Nemocnica v Banskej Bystrici pripravuje pacientov na operácie novým spôsobom
Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici pred rokom spustila novinku – komplexný prístup k príprave pacienta na operáciu. Po roku sa prínos tejto novinky potvrdil. Program prehabilitácie ako súčasť ERAS protokolov (Enhanced Recovery After Surgery) pomáha pacientom lepšie zvládnuť chirurgický zákrok aj následné zotavenie.
Prehabilitácia predstavuje systematickú prípravu pacienta ešte pred operáciou. Zameriava sa na zlepšenie fyzickej kondície, výživy a psychického stavu. Ako upresnila hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje, čím je pacient pred operáciou v lepšej celkovej kondícii, tým lepšie dokáže zvládnuť záťaž organizmu spôsobenú náročným chirurgickým výkonom. Znižuje sa tak aj riziko komplikácií a podporuje rýchlejší návrat do bežného života.
„Pacient nie je len pasívnym príjemcom zdravotnej starostlivosti. Vďaka prehabilitácii sa stáva aktívnou súčasťou liečby, čo má zásadný vplyv na výsledok operácie aj kvalitu života po nej,“ upresnil prednosta II. Chirurgickej kliniky SZU a zároveň odborný garant programu doc. MUDr. Ľubomír Marko.
Zameranie na onkologických pacientov
Program bol v pilotnej fáze určený najmä pre pacientov II. Chirurgickej kliniky SZU s diagnózou kolorektálny karcinóm. Podľa slov hovorkyne Ruženy Maťašeje bolo doň v roku 2025 lekármi indikovaných 99 pacientov z Banskej Bystrice a širšieho regiónu. „Každý pacient absolvoval individuálne hodnotenie zdravotného stavu a následne dostal personalizovaný plán prípravy, ktorý dodržiaval približne mesiac pred operáciou,“ uviedla R. Maťašeje.
Plán okrem iného zahŕňal nutričné poradenstvo a úpravu stravy, pohybový plán prispôsobený kondícii pacienta, psychologickú podporu pri zvládaní stresu z operácie či edukáciu o priebehu liečby a rekonvalescencie. Analýza ukázala, že veľká časť pacientov prichádza na operáciu s rizikovými faktormi, ktoré môžu ovplyvniť jej priebeh. Napríklad až 30 pacientov malo stredné alebo vysoké nutričné riziko, 28 pacientov vykazovalo zníženú fyzickú kapacitu a pri časti pacientov bola prítomná zvýšená psychická záťaž či úzkosť.
Prečo je príprava pred operáciou dôležitá
Lekári z banskobystrickej nemocnice vysvetľujú, prečo je príprava pred operáciou taká dôležitá. Napríklad v rámci výživy a celkového nutričného stavu majú pacienti s výrazným úbytkom hmotnosti alebo podvýživou horšie hojenie rán, vyššie riziko infekcií a pomalšie zotavovanie. V programe sa podľa hovorkyne ukázalo, že časť pacientov vstupovala do prípravy na operáciu s výrazným úbytkom hmotnosti, čo si vyžadovalo cielenú nutričnú intervenciu.
Ďalším faktorom je fyzická kondícia. „Nižšia fyzická zdatnosť znamená horšiu schopnosť zvládnuť samotnú operáciu aj pooperačnú záťaž. Pacienti s nižšou funkčnou kapacitou majú častejšie komplikácie, dlhšie ležia v nemocnici a pomalšie sa vracajú k bežným aktivitám. V programe mala približne tretina pacientov obmedzenú schopnosť zvládať bežné denné činnosti,“ upresnila.
Veľmi dôležitý je aj psychický stav pacienta. Stres, úzkosť alebo depresia pred operáciou môžu ovplyvniť nielen subjektívne prežívanie pacienta, ale aj jeho spoluprácu, vnímanie bolesti či rýchlosť zotavenia. „Program identifikoval šesť pacientov so zvýšenou psychickou záťažou, ktorým bola poskytnutá cielená psychologická podpora,“ dodala R. Maťašeje.
Ako doplnila, vďaka prehabilitácii sa tieto riziká podarilo včas odhaliť a riešiť ešte pred samotným operačným výkonom. Program sa stretol s úspechom aj u samotných pacientov, väčšina z nich by ho odporučila aj ostatným.
„Mne osobne to veľmi pomohlo. Hovorím to naozaj tak, ako to teraz cítim. V materiáloch a informáciách, ktoré som mala k dispozícii, bolo veľa vecí, ktoré možno človek nedodržiava úplne od á po zet, ale vždy si tam nájde niečo, čo mu vyhovuje a čo vie aplikovať vo svojom živote. Mne napríklad veľmi pomohla zmena stravy,“ uviedla jedna z pacientok, ktorá sa na operáciu pripravovala s prehabilitačným programom.
