Lekárne budú v budúcnosti poskytovať výkony, ktoré pacienti absolvujú iba v ambulanciách
S predsedom Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární Jaroslavom Kyprom sme sa rozprávali o postavení farmaceutov v spoločnosti, najväčších výzvach lekárenstva na Slovensko, aj to tom, ako bude vyzerať budúcnosť lekární v dôsledku elektronizácie a digitalizácie.
Ako vnímate význam ankety Lekárnik roka pre profesiu lekárnikov a lekárničiek na Slovensku a aký prínos má pre odbornú komunitu?
Anketu vnímam ako unikátnu príležitosť spropagovať profesiu lekárnikov. Z historického hľadiska boli lekárnici veľmi váženými osobnosťami v obciach, mestách. V posledných rokoch došlo však k tomu, že lekárne začali byť vnímané viac ako obchod, než ako zdravotnícke zariadenie. Ľudia pracujúci v lekárňach začali byť vnímaní viac ako predavači, než ako odborný zdravotnícky personál. Našou ambíciou je pracovať práve na znovunavrátení statusu a postaveniu lekárnikov.
Táto anketa má na toto úsilie nadviazať a poukázať na to, že lekárnik je zdravotnícky personál, má adekvátne vzdelanie a vie pacientom reálne pomôcť. A práve prostredníctvom príbehov nominovaných farmaceutiek a farmaceutov chceme verejnosti ukázať, že lekárnik nie je iba predavačom, ale plnohodnotným zdravotníckym pracovníkom.
Lekárnik roka je anketa, ktorá vyzdvihuje odborné kvality a individuálne príbehy finalistov. Aké vlastnosti by mal podľa vás mať lekárnik, ktorý si zaslúži získať toto ocenenie?
Anketa je postavená na dvoch úrovniach. Jednou je hlasovanie verejnosti a druhou je hlasovanie odbornej poroty. Spolu s profesionálmi z branže, ktorí tvoria osemčlennú odbornú komisiu sme vybrali top desať finalistov, ktorí spĺňajú konkrétne kritériá. Mal by to byť expedujúci farmaceut, ktorý nejakým spôsobom prispieva či už v lokálnej komunite či celoslovensky k propagácii profesie farmaceuta ako takej, prípadne má vedeckú činnosť či publikačnú. Finalisti nemusia spĺňať všetky tieto kritéria. Ale ide o parametre, ktoré budeme v ankete zohľadňovať.
Snažili sme sa nájsť takých lekárnikov a lekárničky, ktorí v niečom vynikajú či urobili mimoriadny skutok. Máme nominácie za záchranu života či za konkrétny prínos. k propagácii tejto profesie vo svojom regióne, prípadne celoslovensky.
Ak sa pozrieme na lekárenstvo ako celok, akým výzvam momentálne čelí aj v súvislosti s poslednými legislatívnymi zmenami?
Prvou a mimoriadne dôležitou výzvou je určite akceptácia vo verejnosti. Lekárnici často bojujú s tým, aby ich pacienti vnímali ako autoritu, či už pri konzultácií problémov alebo jednotlivých radách pri výbere produktov. Často sa stáva, že pacient príde do lekárne a pýta si konkrétny produkt. Lekárnik by mal po správnosti zistiť, prečo ten produkt vlastne chce, s pre koho ho kupuje a či pacient užíva aj iné doplnky výživy či lieky. Pretože záujem pacientov o konkrétny produkt veľakrát vychádza z rady z internetovej poradne alebo reklamy produktu, kde však nezíska komplexné informácie o produkte a už vôbec nie o možných interakciách.
Keď sa pozrieme na legislatívne požiadavky a kompetencie lekárnikov, aktuálne sa pri rozhovoroch musí farmaceut spoliehať na informácie, ktoré dostane od pacienta priamo v lekárni. Či už ohľadom užívania liekov, či zdravotných komplikácií, a nemá prístup do zdravotnej dokumentácie pacienta. Ak má lekárnik ponúknuť správnu kombináciu liečiv, či už na predpis alebo voľnopredajných, komplexné informácie o pacientovi sú aj pre lekárnika mimoriadne dôležité.
Prínos farmaceuta je najmä pri ponúkaní doplnkovej alebo podpornej liečby.
