Na financovanie nemocníc na Slovensku sa pozrel investičný manažér spoločnosti Penta Investments Martin Krchňavý
Diskusia o financovaní štátnych a súkromných nemocníc sa opäť dostala do centra pozornosti. Podľa investičného manažéra spoločnosti Penta Martina Krchňavého však viaceré vyjadrenia vychádzajú z neúplnej interpretácie dát Ministerstva zdravotníctva SR, a to bez zohľadnenia 191 miliónov eur, ktoré smerovali výlučne do štátnych nemocníc. Po ich započítaní sa má obraz financovania podľa neho zásadne zmeniť a nezodpovedať tvrdeniam o systémovom finančnom znevýhodňovaní štátnych zariadení.
Polemiku o tom, či sa takmer 200 miliónov eur má brať do úvahy pri hodnotení financovania nemocníc vedie vo verejnej diskusií predovšetkým Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) či Centrum pre klasifikačný systém (CKS) na ministerstve zdravotníctva. Keďže 191 miliónov eur smeruje do štátnych nemocníc z verejného zdravotného poistenia priamo od zdravotných poisťovní, sú priamym zdrojom financovania štátnych nemocníc.
Diskusiu o spravodlivom financovaní nemocníc rozvírilo Lekárske odborové združenie (LOZ) na čele s Petrom Visolajským, ktoré tvrdí, že štátne nemocnice nie sú financované spravodlivo v porovnaní s regionálnymi nemocnicami. Lekárski odborári vychádzali z podkladov CKS.
Martin Krchňavý vo svojom blogu reaguje na vyjadrenia LOZ a jeho predsedu P. Visolajského, ktorý podľa neho z faktov, ktoré zazneli na stretnutí ministerstva vybral len tie, ktoré zapadajú do príbehu o „dobrom štáte a zlých súkromníkoch v zdravotníctve“. V nasledujúcom prehľade M. Krchňavý zhŕňa hlavné závery z verejne dostupnej prezentácie Ministerstva zdravotníctva SR.
Nedostatočná kvalita dát
Jedným z dôvodov, pre ktorý podľa M. Krchňavého závery analýzy CKS nie sú objektívne, je podiel validovaných dát. Teda tých, ktorých kvalita je overená. Podľa podkladov CKS totiž kvalita dát, z ktorých rezort robil závery medziročne klesla z 88 percent na 80 percent. Podľa M. Krchňavého to môže súvisieť s nižšou kvalitou samotných údajov, ale aj s prísnejšou kontrolou ministerstva.
Najkvalitnejšie dáta druhý rok po sebe dodali nemocnice Penta Hospitals, s validitou 98,5 percenta. Najhoršie výsledky však zaznamenal Agel, s validitou len 18,5 percenta. Manažér na základe toho označuje Penta Hospitals za najtransparentnejšieho prevádzkovateľa nemocníc.
Produktivita nemocníc
Ďalší nedostatok analýzy CKS vníma v oblasti hodnotenia produktivity nemocníc. Počet hospitalizácií prestal klesať, no naďalej dosahuje iba 86 percent úrovne z predcovidového roku 2019. Najväčší pokles hospitalizácií zaznamenali univerzitné nemocnice, najmenší okresné nemocnice. Kým pri okresných nemocniciach ide podľa M. Krchňavého o pochopiteľný presun pacientov do väčších regionálnych zariadení, pokles v univerzitných nemocniciach považuje za alarmujúci signál klesajúcej produktivity a chaosu v najväčších štátnych nemocniciach.
Regionálne nemocnice (vrátane siete Penta Hospitals) zaznamenali pokles hospitalizácií na úrovni 17 percent, fakultné nemocnice 11 percent. Špecializované kardio a onkologické ústavy naopak zaznamenali nárast počtu pacientov. Manažér vníma tento trend za pozitívny, keďže tieto diagnózy patria na vysoko špecializované pracoviská.
Hospodárnosť nemocníc
Pri porovnaní nákladov nemocníc za rok 2025 Martin Krchňavý uvádza tri zistenia.
Medzi regionálnymi nemocnicami sú náklady na hospitalizáciu podobné naprieč zariadeniami Agelu, vyšších územných celkov aj ostatných poskytovateľov. Z priemeru vyčnievajú len nemocnice Penta Hospitals, ktoré sú na hospitalizáciu nákladovo efektívnejšie o takmer 100 eur, a to aj v porovnaní s menšími okresnými nemocnicami.
