Energetické nápoje sa stali bežnou súčasťou štúdia, práce aj športovania
Energetické nápoje mnohí vnímajú len ako sladší spôsob, ako zahnať únavu. Jedna plechovka však môže obsahovať kofeín porovnateľný s niekoľkými kávami a pri vyššej konzumácii sa môžu objaviť búšenie srdca, zvýšený tlak či zmeny na EKG. Odborné štúdie upozorňujú najmä na ľudí so skrytou predispozíciou k poruchám srdcového rytmu.
Energetické nápoje sa stali bežnou súčasťou štúdia, práce aj športovania. Najmä medzi mladými ľuďmi často nahrádzajú kávu veľakrát nezostávajú len pri jednej plechovke denne. Problémom nemusí byť iba vysoká dávka kofeínu, ale aj rýchlosť, s akou ju človek prijme a kombinácia viacerých stimulantov. Výskumy pritom ukazujú, že energetické nápoje dokážu ovplyvniť elektrickú aktivitu srdca a pri vysokých dávkach alebo u ľudí s predispozíciou riziko nemožno ignorovať.
Na svoje EKG upozornil 26-ročný Michal
Na možné následky častého pitia energetických nápojov upozornil na sociálnej sieti aj 26-ročný influencer Michal Plochan, ktorý zverejnil výsledok svojho EKG. Opísal pritom, že počas siedmich rokov intenzívnej práce v Spojených štátoch pil energetické nápoje veľmi často. „Veľakrát som pil energetické drinky ako Celsius a vypil som ich aj tri za deň,“ uviedol. Na zázname EKG sa mu ukázali rôzne výkyvy a skoky, ktoré by tam ako mladý človek nemal mať.
„My to vnímame len ako sladký drink, ale netreba zabúdať na tie látky, ktoré obsahuje. Berte to ako varovný prst a memento, že to, že ste mladý človek, neznamená, že ste zdravý,“ odkázal svojim sledovateľom s tým, že kardiovaskulárne problémy výrazne stúpajú a to aj u mladých ľudí.
„Už je to reálne riziko aj pre mladých a my si to často neuvedomujeme. Red Bull tvám chutí, dáte si ho najprv kvôli energii, no potom ho začnete piť aj jednoducho pre chuť,“ dodal. V poslednom roku preto energetické nápoje podľa svojich slov nahrádza radšej kávou a snaží sa venovať zdravšiemu životnému štýlu.
Pod príspevok so stovkami komentárov sa ľudia podelili o podobné skúsenosti po nadmernom užívaní energetických nápojov: „Ja mám na srdci kardiostimulátor, lebo som to prehnal. Fakt to nie je sranda, ľudia,“ komentoval užívateľ. Môžem potvrdiť. „Minulý rok som odrobila letnú sezónu na energeťákoch a v septembri mi začalo náhodné búšenie srdca,“ opísala svoju skúsenosť ďalšia komentujúca.
Zaujímavé je množstvo kofeínu, ktoré mohol prijímať. Výrobca nápojov Celsius uvádza, že štandardná plechovka obsahuje 200 mg kofeínu, niektoré varianty dokonca 270 mg. Tri plechovky by tak predstavovali dennú dávku minimálne 600 mg kofeínu. Pre predstavu, bežné espresso obsahuje približne 60 až 80 mg kofeínu, takže takéto množstvo môže zodpovedať zhruba ôsmim až desiatim espressám.
Čo ukázali testy na zdravých mladých ľuďoch
Vplyv energetických nápojov na srdce nepotvrdzujú iba jednotlivé prípady. Zmeny na EKG vedci zaznamenali aj u zdravých mladých ľudí.
Jedna zo štúdií publikovaná v Journal of the American Heart Association sledovala, čo sa deje po vypití väčšieho množstva energetického nápoja. Okrem zvýšenia krvného tlaku vedci pozorovali aj zmenu takzvaného QTc intervalu – teda času, ktorý srdce potrebuje na elektrické „zotavenie“ medzi jednotlivými údermi. Ak sa tento čas príliš predĺži, môže sa zvýšiť náchylnosť na nebezpečné poruchy srdcového rytmu.
Podobné výsledky priniesol aj prehľad 19 klinických štúdií a 32 opísaných prípadov. V ôsmich z 19 štúdií sa po konzumácii energetických nápojov objavilo významné predĺženie QTc intervalu a vedci zaznamenali aj ďalšie zmeny na EKG.