Ako dodala, celkovo tam našla veľa poučných rád, ktoré jej veľmi pomohli – či už prakticky, alebo zo psychickej stránky. „Vďaka tomu som tentoraz pristupovala k operácii s väčším pokojom a vyrovnanosťou,“ dodala pani Eva.
Kľúčovým faktorom zapojenia do programu je odporúčanie ošetrujúceho lekára, čo potvrdzuje význam úzkej spolupráce medzi koordinátorom programu a klinickým pracoviskom. „Po návšteve chirurgickej ambulancie je pacient nasmerovaný do Centra PPPM, kde sa s ním stretne koordinátor programu. Ten s pacientom vykoná úvodný rozhovor, aby lepšie porozumel jeho potrebám a pripravil preňho vhodný prehabilitačný plán,“ upresnila R. Maťašeje.
Následne pacient dostane vzdelávacie materiály, teda praktické informácie na domáce čítanie, aby vedel, ako sa na operáciu pripraviť. V rámci odbornej podpory bude pacient podľa individuálnych potrieb prepojený na výživového terapeuta, fyzioterapeuta, psychológa alebo špecialistov na manažment bolesti do algeziologickej ambulancie.
Nechýba ani osobná podpora, koordinátor programu je podľa R. Maťašeje k dispozícii až do dňa operácie a pacient sa s ním môže spojiť telefonicky.
Ako dodala, program je v tejto fáze bezplatný. „Ako ústavné zdravotnícke zariadenie sa zameriavame najmä na liečbu vzniknutých ochorení. Vnímam však, že naše odborné kapacity môžeme využiť aj na to, aby sme vzniku ochorení predišli alebo zmiernili riziko komplikácií. Zároveň chceme napomôcť k zmene postoja jednotlivcov k vlastnému zdraviu. Kľúčové je, aby si pacient uvedomil, že pri liečbe má byť partnerom lekára, nielen pasívnym príjemcom starostlivosti. Len tak môže dôjsť k zlepšeniu zdravotného stavu,“ vysvetlila riaditeľka nemocnice Miriam Lapuníková, MBA.
Vďaka úspešnému pilotnému programu plánuje nemocnica prehabilitáciu rozšíriť aj na ďalšie chirurgické odbory. Najbližšie sa plánuje zapojiť Klinika plastickej chirurgie a II. Gynekologicko-pôrodnícka klinika SZU a II. Urologická klinika. „Cieľom je, aby sa stal štandardnou súčasťou predoperačnej starostlivosti,“ dodala.
Program ERAS
Implementáciu programu ERAS spustilo ministerstvo zdravotníctva minulý rok. Konkrétne kroky zavádzania programu začala riešiť pracovná skupina. Rezort zriadil odbornú pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať prípravou strategického plánu pre celonárodnú implementáciu ERAS vrátane štandardných postupov a analýzy financovania. „Skrátením pobytu pacienta v nemocnici a znížením počtu komplikácií umožníme rýchlejší obrat pacientov a kratšie čakacie lehoty na operácie,“ uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško. Členmi zriadenej pracovnej skupiny sú okrem zástupcov ministerstva zdravotníctva aj zástupcovia odborných lekárskych spoločností, Misie zdravia a zdravotnej poisťovne.
Ako upresnilo ministerstvo, momentálne v spolupráci s pracovnou skupinou už robí kroky na jeho zavedenie do nemocníc. „Komplexná finančná analýza potvrdila, že program ERAS prináša finančné úspory a zároveň skracuje hospitalizácie, znižuje riziko komplikácií a urýchľuje zotavenie pacientov,“ uviedlo komunikačné oddelenie.
Pilotná fáza programu sa plánuje v štyroch nemocniciach, po jej vyhodnotení sa bude postupne rozširovať do ďalších zariadení. „Zavádzanie bude sprevádzané metodickou podporou, vzdelávaním personálu a priebežným monitorovaním výsledkov,“ dodalo ministerstvo. O ktoré štyri nemocnice pôjde, nekonkretizovalo.
Banskobystrická nemocnica nie je jediná, ktorá zavádza ERAS, i keď ako prvá otvorila samostatné Centrum predoperačnej prípravy a manažment. UNB začala jednotlivé kroky ERAS-u postupne zavádzať už v roku 2015 na Klinike hrudníkovej chirurgie v spolupráci s Klinikou anestéziológie a intenzívnej medicíny v súvislosti s rozvojom miniinvazívnej chirurgie u pacientov podstupujúcich operáciu pľúc a pažeráka. Program využívajú aj onkologické ústavy a Nemocnica Bory, ktorá poskytuje perioperačnú a intenzívnu starostlivosť pre všetky svoje klinické programy.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
