Návrh však nerieši podstatu problému, ktorou je financovanie ambulantnej sféry
Situáciám, kedy pacient nevie, či platí legálny poplatok u lekára, má byť koniec. Poslanci opozičného KDH prišli s návrhom zákona, ktorý má regulovať poplatky v ambulanciách, aj v nemocniciach. Politici prichádzajú s konkrétnymi návrhmi.
Pacienti dnes často nevedia, za čo u lekárov platia. A mimo systém sa tak dostáva podľa odhadov až pol miliardy eur ročne. Niektoré poplatky sa skrývajú za manažment pacienta, iné za nadštandardné služby v ambulancii. Lekári tvrdia, že ak by poplatky od pacientov nevyberali, ambulancie by neprežili a s praxou by museli skončiť. Príjmy od zdravotných poisťovní totiž nie sú dostatočné. A to, koľko peňazí ide do ambulantného sektora určuje ministerstvo zdravotníctva, ktoré každoročne programovou vyhláškou prerozdeľuje desať miliárd eur do celého zdravotníctva. Zdravotné poisťovne tak nemajú priestor pre výrazné navýšenia pre ambulantný sektor, keďže musia dodržiavať rozhodnutie ministerských úradníkov.
Poslanecký návrh však nerieši podstatu problému, pre ktorý poplatky vznikli. A tým je nedostatočne financovaná špecializovaná ambulantná sféra. Kým od roku 2019 dostali nemocnice navýšenie financií o 49 percent, špecialistom vyčlenil štát iba sedem percent. Ide o fakt, na ktorý lekári opakovane upozorňujú. Ministerstvo zdravotníctva v posledných rokoch totiž primárne z rozpočtu sanuje štátne nemocnice, ktoré kontinuálne vytvárajú dlhy, pre ktoré Slovensko čelí pokute zo strany Európskej komisie.
Hnutie vo volebnom programe v roku 2023 uvádzalo, že zabezpečí, aby ambulancie boli buď zmluvnými ambulanciami platenými z verejného zdravotného poistenia alebo nezmluvnými, na priamu úhradu pacienta. Zmiešaný model nebude možný. Práve navrhovaný model, ktorý by umožňoval vyberanie prakticky neobmedzených poplatkov počas doplnkových ordinačných hodín je akýmsi hybridom medzi zmluvným a nezmluvným vzťahom poskytovateľa, čo priznávajú aj samotní poslanci.
Bločky za poplatky
Absolútnu novinkou by malo byť vystavenie daňového dokladu za uhradený poplatok. Lekári by mali byť touto povinnosťou viazaní zákonom. Pacient by tak vždy vedel, za čo konkrétne u lekára platí. A následne by táto úhrada mohla byť spätne kontrolovaná.
Poslanci KDH prízvukujú, že poplatky sa stali súčasťou každodennej praxe a nie je možné ich úplne zakázať. Práve preto navrhujú zavedenie poplatku pri návšteve špecialistu. Podľa poslanca Petra Stachuru by mohol byť napríklad vo výške piatich eur. U všeobecných lekárov by však pacienti platiť nemali, aby mali zabezpečenú dostupnú zdravotnú starostlivosť.
Preplatí ich poisťovňa?
Riešenie aktuálneho „poplatkového eldoráda“ vidia opoziční poslanci v ich regulácii. V návrhu upresňujú, za čo by zmluvní lekári mohli po novom poplatky od pacientov brať. Najčastejšia položka, ktorá je dnes nelegálne spoplatnená je manažment pacienta. Poslanci navrhujú, aby lekári nemohli brať poplatok za manažment, spoplatnené by zostali iba administratívne úkony, ktoré sú legálne spoplatnené aj dnes. Platilo by to však iba počas riadnych ordinačných hodín lekára.
Zakázaný by bol aj poplatok za objednanie na presný čas. V súčasnosti sa pacienti k lekárom často objednávajú cez sprostredkovateľské firmy za poplatok. Ak by návrh novely zákona prešiel, firmy by si nemohli za objednanie pacienta počas riadnych ordinačných hodín brať poplatok.
