov viac ako zdvojnásobil. Napriek tomuto rapídnemu nárastu však sektor naráža na limity finančnej stability,“ skonštatovala.
Tento stav je podľa P. Vargovej dôsledkom najmä pretrvávajúceho efektu tzv. štrukturálnych výdavkov, ktoré vznikli ako priamy dôsledok zdravotníckych politík uplatňovaných v rokoch 2020 až 2023. Ide o fixné náklady a záväzky, ktoré boli do systému vnesené v minulosti a s ktorými sa nemocnice musia vyrovnávať aj v súčasnosti.
V oblasti hospodárenia aktuálne nemocnica v Nitre implementuje konkrétne kroky v úzkej súčinnosti s ministerstvom zdravotníctva a v súlade s odporúčaniami Európskej komisie. Jej prioritným cieľom je zabezpečiť plný súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách.
Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky dodala, že berie na vedomie závery analýz ÚDZS. Dodala, že z pozície poskytovateľa zdravotnej starostlivosti však nevie kvalifikovane odpovedať na otázky redakcie, ani ich komentovať, keďže platby iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a detailné údaje o ich hospodárení jej nie sú známe.
Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici je fakultnou nemocnicou, avšak z hľadiska spektra výkonov a náročnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti je radená medzi univerzitné nemocnice. Na pravidelnej báze sleduje výstupy Úradu pre dohľad, ako aj Útvaru hodnoty za peniaze, ktoré tvoria základný benchmark pri porovnávaní úhrad pre poskytovateľov. „Tieto výstupy sú pre nás zároveň podkladom na vyjednávanie podmienok zmlúv so zdravotnými poisťovňami na nasledujúce obdobie. So zverejnenými dátami sa teda stotožňujeme,“ poznamenala hovorkyňa banskobystrickej nemocnice Ružena Maťašeje.
Fakultná nemocnica v Žiline priznala, že úhrady zo strany zdravotných poisťovní sú dlhodobo financované v nižšej výške, ako je vykázaná a vyfakturovaná zdravotná starostlivosť. „To je jeden z dôvodov, ktorý priamo vplýva na zadlžovanie sa nemocníc. Rovnako tomu bolo aj v roku 2025 a táto situácia bude pravdepodobne pretrvávať aj v roku 2026. Úhradový mechanizmu DRG je stále uplatňovaný len čiastočne. Porovnanie s inými nemocnicami nevieme vyhodnotiť, keďže disponujeme údajmi za FNsP Žilina,“ uzavrela žilinská nemocnica.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