Áno aj, „voľnopredajným“ sortimentom vie veľmi uľahčiť a zefektívniť liečbu pacienta. Mnoho pacientov, povedzme si úprimne, nevie svoju diagnózu popísať odborne tak, aby s tým vedel farmaceut pracovať. Takže pokiaľ by mal farmaceut plnohodnotný prístup do systému, zdravotnej karty pacienta, bolo by to prínosné.
Pacienti však začínajú využívať aj iné služby lekární, napríklad vyšetrenia.
Aj v tomto prípade vidíme istú výzvu v sektore. Ak by mali lekárnici aktívny prístup ku karte pacienta, výsledky vyšetrení, ktoré v lekárni podstúpia, by farmaceuti mohli zapisovať priamo do karty. Aktuálne, keď pacient podstúpi vyšetrenie v lekárni, buď odchádza s informáciou ústne podanou alebo napísanou na papieri. No pokiaľ s ňou chce pracovať v inej lekárni alebo u lekára, je to veľmi komplikované.
Aj keď sú lekárne najrozšírenejšími zdravotníckymi zariadeniami, mnoho pacientov v nich nemá záujem podstupovať vyšetrenia práve kvôli tomu, že tieto rozšírené služby zdravotné poisťovne nehradia, keďže zo zdravotného poistenia aktuálne nemajú možnosť preplácať úkony v lekárňach.
To, čo by určite pomohlo lekárňam efektívnejšie využiť svoje kapacity a možnosti je, ak by boli reálne zapojené do zdravotného systému, a aby boli vnímané ako rovnocenné s inými zdravotníckymi zariadeniami.
Spomenuli ste služby, ktoré začínajú lekárne čoraz častejšie a vo väčšom objeme ponúkať pacientom. Ako vnímate aktuálny trend v súvislosti s etablovaním služieb v lekárňach na Slovensku?
Dlhé roky si pacienti mohli v lekárni nechať odmerať krvný tlak, teplotu a tam to v princípe končilo. V súčasnosti sa snažíme posúvať sa ďalej. Napríklad z kvapky krvi dokážeme vďaka novým technológiám robiť priamo v lekárni a takmer na počkanie rôzne vyšetrenia.
V tomto smere sme začínali s protilátkami na covid-10, v súčasnosti sa však celkom výrazne etablovalo už aj vyšetrenie na CRP pre odlíšenie vírusovej a bakteriálnej infekcie. Ďalej sú to vyšetrenia na glykovaný hemoglobín pre identifikáciu rizika cukrovky, na zvýšený cholesterol či kyselinu močovú. Zároveň vďaka moderným diagnostickým prístrojom dokážeme v lekárni zo vzorky stolice, ktorú pacient prinesie, identifikovať prítomnosť helicobacter pyroli alebo odhaliť skryté okultné krvácanie.
Čo bráni väčšiemu rozmachu poskytovaných služieb v lekárňach?
Mnohé lekárne o ďalšie služby nemajú záujem pre nedostatok financií na potrebné prístroje či na zaplatenie času farmaceuta, ktorý by sa pacientom viac venoval. Na druhej strane tieto vyšetrenia nemôžu byť príliš drahé, pretože by o ne pacienti nemali záujem.
Predpokladám však, že v dôsledku elektronizácie a digitalizácie spoločnosti budeme smerovať k tomu, že lekáreň bude čoraz viac miestom služieb a lieky budú iba produkty, ktoré v rámci služby budú farmaceuti pacientom dávať ako terapiu na zistené zdravotné problémy.
V budúcnosti sa určite nevyhneme tomu, že si pacienti zaobstarajú lieky priamo domov alebo si ich iba niekde vyzdvihnú. Ale to, čo nenahradí žiaden stroj a automatizácia, je práve odborná konzultácia s farmaceutom. A lekárne sú skutočne jedno z najdostupnejších zdravotníckych zariadení. Viac ako dve tretiny ľudí má lekáreň dostupnú do desiatich minút od svojho bydliska.
Zároveň, veľa sa hovorí o tom, že prevencia vie ušetriť peniaze.
Práve lekáreň by mohla byť dostupným miestom, kam by ľudia chodili na preventívne prehliadky a v prípade, ak by mali výsledky v poriadku nepociťovali by žiadne subjektívne ťažkosti, lekára by nemuseli navštíviť vôbec. Prípadne, ak boli zistené kritické hodnoty by ich lekárnik vedel následne nasmerovať k správnemu lekárovi – špecialistovi. Zároveň by sme týmto prístupom odľahčili lekárov od náporu pacientov. Vidíme tu obrovský prínos lekární do budúcna.