Ak by si pacient nebol istý, či lekár od neho žiadal legálny poplatok, mohol by sa obrátiť na zdravotnú poisťovňu, ktorá by to mohla kontrolovať. Ak by zdravotná poisťovňa zistila, že lekár si vypýtal od pacienta nelegálny poplatok, úhradu by si žiadala od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a pacientovi by poplatok preplatila.
Zrušené obmedzenia
Iné pravidlá by však mali platiť počas doplnkových ordinačných hodín. Tie v súčasnosti lekári takmer nevyužívajú. Bránia im v tom procesy, ktoré podmieňuje legislatíva. Napríklad obmedzená maximálna čakacia lehota pre pacientov, ktorú lekári nevedia pre nápor pacientov dodržať. Alebo nízka flexibilita či využívanie národného informačného systému. Pravidlá sú nastavené tak prísne, že lekárom sa doplnkové ordinačné hodiny jednoducho neoplatí využívať.
Poslanci KDH chcú tieto obmedzenia úplne zrušiť. Jedinú podmienku, ktorú by museli dodržať je, že doplnkové ordinačné hodiny by nemohli tvoriť viac než 30 percent z celkového počtu riadnych ordinačných hodín. Poslanci sa tak chcú vyhnúť tomu, aby sa doplnkové ordinačné hodiny nezneužívali. Počas doplnkových ordinačných hodín by poplatky podľa poslancov KDH nemali byť regulované. Chcú tak vyhovieť bonitným pacientom, ktorí sú ochotní priplatiť si za zdravotnú starostlivosť napríklad v poobedných hodinách.
Posilnené kompetencie krajov
Vyberanie poplatkov aktuálne kontrolujú kraje. Tie však často argumentujú nedostatočnou kapacitou. Navyše, ich kompetencie sú oklieštené, jednotlivé podania totiž posúvajú ministerstvu zdravotníctva, ktoré má konečnú kompetenciu rozhodovať o pokutách. A práve ministerstvo zdravotníctva nie vždy tieto podania rieši včas.
Samosprávne kraje by po novom mohli mať v kompetencii rozkazné konanie, ktoré by im umožnilo udeliť poskytovateľovi pokutu za nevydanie bločku či vyberanie nelegálnych poplatkov.
Absolútnou novinkou by mala byť kontrola pod utajenou identitou. Poslanci sa inšpirovali kontrolou finančnej správy či Slovenskej obchodnej inšpekcie. Išlo by o poverenú osobu, ktorá by námatkovo mohla kontrolovať vydávanie daňového dokladu lekárom. Ide o návrh kontroly, ktorý sa aktuálne v zdravotníctve nevyskytuje a lekári s ním nemajú skúsenosť.
Pozitívny vplyv na doplnkové ordinačné hodiny
Redakcia Medicíny sa ohľadom zhodnotenia návrhu obrátila na ekonomického analytika a experta na zdravotníctvo Martina Vlachynského z inštitútu INESS. Ten upozorňuje na to, že návrh je represívnym krokom voči poskytovateľom, ktorý krátkodobo môže pomôcť potlačiť poplatky v ambulanciách.
Vychádza z logiky existujúcich zákonov a z toho pohľadu mu možno vyčítať len drobnosti. „Najmä pre mňa podivnú povinnosť zdravotných poisťovní preplatiť pacientom poplatky, ktoré zaplatia u lekára, a ktorá zaváňa administratívnym a právnym chaosom. Naopak chválim snahu sfunkčniť mechanizmus doplnkových ordinačných hodín. Naopak nevyužitá je príležitosť zaviesť univerzálnu spoluúčasť pacienta za návštevu, ktorá by mala motivačný charakter, keď už teda tento zákon otvárajú,“ hovorí analytik.
Zavedenie drobnej spoluúčasti pacienta by podľa neho bola zásadným zlepšením, pretože by udržala biznis model veľkej časti ambulancií bez nutnosti rozsiahlych zásahov. Sociálne dopady by bolo možné ako pri liekových doplatkoch korigovať napríklad ochrannými limitmi.