To však neznamená, že energy nápoje automaticky spôsobujú arytmiu; u zdravých účastníkov štúdií sa závažné poruchy rytmu objavovali len výnimočne. Výsledky skôr ukazujú, že energetické nápoje dokážu ovplyvniť elektrickú činnosť srdca a väčší problém môžu predstavovať pri vysokých dávkach alebo u ľudí, ktorí majú na srdcové poruchy vrodenú či inú predispozíciu.
Najväčšie riziko môže byť u ľudí, ktorí o svojej diagnóze nevedia
Mimoriadne opatrní by mali byť ľudia s vrodenými poruchami srdcového rytmu. Problém je, že niektoré z nich zostávajú celé roky neodhalené.
Kardiológovia z Mayo Clinic sa v roku 2024 pozreli na prípady 144 ľudí, ktorí prežili náhlu zástavu srdca. U siedmich z nich, teda približne u piatich percent, prišla zástava v čase, keď konzumovali energetický nápoj. Priemerný vek týchto pacientov bol pritom len 29 rokov.
Lekári následne zistili, že viacerí z nich mali vrodené alebo dovtedy neodhalené poruchy srdcového rytmu. Energetický nápoj teda pravdepodobne nebol jedinou príčinou problému, mohol však byť jedným zo spúšťačov u človeka, ktorého srdce už bolo na nebezpečnú arytmiu náchylnejšie.
Vedúci výskumu Michael J. Ackerman upozornil, že vysoké dávky kofeínu a ďalších povzbudzujúcich látok môžu zrýchliť tep, zvýšiť krvný tlak a ovplyvniť elektrickú činnosť srdca. Pre zdravého človeka je riziko vážnych komplikácií nízke, no u ľudí so skrytým alebo známym srdcovým ochorením môže byť podstatne vyššie.
Koľko kofeínu je bezpečné?
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) uvádza, že pre zdravého dospelého človeka jednorazová dávka do 200 mg kofeínu spravidla nepredstavuje bezpečnostné riziko. Celkový príjem zo všetkých zdrojov do 400 mg denne sa považuje za množstvo, ktoré u zdravej dospelej populácie nevyvoláva obavy. Citlivosť na kofeín je však individuálna a závisí aj od telesnej hmotnosti, genetického metabolizmu kofeínu, užívaných liekov, ochorení či toho, či je človek na kofeín zvyknutý.
Navyše sa počíta kofeín zo všetkých zdrojov – teda z energetických nápojov, kávy, čaju, kolových nápojov, predtréningových stimulantov aj niektorých výživových doplnkov. Už 100 mg kofeínu prijatých blízko času spánku môže niektorým ľuďom predĺžiť zaspávanie a skrátiť spánok, upozorňuje EFSA.
Pre deti a tínedžerov sa energy drinky neodporúčajú
Osobitnou skupinou sú deti a dospievajúci. Americká akadémia pediatrie uvádza, že stimulanty obsiahnuté v energetických nápojoch nemajú v strave detí a adolescentov miesto a energetické nápoje im neodporúča. EFSA pri deťoch a dospievajúcich vychádza približne z hodnoty 3 mg kofeínu na kilogram telesnej hmotnosti za deň ako hladiny, ktorá by nemala vyvolávať bezpečnostné obavy. To však nemožno zamieňať za odporúčanie, aby deti kofeín pravidelne konzumovali.
Napríklad u tínedžera s hmotnosťou 50 kilogramov predstavujú 3 mg/kg približne 150 mg kofeínu. Niektoré energetické nápoje tak túto hodnotu prekročia už jedinou plechovkou.
Kedy byť obzvlášť opatrný
Zvýšenú opatrnosť odborníci odporúčajú ľuďom, ktorí už majú diagnostikovanú arytmiu, syndróm dlhého QT alebo inú vrodenú srdcovú chorobu. Riziková môže byť aj kombinácia vysokého množstva energetických nápojov s ďalším kofeínom, stimulantmi, nedostatkom spánku, dehydratáciou či alkoholom.
Varovným signálom po vypití energy drinku sú najmä výrazné alebo nepravidelné búšenie srdca, bolesť na hrudníku, závraty, pocit na odpadnutie či strata vedomia. V takom prípade už nejde o bežný „kofeínový nával“ a zdravotné ťažkosti by sa nemali ignorovať.
