Ľudia si stále zamieňajú chrípku a prechladnutie
S príchodom jesene stále častejšie pribúdajú prípady chrípky a ďalších respiračných ochorení. Chrípka však nepredstavuje len bežné nachladnutie, ale môže viesť až k závažným zdravotným komplikáciám.
Prednosta Kliniky všeobecného lekárstva UPJŠ LF a Fakultnej nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Lukáš Olšavský preto upozorňuje, že chrípku netreba zamieňať len za silnejšiu nádchu. Infekcia môže viesť k zápalu pľúc, zhoršiť priebeh chronických ochorení či si v ťažších prípadoch vyžiadať aj hospitalizáciu.
Chrípka nie je len silnejšie prechladnutie
Ľudia si stále zamieňajú chrípku a prechladnutie, pretože majú niektoré spoločné príznaky ako kašeľ, bolesť hrdla, únavu či výtok z nosa. Pojem „chrípka“ sa navyše bežne používa aj na označenie silnejšieho prechladnutia alebo inej virózy.
Chrípku a nachladnutie však vyvolávajú odlišné vírusy. Líšia sa aj rýchlosťou nástupu, intenzitou príznakov a potenciálnymi rizikami.
Nachladnutie spôsobujú najmä rinovírusy a jeho prejavy sa zvyčajne rozvíjajú postupne. Typický je upchatý alebo tečúci nos, kýchanie či škriabanie v hrdle. Únava a bolesti svalov bývajú miernejšie a vysoká horúčka je u dospelých ľudí menej častá. Chrípka má naopak náhly začiatok. Prejavuje sa najmä horúčkou, zimnicou, výraznou únavou, bolesťami svalov a hlavy či suchým kašľom.
Práve rozdielny priebeh a intenzita príznakov pomáhajú odlíšiť chrípku od bežného nachladnutia. Podľa doktora Olšavského sa však chrípka aj napriek tomu každoročne spája s viacerými mylnými predstavami.
Každoročne sa opakujúce mýty
Veľmi častý mýtus o chrípke je, že ak sa človek nechal zaočkovať minulý rok, tento rok už očkovanie nepotrebuje. Problémom však je, že vírus chrípky sa neustále mení a zloženie vakcín sa každoročne prispôsobuje vírusom, ktoré sa v danej sezóne vyskytujú. Očkovanie sa preto odporúča každoročne, a to aj v prípade, ak sa zloženie vakcíny oproti predchádzajúcej sezóne nezmení.
Mylná je aj predstava, že zo samotného očkovania môže človek dostať chrípku. Vakcíny proti chrípke obsahujú neživé vírusové častice alebo ich časti, ktoré nemôžu vyvolať chrípkové ochorenie. Organizmu však trvá približne dva týždne, kým si po očkovaní vytvorí dostatočnú imunitnú odpoveď. Ak sa ale človek nakazí krátko po vakcinácii, môže preto ochorieť ešte pred vytvorením plnej ochrany.
Očkovanie zároveň nie je určené len pre chronicky chorých alebo ohrozené skupiny ľudí. Ani zdravý človek s dobrou imunitou nemá istotu, že sa počas celej chrípkovej sezóny infekcii vyhne. Zároveň môže vírus preniesť na ľudí, pre ktorých môže mať chrípka vážny priebeh. Ide napríklad o chronicky chorých pacientov a ďalšie zraniteľné skupiny. Práve pre nich je ochrana pred chrípkou obzvlášť dôležitá.
Nesprávna je aj predstava, že chrípku možno liečiť antibiotikami. Tie totiž na vírusy neúčinkujú. Liečba chrípky je preto založená na zmierňovaní príznakov, napríklad znižovaní horúčky a tlmení bolesti či kašľa. V niektorých prípadoch však môže lekár predpísať aj antivirotiká, ktoré brzdia rozmnožovanie vírusu. Predpisujú sa najmä pri ťažšom priebehu ochorenia či u pacientov s vyšším rizikom komplikácií.
Ako chrípku správne liečiť a obmedziť jej šírenie
Pri ľahkom priebehu chrípky je základom liečby pokojový režim a dostatok tekutín. Na zníženie horúčky a zmiernenie bolesti sa používajú lieky, napríklad paracetamol, vždy však podľa odporúčania lekára alebo lekárnika.
Dôležité je aj obmedzenie šírenia infekcie. Chorý by mal zostať doma, vyhýbať sa blízkemu kontaktu s ostatnými, pri kašli a kýchaní si zakrývať ústa a nos a dbať na pravidelnú hygienu rúk.
Ak však chceme riziko chrípky a jej komplikácií znížiť ešte pred ochorením, najspoľahlivejšou možnosťou je práve očkovanie. „Najlepšou dlhodobou ochranou zostáva každoročné očkovanie. Je rýchle, bezpečné a zaberie len pár minút,“ uviedol MUDr. L. Olšavský.
Čo robiť pred očkovaním a po ňom
Pred očkovaním by mal byť človek zdravý a nemal by mať horúčku ani prebiehajúce infekčné ochorenie. Farmaceut Peter Gylaník zároveň odporúča informovať zdravotníka o alergiách, užívaných liekoch, chronických ochoreniach či prípadných predchádzajúcich reakciách na očkovanie.
Pomôže aj vhodné oblečenie, ktoré umožní jednoduchý prístup k ramenu. V deň očkovania je dobré prísť oddýchnutý a dbať na dostatočný príjem tekutín.
Po očkovaní sa môže objaviť mierna bolesť alebo citlivosť v mieste vpichu, začervenanie, únava či zvýšená teplota. Ide o bežné reakcie, ktoré väčšinou ustúpia do jedného až dvoch dní.
Dôležitý je aj dostatok tekutín a primeraný odpočinok. Intenzívnej fyzickej záťaži je lepšie sa v deň očkovania vyhnúť. „Pri výraznejšej bolesti alebo teplote by sa mal človek poradiť s lekárnikom o vhodnom lieku. Pri opuchu si môže na miesto vpichu priložiť studený obklad alebo použiť chladivú náplasť,“ uviedol P. Gylaník.
Dodal, že ak sa objaví výrazný opuch, vysoká horúčka alebo ťažkosti, ktoré sa zhoršujú či pretrvávajú niekoľko dní, treba kontaktovať lekára.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