V kategórii fakultných a veľkých súkromných nemocníc sú podľa dostupných dát najefektívnejšie nemocnice v pôsobnosti rezortu zdravotníctva. Po pripočítaní nemocníc rezortov vnútra a obrany k „ministerským“ zariadeniam sa však priemerné náklady dostávajú na prakticky rovnakú úroveň ako v súkromných zariadeniach. Kategóriu veľkých súkromných nemocníc pritom podľa jeho slov negatívne ovplyvňuje Nemocnica Bory, ktorá od svojho spustenia ani v roku 2025 nedosahovala plnú produktivitu a jej náklady zaťažujú vysoké odpisy novej budovy. Kým náklady štátnych nemocníc medziročne vzrástli o desať percent, náklady súkromných len o jedno percento, a to vďaka nárastu produktivity v Nemocnici Bory.
„Úplne odtrhnuté z reťaze sú však náklady univerzitných nemocníc, v ktorých rovnaká hospitalizácia stojí až o 40 percent viac ako v regionálnych. Takéto masívne mrhanie peniazmi je výsledkom poklesu ich výkonnosti bez akýchkoľvek racionalizačných opatrení,“ píše M. Krchňavý. Ako príklad uvádza tri pôrodnice Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktoré dnes dokopy majú toľko pôrodov, koľko mala v minulosti samotná najväčšia z nich. Po prijatí racionalizačných opatrení by nemocnica iba pri pôrodoch vedela ušetriť milióny eur ročne.
Financovanie nemocníc
Pohľad na výnosy nemocníc za rok 2025 potvrdzuje podľa autora blogu závery analýz Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) za rok 2025. Pripomína, že pre správne porovnanie je potrebné zarátať aj 191 miliónov eur, ktoré poisťovne vykazovali samostatne a ktoré smerovali výlučne do štátnych nemocníc, keďže boli naviazané na plnenie ich cieľov.
Úrad pre dohľad totiž uvádza, že štátne nemocnice podľa revidovaných údajov získali mimo systému DRG dodatočné zdroje vo výške 191 miliónov eur, pričom viaceré z nich čerpali ďalšie prostriedky aj cez segmenty SVaLZ, ambulantnej a jednodňovej zdravotnej starostlivosti či za vzdelávanie medikov. Úrad zároveň konštatuje, že pri hodnotení finančnej situácie nemocníc je potrebné brať do úvahy celkový objem zdrojov smerujúcich do jednotlivých zariadení.
Lekárski odborári však tieto fakty zámerne neuvádzajú. Šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy si zasa v rozhovore pre magazín Medicína zamenil tieto financie s inými finančnými injekciami zo štátneho rozpočtu určenými na oddlženie a investície štátnych nemocníc. M. Krchňavý zdôrazňuje, že týchto takmer 200 miliónov eur pochádza z verejného zdravotného poistenia a do nemocníc plynie cez poisťovne rovnako ako bežné úhrady, preto by podľa neho malo byť súčasťou porovnania financovania.
K samotnému financovaniu uvádza tri zistenia. Z dostupných dát vyplýva, že najhoršie platenými zostávajú nemocnice VÚC, kým najlepšie platenými zasa nemocnice Agelu (najmä vďaka nadštandardným platbám zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne). Nemocnice Penta Hospitals sú platené priemerne a horšie ako zariadenia Agelu a rezortu zdravotníctva, ale lepšie ako nemocnice VÚC či iných poskytovateľov.
Veľké súkromné nemocnice sú zasa platené o dve percentá lepšie než štátne nemocnice. Ak do tejto kategórie priradíme aj nemocnice rezortov vnútra a obrany, zistíme že sú štátne nemocnice platené o jedno percento lepšie. Martin Krchňavý preto odmieta tvrdenie, že štátne fakultné nemocnice sú platené horšie než súkromné a že by pri rovnakých platbách nedosahovali stratu.
Univerzitné nemocnice sú podľa dát platené až o 25 percent lepšie než regionálne nemocnice, no napriek tomu každoročne generujú dlhy v desiatkach až stovkách miliónov eur. Dôvodom sú podľa manažéra o 40 percent vyššie náklady oproti regionálnym nemocniciam a fakt, že počet hospitalizácií v nich od roku 2019 klesol o 21 percent, zatiaľ čo počet lekárov stúpol. Riešením podľa neho nie je ďalšie zvyšovanie platieb, ale racionalizácia nákladov, čo potvrdil aj ministerský audit štátnych nemocníc.
Magazín Medicína patrí do portfólia vydavateľstva News and Media Holding, ktoré vlastní finančná skupina Penta.