Spomínali ste, že jedným z problémov pri rozmachu služieb v lekárňach je aj preplácanie časti ich výkonu. Prebehli už rokovania so zdravotnými poisťovňami, prípadne s regulátorom?
Mali sme debaty o tom, či by si zdravotné poisťovne vedeli predstaviť úhradu niektorých výkonov. Poisťovne pri mnohých vyšetreniach samé tvrdia, že by im to dávalo zmysel a z pohľadu starostlivosti o pacientov by to bolo pre ne zaujímavé. Aktuálne však nemajú legislatívny priestor reálne výkony v lekárňach preplácať. Verím, že úvodným krokom k tomu bude už schválená legislatíva o očkovaní v lekárňach. To bude prvý zdravotný úkon, ktorý budú farmaceuti zapisovať do karty pacienta a ktorý bude kategorizovaný a aj hradený zdravotnou poisťovňou. Pretože aktuálne jediný príjem lekární zo systému sú doplatky, respektíve preplácanie určitej časti liekov.
Potýkajú sa lekárne s nedostatkom personálu?
Na lekárenský sektor sa bohužiaľ v tejto otázke často zabúda. Aj v tomto sektore vnímame nedostatok odborníkov. V niektorých regiónoch sa už dostávame aj do stavu nedostatku stredoškolského personálu, ktorý pracuje na pozícii farmaceutický laborant. Absolventov vysokých škôl nepribúda, skôr naopak, ubúda. Práve anketa Lekárnik roka má byť jedným z nástrojov, ako spopularizovať profesiu farmaceutov medzi verejnosťou. No pre personálne posilnenie sektoru potrebujeme aj systémové kroky.
Ak sa na etablovanie služieb pre pacientov pozrieme z druhého hľadiska, vnímate zmeny v správaní pacientov v tejto oblasti?
Určite áno. Bohužiaľ, tie zmeny v správaní sú skôr negatívne. Pacienti často nerozumejú tomu, prečo od nich lekárnik niečo žiada, dokonca aj v takých prípadoch, kedy ide o povinnosti lekárnika, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Ako príklad uvediem preukázanie sa preukazom poistenca alebo iným dokladom pri výbere liekov na predpis. Pritom tí istí pacienti nemajú problém sa preukázať rovnakým dokladom pri návšteve lekára. Na druhej strane som veľmi rád, že sa nám darí zvyšovať povedomie o tejto profesii a ľudia sa už učia chodiť do lekárne aj pre radu či pre službu, ktorú lekárnici ponúkajú.
Ak sa pozrieme na sektor z obchodného hľadiska, ako sa darí kamenným lekárňam vzhľadom na nárast popularity online lekární?
Treba povedať, že v online priestore nájdu pacienti iba „voľnopredajný“ sortiment. Pokiaľ by sme mali profitabilný sortiment na predpis, tak by kamenné lekárne pokojne mohli byť iba čisto odbornými zariadeniami. Tým, že nás legislatíva tlačí do toho, aby si kamenné lekárne zarábali voľnopredajným sortimentom, tak si tieto dva svety konkurujú. To, čo sa snažíme vytvoriť je skôr homogénny priestor, v ktorom si bude online s kamennými lekárňami pomáhať navzájom. Nemôžeme sa tváriť, že celý lekárenský sortiment zostane naveky iba v kamenných lekárňach. Istá časť „voľnopredajného“ sortimentu je už dnes dostupná aj mimo lekární. To znamená, že internetové lekárne si konkurujú nie len medzi sebou, medzi kamennými lekárňami, ale aj s inými e-shopmi. A tento trend nezastavíme. Digitalizácia pôjde v tomto smere určite ďalej.
Ako vnímate v súvislosti s tým budúcnosť lekárenstva na Slovensku?
Keď si odmyslíme financovanie, s ktorým sa musíme vysporiadať, v budúcnosti sa budeme musieť vysporiadať práve s digitalizáciou. A možno aj rigidnosťou spoločnosti a sektoru voči tomu, čo očakávame do budúcna od sektoru ako takého. Pretože primárnou úlohou lekární už nebude vydávanie liekov, ale skôr poskytovanie čoraz väčšieho množstva služieb. Budeme sa musieť vysporiadať aj s uvoľňovaním trhu, do ktorého nás bude tlačiť záujem pacientov a zároveň so zachovaním kvality zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacienta.
