Čísla za prvý kvartál nemožno čítať ako definitívny obraz financovania nemocníc
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) zverejnil analýzu financovania ústavnej zdravotnej starostlivosti za prvý kvartál roku 2026. Vychádza z kvartálnych výkazov zdravotných poisťovní a porovnáva, koľko nemocnice skutočne dostali za svoju produkciu voči tomu, koľko by dostali, keby sa im uhrádzalo podľa základnej skupinovej sadzby určenej Centrom pre klasifikačný systém (CKS) pre rok 2026.
Úrad na úvod vysvetľuje, ako k dátam pristupoval, aby zabezpečil čo najlepšiu porovnateľnosť. Z analýzy vylúčil tri ústavy srdcovocievnych chorôb a kardiocentrá (NÚSCH, VÚSCH, Kardiocentrum Nitra). Dôvodom je, že nemajú so všetkými tromi zdravotnými poisťovňami uzatvorené DRG zmluvy (napríklad NÚSCH má s VšZP zmluvu, s Dôverou len od 1. septembra 2025 a s Unionom vôbec). Rovnako boli vylúčení ďalší menší poskytovatelia bez DRG zmlúv u všetkých troch poisťovní (napr. AGEL Clinic, Clinica Orthopedica či Oftal). Úrad sám zdôrazňuje, že ide o spresnenie použitej metodiky bez významného dopadu na výsledky analýzy.
Nedosiahli sadzbu CKS
Z tabuľky rozdeľujúcej poskytovateľov podľa typu vlastníka či konečného užívateľa výhod vyplýva, že v úhrne dostali nemocnice za prvý kvartál 2026 o 70 miliónov eur menej, než by dostali, keby sa ich produkcia uhrádzala podľa aktuálnej základnej sadzby CKS. Z toho pripadá približne 57 miliónov eur na verejné nemocnice a necelých 13,4 milióna eur na súkromné.
Úrad zároveň konštatuje, že v prvom kvartáli 2026 sa efektívne základné sadzby nachádzajú vo všetkých sledovaných skupinách poskytovateľov pod úrovňou sadzieb určených CKS. Čo znamená, že ani jedna skupina nemocníc v priemere nedosiahla referenčnú úroveň. Najvýraznejší rozdiel je pri fakultných nemocniciach, kde je efektívna sadzba (eZS) nižšia o 18,4 percenta. Nasledujú univerzitné nemocnice a zariadenia rezortov obrany a vnútra, obe s odchýlkou okolo -13,3 percenta. Zo súkromných poskytovateľov je najväčší rozdiel medzi efektívnou základnou sadzbou a základnou sadzbou určenou CKS pri skupine Agel (-9,4 percenta), výrazne nižší je pri nemocniciach skupiny Penta (-4,7 percenta) a pri ostatných súkromných poskytovateľoch (-4,6 percenta).
Jedna nemocnica vyčnieva
Úrad pre dohľad osobitne rozoberá skupinu univerzitných nemocníc, kde priemerný rozdiel medzi efektívnou základnou sadzbou a základnou sadzbou určenou CKS dosahuje -13,3 percenta, no medzi jednotlivými poisťovňami a poskytovateľmi sú podľa úradu výrazné rozdiely. Najväčšie odchýlky boli zaznamenané pri zdravotnej poisťovni Union, kde sa rozdiely pohybujú približne v rozpätí 19 percent až 40 percent pod referenčnou sadzbou. Pri poisťovni Dôvera ide približne o -13 percent až -18 percent. Pri VšZP sú tri zo štyroch univerzitných nemocníc na úrovni približne 17 percent až 19 percent pod základnou sadzbou určenou CKS. Výnimkou je Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorá dosahuje efektívnu sadzbu približne päť percent nad referenčnou sadzbou. Ide pritom o jediný prípad v tejto skupine, kde je reálne základná sadzba nad úrovňou, o ktorej rozhoduje CKS.
