Transformácia nemocníc je dobrý nápad, ale nie je to konsolidácia. Naopak, bude si vyžadovať rekapitalizovanie nemocníc v rádoch minimálne mnohých stoviek miliónov eur
S analytikom INESS Martinom Vlachynským sme sa rozprávali o vplyve konsolidačných opatrení na slovenské zdravotníctvo. V rozhovore priblížil, ako vníma jednotlivé návrhy a kroky vlády, aký vplyv bude mať spomalenie nárastu platov lekárov a zdravotných sestier na systém, či to, ako budú fungovať štátne nemocnice po transformácii na akciové spoločnosti.
Ako vnímate schválenú konsolidáciu v oblasti zdravotníctva?
Ako kompletne odfláknutú domácu úlohu. Jediné, na čo sa vláda reálne zmohla, je jednorazové seknutie platov zdravotníkov. To sa nakoniec ani nemusí zrealizovať tak, ako si ho vláda naplánovanala. Viem si predstaviť, že zdravotníci sa nakoniec doprotestujú k zvýšeniu, alebo si ho vymámia od svojich zamestnávateľov cez kolektívne zmluvy. Peniaze „ušetrené“ na platoch potom zväčšia dieru v nemocniciach. Ak by aj zdravotníci nakoniec akceptovali súčasné podmienky, tak o rok sa pripomenú znova a o to hlasnejšie.
A čo ďalšie opatrenia?
Ďalšími bodmi sú len transformácia nemocníc a zmena sadzieb DPH. Transformácia nemocníc je dobrý nápad, ale nie je to konsolidácia. Naopak, transformácia si bude vyžadovať rekapitalizovanie nemocníc v rádoch minimálne mnohých stoviek miliónov eur. Takže v prvom kroku bude peniaze vyžadovať, až v druhom šetriť. Vláda celú transformáciu spomenula jednou vetou, netuším, aký je ich reálny plán. Sprivatizujú VšZP, aby z toho zaplatili transformáciu? Som za, ale pri tejto vláde je to veľmi nepravdepodobné.
Má sa tiež znížiť sadzba DPH na lieky.
Zníženie sadzieb DPH na lieky a zdravotnícky materiál znamená nižšie príjmy pre rozpočet, takže opäť nemôžeme hovoriť o konsolidačnom opatrení, ale naopak. Nie že by som zdravotníctvu neželal čo najnižšie dane, ale čo sektor zaplatí menej na liekoch, zaplatí na zvýšení normálnej sadzby DPH a takisto na transakčnej dani. Tá bude stáť zdravotníctvo zhruba 20-25 miliónov eur. Naviac kto vie, ako dopadne. To, že túto daň budú musieť platiť nemocnice, teda akciovky (vrátane tých štátnych) a nebudú ju musieť platiť nemocnice ako príspevkové organizácie, zaváňa nerovnými podmienkami a právnymi problémami.
Vrátim sa ešte k platom. Platový automat znižuje valorizáciu platov lekárov z plánovaného 9,7 percenta na tri percentá. Spomalenie platového automatu by malo platiť iba v budúcom roku, o dva roky by sa mal opäť spustiť v rozsahu, v akom bol pôvodne schválený. Aký to bude mať vplyv na stabilitu personálu v systéme?
Je to dielik do skladačky. Mzdy už prestávajú byť kľúčovým hnacím motorom odchodu zdravotníkov, minimálne nie do Českej republiky. Prieskumy ukazujú, že dôležitejšie je pracovné prostredie, vzdelávanie, infraštruktúra v nemocniciach. No vo vyspelom svete prebiehajú dlhodobo preteky o zdravotníkov vrátane pretekov vo zvyšovaní miezd. Nedá sa týchto pretekov nezúčastniť. No zároveň by sme to nemali robiť plošne cez platový automat. O zdravotníkov by mali bojovať samotní zamestnávatelia. Potrebujeme finančne silné nemocnice, ktoré si zdravotníkov dovolia zaplatiť, nie nejaké percento v platovom automate.
Lekárske odborové združenie (LOZ) už zbiera výpovede lekárov z nadčasovej práce.
Neprekvapuje ma to, je to očakávaný postup. Zdravotníci majú veľmi silnú vyjednávaciu pozíciu. Je to trocha dedičstvo predminulej vlády, ktorá po výpovediach lekárov odkývla LOZ aj modré z neba bez toho, aby chcela nejakú protihodnotu. Vláda by mala povedať: „Rozumieme vašim požiadavkám na zvýšenie miezd. Ale poďme sa zároveň pozrieť na to, aká je zamestnanosť v štátnych nemocniciach a ako efektívne sa tam pracuje“. Vidíme totiž, ako klesá obložnosť v niektorých nemocniciach, ale neklesajú úväzky. V zákulisí kolujú legendy o lekároch, ktorí majú menovku na štyroch dverách, ale nenájdete ich ani za jednými. Rokovaniam s odborármi mal už dávno predchádzať personálny audit.
Aký vplyv by malo vypovedanie nadčasových služieb lekárov?
Neviem to posúdiť, nevidím do kuchyne jednotlivých oddelení. Niekde minimálny, inde dramatický.
Ako vnímate nárast platov lekárov za posledné obdobie? Skutočne zaostávame výrazne za ostatnými krajinami v regióne?
V prípade lekárov sú porovnateľné, v prípade sestier je mierne zaostávanie, najmä v porovnaní s hlavným konkurentom, teda Českou republikou. Závisí samozrejme, ako zarátame nadčasy a podobne. Štatistiky sa ale rýchlo vyvíjajú, najmä posledné inflačné roky otvorili brány zvyšovaniu miezd vo väčších skokoch aj u susedov.