Zásadné riešenie neprinesie
Z dlhodobého hľadiska však podľa M. Vlachynského toto opatrenie neprinesie systémovú zmenu, pretože nezasahuje základný dôvod, pre ktorý sú vyberané poplatky. A ním nie je „chudoba“ ambulancií, ale stret ponuky a dopytu. Pripomína, že ambulancie nie sú jednotliate komodity. Po niektorých je vyšší dopyt, ako po iných, pretože majú žiadenejšieho lekára, žiadanejšiu odbornosť, lepšie služby, krajšiu čakáreň. A aj toto vytvára priestor na dodatočné platby.
„Ak poplatky natvrdo zakážeme, čo sa zmení? Bude viac ordinačných hodín, viac ambulantných lekárov, viac ošetrených pacientov, lepšie služby? Nie, prinajlepšom ich ostane rovnako. V horšom prípade to časť starších lekárov zabalí, časť odíde do plne komerčnej praxe, časť do nemocníc. Nie preto, že by inak zomreli od hladu, ale preto, že to jednoducho bude pre nich ekonomicky výhodnejšie,“ doplnil expert.
Priznáva, že na Slovensku máme aj také ambulancie, kde sú poplatky otázkou prežitia. A je veľmi otázne, či si tieto ambulancie dokážu nahradiť výpadok cez doplnkové ordinačné hodiny. „Práve tu by pomohlo zavedenie spoluúčasti. Miesto nejasných poplatkov v štýle raz zadarmo, raz za 50 eur, by bol univerzálny drobný poplatok v jednotkách eur,“ tvrdí.
Zdravotné poisťovne musia dodržiavať nariadenia
Prenášať zodpovednosť za vyššie platby sa podľa jeho názoru nedá len na poisťovne. Majú totiž programovou vyhláškou určené, koľko peňazí majú zaplatiť ambulanciám. „Ak chceme, aby ambulancie dostali viac financií, je nevyhnutné zmeniť programovú vyhlášku“, dodal. Poisťovne tiež môžu do systému úhrad pre ambulancie vkladať kvalitatívne či výkonnostné kritériá- čo aj podľa analytika robia.
„Ale nemôžu ambulanciu odmeniť dodatočnými peniazmi iba preto, že v nej ordinuje známy profesor, alebo profesorka. Ale pacienti áno. Súčasný stav je však v nesúlade s úmyslom existujúcich zákonov a treba si priznať, že tento stav je spoločensky dlhodobo neudržateľný. Čo by spravil skutočný reformátor s týmto problémom? Odpoveď spočíva vo vytvorení dvojvrstvovej ambulantnej siete. Prvá vrstva sú ambulancie s plným hradením z verejných zdrojov a bez poplatkov, respektíve len so spomínanou plošnou drobnou spoluúčasťou v jednotkách eur a s ochrannými limitmi. Druhou vrstvou by boli ambulancie s čiastočnou úhradou a s voľnejším nastavením ceny,“ myslí si M. Vhlachynský.
Príklady zo zahraničia
Konkrétna realizácia môže podľa neho vyzerať ako napríklad v Holandsku, kde sú ambulancie v rámci siete tej ktorej poisťovne s plnou úhradou (okrem regulačného poplatku) a ambulancie mimo zmluvnú sieť konkrétnej poisťovne, v ktorej poisťovňa hradí nejakú časť (typicky okolo 70 percent) svojho bodového paušálu a zvyšok si hradí pacient.
Druhým modelom je napríklad Singapur, kde prvú vrstvu predstavujú verejné (nemocničné) ambulancie a zmluvné ambulancie, ktoré dostávajú priamu podporu od štátu a účtujú regulované ceny a druhú vrstvu tvoria ambulancie účtujúce si trhové ceny. Pacient si tak môže vybrať verejnú ambulanciu s regulovaniu (napríklad nulovou) cenou a súkromnú ambulanciu.
Tretím príkladom je zasa Rakúsko, kde je prvá vrstva podobná tej slovenskej (sieť ambulancií s plnou úhradou poisťovne) a druhá vrstva predstavujú ambulancie mimo sieť účtujúce pacientom trhové ceny. Pacienti si nejakú časť môžu dať spätne preplatiť zdravotnej poisťovni, väčšinou sa ale využíva doplnkové zdravotné poistenie, ktoré má asi tretina Rakúšanov.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