Toto zdanlivé „nadfinancovanie“ UNB však treba vnímať v širšom kontexte, ktorý zo samotnej analýzy ÚDZS nie je vidieť. VšZP totiž najväčšiu a zároveň najzadlženejšiu nemocnicu na Slovensku financuje inak ako ostatné nemocnice. Kým viacerým zariadeniam začala štátna zdravotná poisťovňa uhrádzať len reálne urobené výkony, UNB si aj podľa zmluvy s VšZP na rok 2026 ponechala paušálne platby a poisťovňa jej navyše vypláca preddavky nad rámec bežnej paušálnej úhrady. V súčasnom roku v celkovej výške približne 18 miliónov eur. Ich zúčtovanie voči reálnej produkcii nemocnice, a to nielen za rok 2026, ale aj za rok 2025, keď UNB podobné preddavky dostávala tiež, je naplánované až na marec 2027.
Členka predstavenstva VšZP Denisa Slivková tento postup vysvetlila tým, že ich poisťovňa má ako jediná legislatívnu možnosť takéto preddavky poskytovať a že ide o nástroj stabilizácie zariadenia, ktoré má v rámci zmluvných limitov priestor a možnosť príslušnú produkciu časom dosiahnuť. Práve preto, že sa u UNB zúčtovanie za rok 2025 neuskutočnilo rovnakým spôsobom ako pri ostatných nemocniciach a nemocnica zároveň dlhodobo zaznamenáva klesajúcu výkonnosť, nemožno vylúčiť, že po budúcom zúčtovaní bude musieť časť vyplatených preddavkov poisťovni vrátiť, pokiaľ sa jej medzičasom nepodarí výkonnosť zvýšiť.
Významné rozdiely
Pri fakultných nemocniciach je podľa úradu pre dohľad priemerný rozdiel -18,4 percenta, pričom všetky sledované nemocnice sú pod referenčnou sadzbou. Inými slovami, v tejto skupine nie sú nemocnice, ktoré by vyčnievali. Pri VšZP sa rozdiel pohybuje od približne mínus deviatich percent (Nemocnica Poprad) do -22 percent (Fakultná nemocnica Nitra).
Pri Dôvere sú rozdiely ešte výraznejšie, a to od mínus piatich percent do -30 percent, s najväčšou odchýlkou vo Fakultnej nemocnici Trnava. Pri Unione sa zasa efektívne sadzby pohybujú od mínus dvoch percent do -27 percent pod sadzbou určenou CKS. Pritom najbližšie k referenčnej sadzbe je Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky a najväčší rozdiel má Fakultná nemocnica Nitra.
ÚDZS z toho vyvodzuje, že ide o pomerne výrazné rozdiely vo financovaní jednotlivých fakultných nemocníc medzi zdravotnými poisťovňami, a zdôrazňuje, že v žiadnom sledovanom prípade efektívna sadzba nepresahuje sadzbu určenú CKS.
Čísla je potrebné čítať opatrne
ÚDZS sám v úvode analýzy zdôrazňuje, že prezentované čísla za tento kvartál treba interpretovať s rezervou. A dôvodov je niekoľko.
Číslo, ktoré z materiálu najviac rezonuje, je 70 miliónov eur menej, ako by dostali pri plnom uplatnení referenčnej CKS sadzby. Toto číslo si ale zaslúži oveľa podrobnejší pohľad a samotný úrad na to v úvode svojej analýzy priamo upozorňuje. Súhrnná suma 70 miliónov eur z parciálnych kvartálnych dát nedovoľuje robiť ďalekosiahle závery. Ide o jeden kvartál v prechodnom období nastavovania nových zmlúv, nie o stabilizovaný celoročný stav.
Prvý polrok je typicky obdobím, keď poskytovatelia a poisťovne ešte len dojednávajú konkrétne zmluvné podmienky na daný rok. Nemocnice síce od januára fungujú s novými parametrami DRG systému (nové základné sadzby, nové relatívne váhy), no objem úhrad v zmluvách je v tejto fáze často ešte prenesený z predchádzajúceho roka. Čo znamená, že úrad pre dohľad analyzoval úhrady nemocniciam podľa starých zmlúv, ale už v porovnaní s novými základnými sadzbami CKS. To samo osebe generuje štatistický „rozdiel úhrad“, ktorý nemusí vôbec znamenať reálne podfinancovanie.