Hrozí, že v dôsledku valorizácie budú lekári húfne odchádzať za lepšími platovými podmienkami do zahraničia?
Ak dôjde k húfnemu odchádzaniu lekárov do zahraničia, bude to skôr pre celospoločenskú a politickú situáciu, ktorá tu zavládla. Odchod ministerky bude pre mnohých potvrdením toho, že ani táto vláda nijak so zdravotníctvom nepohne. To, že mzdy jeden rok porastú o 200 až 300 eur pomalšie, než sa čakalo, asi nebude až taký dramatický motivátor. Ale samozrejme, ak sa z toho stane trend a zdrojov v zdravotníctve bude menej, tak časom sa na popredné priečky vráti aj finančná otázka. Je tu samozrejme aj otázka presunov medzi nemocnicami a ambulanciami. Najmä lukratívnejšie ambulantné praxe s možnosťou komerčného privýrobku môžu začať priťahovať nemocničných lekárov.
Premiér Robert Fico avizuje transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.
Transformácia nemocníc je nástroj na zlepšenie efektívnosti štátnych nemocníc. Ak už pre nič, tak pre to, že vytvorí tvrdší bič na zadlžovanie a bude nútiť vlády, aby niečo s dlhom spravili skôr. Na zvýšenie efektivity však treba urobiť viac. Zamyslieť sa nad tým, ktoré nemocnice by mali byť čisto štátne a riadené z Bratislavy a pri ktorých je napríklad priestor pustiť tam regióny. Holdingové riadenie tu malo byť už roky. Štát sa pozerá na súkromný sektor, ktorý funguje sieťovo, ako tela na nové vráta a nevie to okopírovať.
Môže mať transformácia nemocníc na akciové spoločnosti pozitívny vplyv na efektivitu ich riadenia a finančnú stabilitu? Alebo existujú riziká, že tento krok povedie k zhoršeniu kvality poskytovanej starostlivosti?
Ako to chceme vôbec posúdiť, keď štát kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti nijak nemeria? Anekdotické správy ukazujú, že forma akciovej spoločnosti kvality nijak neohrozuje. Prečo by vlastne aj mala? Najšpičkovejšie ústavy sú dnes akciové spoločnosti, zjavne tam žiaden problém nie je.
Aké sú najväčšie výzvy, ktoré môžu čakať slovenské štátne nemocnice pri transformácii na akciové spoločnosti. Ako ich môžu efektívne zvládnuť?
Prvá výzva je na takúto akciu vôbec zohnať peniaze. Nemôžete transformovať nemocnice so súčasným dlhom, to by ste ich stransformovali rovno do bankrotu. Treba ich rekapitalizovať. Ako som už spomínal, teoretickým zdrojom by mohol byť predaj VšZP. Štátne vlastníctvo tohto podniku je dávno len trápením. Ďalším krokom by malo byť vytvorenie holdingu so zdieľaním niektorých služieb. Vidím priestor prizvať medzi akcionárov napríklad aj regióny, či univerzity. Následná otázka je, ako by sa transformácia odrazila na úhradových zmluvách. „Nové“ nemocnice môže tento moment využiť na vyrokovanie zmlúv od nuly. Otázka však je, či na vyššie platby budú v systéme v tom čase nejaké zdroje. No prípadné vyššie platby by mali byť pevne späté s kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi cieľmi.
Vidíte v plánovanej transformácii nemocníc na akciové spoločnosti riziko väčšieho tlaku na komercializáciu zdravotníckych služieb, prípadne na zníženie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre bežných pacientov?
Nie. Dnešné štátne či súkromné akciovky nie sú o nič viac „komerčné“, ako príspevkové organizácie ministerstva zdravotníctva, teda štátne nemocnice. K znižovaniu dostupnosti bude prichádzať bez ohľadu na transformáciu, kvôli starnutiu. Práve vyššia efektivita nemocníc by mohla prispieť, k tomu, aby na Slovensku čoraz viac nevznikalo dvojkoľajné zdravotníctvo, kde na jednej koľaji bude živoriaci verejný sektor a na druhej koľaji kompletne komerčný sektor.
Môže táto transformácia ovplyvniť prístup k zdravotnej starostlivosti?
Bavíme sa o zmene právnej formy a s tým spätými zmenami vo finančnom riadení organizácie. Rozumiem tomu tak, že sa medzi riadkami objavuje strach z toho, či napríklad transformovaná nemocnica pod tlakom svojho dlhu nezačne zatvárať oddelenia. Lenže ten finančný tlak je rovnaký pri oboch formách. Len v prípade príspevkových organizácií je možné problémy kopať pod koberec dlhšie. To ale neznamená že zmiznú. V praxi sa štátne nemocnice riešili oddlžením, akciové spoločnosti bude nutné riešiť systémovejšie a rýchlejšie, bude to tlačiť na systémové zmeny. Riziko kolapsu sa pre pacienta dokonca v tomto prípade znižuje, pretože politický tlak na riešenie bude vznikať oveľa skôr, než bude neskoro.
Aké nevýhody vnímate v prechode nemocníc z verejných inštitúcií na akciové spoločnosti, pokiaľ ide o zlepšenie zdravotnej starostlivosti?
Žiadne, práve naopak. Tento krok by bolo možné využiť na zadefinovanie KPI, teda záväzných indikátorov kvality, a ďalších faktorov, a prispieť tak ku zvýšeniu kvality.
