V patológii ide o najväčšiu zmenu v spôsobe práce za posledné desaťročia
Laboratórna medicína na Slovensku zažíva zásadný prelom. Patológovia začali pri diagnostike naplno využívať digitálne preparáty. Sklíčka so vzorkami tkanív sa po spracovaní naskenujú vo vysokom rozlíšení a lekár ich následne vyhodnocuje na monitore. Doposiaľ sa všetko analyzovalo pod mikroskopom. Po novom už lekár so sklíčkom do kontaktu vôbec nepríde.
Ide o zásadnú diagnostickú revolúciu, ktorú odborníci prirovnávajú napríklad k prechodu z prvých röntgenových snímok na CT. „V patológii ide o najväčšiu zmenu v spôsobe práce za posledné desaťročia. Lekár už nie je viazaný na konkrétny mikroskop ani na fyzické sklíčko, ktoré má položené na stole. Pracuje s digitálnym obrazom. V prípade otázok môže nález okamžite zdieľať a konzultovať s kolegom kdekoľvek na Slovensku,“ hovorí Peter Jáni, medicínsky riaditeľ laboratórií Medicyt.
Vzorka zo žalúdka, kože aj nádoru
Na sklíčkach, ktoré patológovia vyšetrujú, sa nachádzajú miniatúrne vzorky tkanív odobratých pri rôznych vyšetreniach a operáciách. Ide napríklad o vzorky zo žalúdka alebo hrubého čreva odobraté pri endoskopii, tkanivo z podozrivého kožného znamienka či komplexné vyšetrenia rozsiahlych chirurgických resekcií pri nádoroch prsníka, hrtana alebo prostaty.
Cieľom vyšetrenia je zistiť, či je nález nezhubný alebo zhubný, potvrdiť či vylúčiť nádorové alebo iné ochorenie a určiť jeho vlastnosti, ktoré sú dôležité pre ďalšiu liečbu.
„Vzorka tkaniva od chirurga príde do laboratória, kde ju lekár makroskopicky popíše a vyreže kľúčové časti. Tkanivo sa chemicky spracuje a zaleje do tvrdého parafínu. Z tohto bloku certifikovaný zdravotnícky laborant na špeciálnom prístroji, mikrotóme, ukrojí rezy tenké len 3 mikrometre. Tie sa prenesú na sklíčko, zafarbia, pokryjú krycím filmom alebo sklom a nakoniec ich skener zdigitalizuje,“ opisuje proces Peter Jáni.
Výsledkom je digitálny obraz celého preparátu, ktorý si lekár môže na monitore zväčšovať do najmenších detailov. Skener zároveň dokáže zanalyzovať a priradiť viaceré preparáty k jednému pacientovi.
Rýchlejší a presnejší výsledok
Podľa doktora Jániho je digitalizácia zásadnou zmenou v procese, ktorým každý rok prechádzajú státisíce biologických vzoriek. „Napríklad iba v Bratislave denne vyhodnocujeme približne 300 diagnostických prípadov, ktoré spolu predstavujú až 2 000 jednotlivých sklíčok. Nová technológia skráti čas potrebný na vyhodnotenie jednej vzorky až o 30 percent,“ vysvetľuje.
Najväčší rozdiel sa prejaví pri zložitejších prípadoch, pri ktorých je potrebné prizvať ďalšieho špecialistu. Kým pri klasickom systéme bolo potrebné fyzicky presúvať sklíčka alebo čakať na dostupnosť konkrétneho lekára, digitálny preparát možno otvoriť okamžite.
Slovensko v najvyššej lige
Plne digitálna patológia je dnes štandardom na špičkových pracoviskách vo Švédsku, Španielsku, Portugalsku či v susednom Rakúsku. „Prechodom na tento systém a postupným prepojením našich laboratórií sa radíme medzi najmodernejšie pracoviská v Európe a stávame sa jednoznačným lídrom v zavádzaní týchto inovácií v stredoeurópskom regióne. Vstupujeme do prvej ligy v patologickej diagnostike,“ uviedol.
„Digitalizácia patológie je rovnako zásadný prelom, aký zažila rádiológia pred 20 rokmi pri prechode z klasických röntgenových snímok vyvolávaných v tmavej komore na dnešné moderné zobrazenia CT a magnetickej rezonancie na diagnostických monitoroch,“ približuje doktor Jáni.
Digitalizácia je zároveň infraštruktúrnym základom pre ďalší zásadný míľnik tohto segmentu medicíny, a tým je aplikácia umelej inteligencie. Z patológie, ktorá sa doteraz spoliehala primárne na ľudské oko, urobí AI exaktnú dátovú vedu. „AI nám v blízkej budúcnosti umožní prepájať obraz priamo s molekulárnou genetikou nádorov a okamžite cieliť liečbu. Jej plný potenciál je dnes ešte ťažké odhadnúť, no bezpochyby pôjde o najväčší posun v dejinách diagnostiky ako takej,“ dodáva Peter Jáni.
Od mikroskopu k digitálnemu obrazu
Nejde pritom iba o výmenu mikroskopu za počítačový monitor. Komplexná investícia zahŕňa vysokokapacitnú skenovaciu technológiu, integráciu softvéru, dátové úložiská, bezpečnostnú IT infraštruktúru, kalibráciu pracovísk a prepojenie s laboratórnym informačným systémom.
Digitalizácia mení celý spôsob, akým patológovia pracujú so vzorkami, komunikujú medzi sebou a konzultujú zložité prípady. Pre pacienta to znamená rýchlejšiu a presnejšiu diagnostiku. Vytvára sa tiež technický základ, ktorý v budúcnosti umožní využívanie umelej inteligencie.