Zároveň od 1. januára 2026 došlo k plnej integrácii jednodňovej zdravotnej starostlivosti (JZS) do systému DRG. Údaje za prvý kvartál 2026 preto JZS už zahŕňajú, na rozdiel od roku 2025. Zároveň boli základné sadzby pre rok 2026 v skupine nemocníc A a B, ako aj pre onko a kardio ústavy, navýšené aj o dodatočné zdroje, na rozdiel od roku 2025 kedy boli tieto zdroje rozdeleneé len pre nemocnice „plniace špeciálne účely“. Konkrétne ide o sumu 191 miliónov eur v roku 2025. Kým do roku 2025 ich dostávali štátne nemocnice od zdravotných poisťovní v osobitnom transfere, od roku 2026 je táto suma premietnutá do základnej sadzby nemocniciam.
Pozor na možnú dezinterpretáciu
Osobitnú pozornosť si zaslúži spôsob, akým sa dáta môžu použiť vo verejnej diskusii. Z tabuľky vyplýva, že verejní poskytovatelia sú podfinancovaní o zhruba 53 miliónov eur, súkromní len o 13 miliónov. Ide pritom o rozdiel, ktorý by sa dal ľahko interpretovať ako dôkaz väčšieho podfinancovania štátnych nemocníc. Táto interpretácia by však bola zavádzajúca.
Realita je však opačná. Vyšší rozdiel pri verejných nemocniciach je predovšetkým dôsledkom toho, že práve ich základné sadzby CKS medziročne (2025 vs. 2026) narástli najvýraznejšie. Napríklad skupinová sadzba pre univerzitné nemocnice (kategória A) stúpla medziročne až o 24,2 percenta (z 3 398 na 4 222 eur), pri onkologických ústavoch o 19,1 percenta, pri nemocniciach kategórie B o 18,7 percenta. Keďže zmluvy v prvom kvartáli 2026 ešte pracovali so starými limitmi DRG produkcie z roku 2025, práve poskytovatelia s najvyšším medziročným nominálnym aj percentuálnym nárastom sadzby logicky vykazujú aj najväčší štatistický rozdiel oproti financovaniu cez novú, vyššiu referenčnú sadzbu. Nie preto, že by boli viac podfinancovaní, ale preto, že referenčná sadzba, voči ktorej sa porovnávajú, vzrástla najviac.
Rovnako je nevyhnutné doplniť interpretáciu správy UDZS o fakt, že správa nepracuje s takzvanou váženou CKS základnou sadzbou jednotlivých poskytovateľov. Tento parameter vzniká v dôsledku skutočnosti, že časť produkcie poskytovateľa, konkrétne vykázaná jednodňová zdravotná starostlivosť je hradená v DRG systéme cez tzv. CKS základnú sadzbu pre jednodňovú starostlivosť, a nie cez skupinovú základnú sadzbu poskytovateľa. Tento fakt spôsobuje, že produkcia jednodňovej starostlivosti u nemocníc DRG skupín A a B, vrátane onkologických a kardiologických ústavov ich váženú CKS základnú sadzbu znižuje a naopak u DRG skupín nemocníc C a D túto váženú CKS základnú sadzbu zvyšuje. Tento fakt je spôsobený rozdielnou výškou CKS ZS pre jednodňovú starostlivosť v porovnaní so skupinovou CKS základnou sadzbou. Teda v ďalších správach ÚDZS je potrebné dáta korigovať aj o tieto skutočnosti, nakoľko majú zjavný vplyv na potenciálne nedoplatenie či preplatenie toho ktorého poskytovateľa, ak by sa celé produkcia a príjmy prepočítavali len cez skupinové CK základné sadzby.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
