Dve tretiny Slovákov netušia, že im poisťovňa môže prispieť na psychológa
Až 80 percent Slovákov malo v uplynulom roku problémy, ktoré ovplyvnili ich prácu, spánok, vzťahy alebo schopnosť tešiť sa z bežných vecí. Najčastejšie uvádzali stres (36 percent) a finančné starosti (35 percent).
Až pätina respondentov uviedla, že tieto ťažkosti pociťovala väčšinu času. Vyplýva to z tohtoročného prieskumu agentúry Ipsos, ktorý mapoval duševnú pohodu obyvateľov v šiestich krajinách strednej a východnej Európy.
Do reprezentatívneho prieskumu sa zapojilo 5 038 ľudí vo veku od 18 do 70 rokov, z toho 506 na Slovensku. Okrem Slovenska sa uskutočnil aj v Česku, Poľsku, Maďarsku, Litve a Rumunsku.
Pre dve tretiny je ťažké nájsť odborníka
Hoci mnohí ľudia zápasia s psychickými ťažkosťami, cesta k odbornej pomoci nie je pre nich jednoduchá. Nájsť vhodného odborníka na duševné zdravie považuje za náročné 64 percent respondentov. Medzi tými, ktorí už majú skúsenosť s odbornou pomocou, tento podiel dosahuje 72 percent.
Prekážkou je aj samotná orientácia v možnostiach pomoci. Takmer tretina ľudí, ktorí by chceli odbornú pomoc vyskúšať alebo o nej uvažujú, totiž nevie, ako nájsť vhodného odborníka.
„Hľadanie býva ťažké z viacerých dôvodov naraz. Ľudia často čakajú, kým je ich problém „dostatočne vážny“, a odborníka hľadajú až vtedy, keď majú najmenej síl. Často tiež nevedia, či potrebujú psychológa, psychoterapeuta alebo psychiatra, a narážajú na čakacie lehoty. S hľadaním však netreba otáľať, stačí, že vás niečo trápi,“ uviedol klinický psychológ Filip Valúch.
Peniaze sú najväčšou prekážkou
K dôvodom, ktoré ľuďom bránia vyhľadať odbornú pomoc, patria aj obavy z nákladov. Financie označilo za prekážku 28 percent respondentov. Išlo tak o najčastejšie uvádzaný dôvod, prečo účastníci online prieskumu minulý rok nevyhľadali odborníka na duševné zdravie.
Významnú úlohu však zohrávajú aj ďalšie faktory. Osemnásť percent opýtaných má pocit, že ich ťažkosti nie sú dostatočne vážne na to, aby vyhľadali odbornú pomoc. Šestnásť percent nevie, ako nájsť vhodného odborníka. Dlhé čakacie lehoty a nedostatok času uviedlo zhodne po 14 percent respondentov. Hanbu alebo obavy z odsúdenia okolím označilo za prekážku 11 percent opýtaných.
Príspevok na psychológa využilo len 5 percent
Finančné obavy sú hlavným dôvodom, prečo účastníci prieskumu minulý rok nevyhľadali odbornú pomoc. Časť nákladov na starostlivosť o duševné zdravie pritom môžu pokryť zdravotné poisťovne. Až 69 percent Slovákov však nevedelo, či majú na takýto príspevok nárok. Podobne sú na tom aj Česi. V Poľsku, Maďarsku, Litve a Rumunsku sa podiel ľudí, ktorí o príspevkoch nevedia, pohybuje od 28 do 39 percent.
Podmienky úhrady na Slovensku sa líšia podľa zdravotnej poisťovne. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) a Dôvera spravidla hradia 25 sedení individuálnej psychologickej pomoci. Ich poistenci môžu klinického psychológa navštíviť priamo, bez výmenného lístka. Podmienkou je, aby mal odborník uzatvorenú zmluvu s ich zdravotnou poisťovňou. Poisťovňa Union ponúka podobný benefit. Na návštevu klinického psychológa však jej poistenci potrebujú výmenný lístok.
Napriek týmto možnostiam zostáva informovanosť o príspevkoch od poisťovne nízka. Neistotu, či im poisťovňa prispeje na konzultácie, uviedlo 66 percent respondentov. Medzi ľuďmi, ktorých od vyhľadania pomoci odrádzajú financie, je to 59 percent. Príspevok na psychológa využilo len päť percent opýtaných.
Dve tretiny o problémoch mlčia
Prekážky pri starostlivosti o duševné zdravie sa však netýkajú len dostupnosti odbornej pomoci. Mnohí ľudia majú problém hovoriť o svojich pocitoch aj s blízkymi. Až 67 percent opýtaných zažilo za posledný rok situáciu, keď sa chceli niekomu zdôveriť so svojimi pocitmi alebo problémami, no napokon to neurobili.
Najčastejšie nechceli byť nikomu na príťaž (20 percent) alebo nemali nikoho, komu by sa mohli zdôveriť (19 percent). Ďalších 17 percent nevedelo, ako svoje pocity vyjadriť slovami, a 14 percent sa obávalo reakcie okolia.
Takúto skúsenosť opisovali častejšie ženy než muži. So svojimi problémami sa napokon nikomu nezdôverilo 74 percent žien a 61 percent mužov. V generácii Z malo takúto skúsenosť až 80 percent ľudí.
Na umelú inteligenciu sa obrátila viac ako tretina
Keď sa opýtaní nemali komu zdôveriť alebo sa im o svojich pocitoch ťažko hovorilo s blízkymi, niektorí hľadali emočnú podporu aj prostredníctvom nových technológií. Na umelú inteligenciu sa v minulom roku obrátilo 37 percent opýtaných. Pravidelne ju na tento účel pritom využívalo 14 percent respondentov.
Tento trend bol výraznejší v generácii Z. S využívaním umelej inteligencie na získanie emočnej podpory má skúsenosť 55 percent jej príslušníkov a 28 percent ju na tento účel používalo pravidelne.
Na Slovensku môžu pritom ľudia, ktorí prežívajú psychické ťažkosti, využiť viacero liniek pomoci. Tie poskytujú podporu v náročných chvíľach aj pri závažnejších problémoch a často ich prevádzkujú neziskové organizácie v spolupráci s odborníkmi. Podľa odborníkov predstavujú bezpečnejšiu možnosť, ako hľadať podporu prostredníctvom umelej inteligencie.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
