Takmer polovica úmrtí na Slovensku pripadá na srdcovo-cievne ochorenia
Poznáte svoje kardiovaskulárne riziko? Podľa predsedníčky Pracovnej skupiny preventívnej kardiológie pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) MUDr. Ivany Šoóšovej po päťdesiatke v podstate neexistuje človek, ktorý by mal nízke kardiovaskulárne riziko.
Kardiovaskulárne riziko sa najčastejšie zisťuje na preventívnom kardiologickom vyšetrení. Ide o posúdenie viacerých rizikových faktorov, ktoré ovplyvňujú pravdepodobnosť vzniku srdcovo-cievneho ochorenia alebo klinickej príhody. Zohľadňuje sa pritom napríklad krvný tlak, laboratórne výsledky či ďalšie faktory.
Medzi najdôležitejšie ovplyvniteľné rizikové faktory patria vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, diabetes, vyššie BMI a fajčenie. Podľa prezidenta Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) MUDr. Milana Luknára však existuje aj faktor, ktorý ovplyvniť nedokážeme – vek.
„To, že sa dožívame vyššieho veku, je veľmi dobrá správa, ale zároveň je starnutie aj neovplyvniteľným rizikovým faktorom, ktorý môže predstavovať ďalšiu výzvu pre prevenciu srdcovo-cievnych ochorení,“ uviedol.
Na srdce zomiera takmer každý druhý Slovák
Podľa štúdie Global Burden of Disease (GBD) bolo v roku 2021 celosvetovo zaznamenaných takmer 70 miliónov nových prípadov kardiovaskulárnych ochorení (KVO). V Európskej únii si pritom KVO každoročne vyžiadajú až 1,7 milióna životov. S vysokým počtom ochorení súvisí aj výrazná ekonomická záťaž – náklady spojené s KVO dosahujú v EÚ približne 282 miliárd eur ročne, čo predstavuje až 2 percentá jej celkového HDP.
Situácia na Slovensku nie je o nič priaznivejšia. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva SR a iniciatívy Zdravšie Slovensko 2030 sú srdcovo-cievne ochorenia u nás stále najčastejšou príčinou úmrtí. V roku 2023 dokonca tvorili 45,9 percenta všetkých úmrtí a zároveň boli najčastejším dôvodom hospitalizácií v nemocniciach. Len akútna nemocničná starostlivosť o dve najčastejšie klinické príhody pritom stojí viac ako 244 miliónov eur ročne.
Problémom však nie je len rozsah kardiovaskulárnych ochorení, ale aj výsledky Slovenska v európskom porovnaní. Máme totiž výrazne nadpriemernú úmrtnosť na tieto ochorenia. Podľa MUDr. Milana Luknára patrí Slovensko v sledovaných ukazovateľoch medzi európske krajiny s najhoršími výsledkami. Priestor na zlepšenie výsledkov však podľa neho zostáva veľký. Dosiahnuť ho bude možné len spoluprácou všetkých aktérov – od politikov cez zdravotníkov až po samotných pacientov.
Obzvlášť dôležité je podľa neho viac hovoriť o možnostiach prevencie. Tá nespočíva len v predchádzaní vzniku rizikových faktorov, ale aj v ich včasnom rozpoznaní a kontrole, ak sa už u človeka objavia. Cieľom je zabrániť tomu, aby rizikové faktory viedli ku klinickým príhodám a pacient viedol kvalitný a naplnený život.
Veľká časť rizík sa dá ovplyvniť
Ďalšia veľká globálna štúdia publikovaná v časopise The New England Journal of Medicine (NEJM) v roku 2023 analyzovala individuálne údaje od viac ako 1,5 milióna ľudí. Metaanalýza sledovala vplyv piatich hlavných ovplyvniteľných rizikových faktorov na výskyt kardiovaskulárnych ochorení (KVO) a celkovú úmrtnosť.
Medián sledovania bol 7,3 roka, počas ktorých zaznamenali 80 596 nových kardiovaskulárnych príhod. Výsledky ukázali, že viac ako polovica z nich súvisela s piatimi sledovanými rizikovými faktormi. Tie boli zároveň spojené s 22,2 percenta 10-ročnej úmrtnosti zo všetkých príčin u žien a 19,1 percenta u mužov.
Výsledky štúdie podľa viceprezidentky Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti SLS MUDr. Anny Vachulovej ukazujú, že riziko vzniku kardiovaskulárneho ochorenia nie je len otázkou genetickej predispozície. „Veľká časť súvisí s faktormi, ktoré vieme merať, liečiť a meniť,“ vysvetľuje.
Neznamená to teda, že človek musí ochorieť len preto, že jeho rodičia či starí rodičia zomreli na srdcovo-cievne ochorenie. Práve ovplyvniteľné rizikové faktory predstavujú priestor, v ktorom môže prevencia zohrávať dôležitú úlohu.
Typickým príkladom je vysoký krvný tlak, ktorý môže byť aj dlhé roky bez príznakov. Odhalí ho pritom jednoduché a dostupné meranie. „Je treba ľudí vyzývať, aby sa k svojmu zdraviu správali proaktívne. Veď, ako ukázal prieskum z roku 2019, každý piaty pacient, ktorý navštívil svojho praktického lekára a nechal si zmerať krvný tlak, mal hodnotu vyššiu ako 140/90 mmHg,“ dodala MUDr. Vachulová.
Na význam prevencie upozorňuje aj septembrová kampaň MOST – Mesiac o srdcových témach 2026, ktorú organizujú Slovenská kardiologická spoločnosť a Slovenská nadácia srdca. Jej cieľom je informovať verejnosť o tom, ako vzniku rizikových faktorov predchádzať, včas ich rozpoznať a dostať ich pod kontrolu, ak sa už objavia. Práve včasné rozpoznanie a kontrola rizikových faktorov pritom patria medzi možnosti, ako znížiť riziko vzniku závažných srdcovo-cievnych ochorení.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
