Poistenci VšZP si vlani vyzdvihli viac ako 18 miliónov balení liekov

V roku 2025 sa na kardiovaskulárne ochorenia liečilo viac ako 1,1 milióna poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Problémy so srdcom a cievami sa pritom netýkali len seniorov. Diagnostikované ich mali aj státisíce ľudí v produktívnom veku a tisíce detí. 

Najpočetnejšou skupinou zostali aj naďalej poistenci nad 65 rokov, ktorých bolo v prvom polroku viac ako 613-tisíc. Ďalších viac ako 502-tisíc poistencov bolo v produktívnom veku a vyše 8 600 tvorili deti do 18 rokov. Poistenci VšZP si zároveň v minulom roku z lekární vyzdvihli viac ako 18 miliónov balení liekov predpísaných na kardiovaskulárne ochorenia. 

Rozdiely boli aj medzi ženami a mužmi. V roku 2025 bolo medzi poistencami s kardiovaskulárnymi ochoreniami viac ako 619-tisíc žien a približne 525-tisíc mužov. Viac žien VšZP evidovala aj v prvom polroku 2026, keď ich bolo viac ako 558-tisíc oproti približne 476-tisíc mužom. Najpočetnejšou skupinou zostali aj naďalej poistenci nad 65 rokov, ktorých bolo v prvom polroku viac ako 613-tisíc. 

Počet poistencov s kardiovaskulárnymi ochoreniami sa líšil aj podľa regiónov. V roku 2025 ich bolo najviac v Žilinskom kraji, kde ich počet presiahol 176-tisíc. Nasledoval Prešovský kraj s viac ako 170-tisíc poistencami a Bratislavský kraj s viac ako 149-tisíc.  

Najmenej ich VšZP evidovala v Nitrianskom kraji, kde ich bolo viac ako 124-tisíc. Nasledoval Banskobystrický kraj s takmer 125-tisíc poistencami a Trenčiansky kraj s takmer 130-tisíc poistencami. Podobné regionálne rozloženie VšZP evidovala aj v predchádzajúcich rokoch a v prvom polroku 2026.

Počet poistencov klesá, spotreba liekov rastie

Dáta VšZP ukazujú, že počet poistencov s kardiovaskulárnymi ochoreniami mierne klesá. V roku 2025 ich bolo v porovnaní s rokom 2023 približne o 1,4 percenta menej. 

Spotreba liekov však naopak vzrástla. Za rovnaké obdobie sa zvýšila približne o 0,8 percenta. Poistenci VšZP si v roku 2025 z lekární vyzdvihli viac ako 18 miliónov balení liekov predpísaných na kardiovaskulárne ochorenia. Pre porovnanie, podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pacienti za všetky diagnózy spolu vlani spotrebovali 162 miliónov balení liekov. 

Podobný vývoj pokračoval aj v prvom polroku 2026. Za prvých šesť mesiacov si poistenci vyzdvihli takmer deväť miliónov balení liekov na srdcové a cievne ochorenia. 

Rástli pritom aj výdavky pacientov na lieky. Podľa údajov NCZI za ne v roku 2025 zaplatili približne 635,7 milióna eur. V porovnaní s rokom 2022 tak výdavky na voľnopredajné lieky a doplatky za lieky hradené zdravotnými poisťovňami vzrástli o 22,5 percenta. 

Ešte výraznejšie sa zvýšili celkové výdavky zdravotných poisťovní. Kým v roku 2022 za lieky uhradili približne 1,35 miliardy eur, vlani to bolo už 1,66 miliardy eur. Za tri roky tak ich výdavky vzrástli o viac ako 311 miliónov eur. 

Za rovnaký počet balení platíme viac. Náklady na lieky za tri roky stúpli o 25 percent

Za rovnaký počet balení platíme viac. Náklady na lieky za tri roky stúpli o 25 percent

Čítať viac

Za dva roky pribudli stovky operácií

Počet operačných výkonov súvisiacich s kardiovaskulárnymi ochoreniami v posledných rokoch vzrástol. V roku 2023 ich VšZP evidovala 8 345, o dva roky neskôr ich bolo 8 658. 

Za prvý polrok 2026 pribudlo ďalších 5 660 operácií. Medzi najčastejšie výkony patrili implantácia kardiostimulátora, vytvorenie jednoduchého aortokoronárneho bypassu s použitím autológnych tepien či krosektómia a parciálny stripping pri ochoreniach žíl dolných končatín. 

Medzi najčastejšie diagnózy, pre ktoré sa poistenci VšZP v posledných troch rokoch liečili, patrili esenciálna hypertenzia, chronická ischemická choroba srdca, hypertenzná choroba srdca, ateroskleróza a varixy dolných končatín, teda kŕčové žily. 

Významnú časť kardiovaskulárnych ochorení pritom možno ovplyvniť prevenciou a životným štýlom. 

Kardiovaskulárne riziko nie je len o génoch. Veľká časť sa dá ovplyvniť

Kardiovaskulárne riziko nie je len o génoch. Veľká časť sa dá ovplyvniť

Čítať viac

Prevencia sa začína pri každodenných návykoch

Na zdravie srdca vplýva viacero každodenných návykov. Patrí medzi ne obmedzenie soli a alkoholu, pravidelný pohyb, udržiavanie zdravej hmotnosti, nefajčenie, dostatok spánku či zvládanie stresu. 

S prevenciou súvisí aj celková starostlivosť o zdravie. Pravidelné preventívne prehliadky môžu pomôcť odhaliť rizikové faktory, ešte predtým, ako spôsobia vážnejšie problémy.  

„Srdce je prepojené so zdravím celého tela. Preto je potrebné starať sa o zdravie komplexne a pravidelne absolvovať preventívne prehliadky,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových. 

Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.

ilustracny obrazok