Nie je známe, či ministerstvo zdravotníctva vykonalo potrebný personálny audit či dopadovú štúdiu, ktorá by priniesla potrebné údaje o prínose rendez-vous ambulancií na Slovensku
Od začiatku augusta funguje nový systém záchrannej zdravotnej služby. Ide o ambulanciu rýchlej lekárskej pomoc v stretávacom režime, takzvané rendez-vous ambulancie. V projekte sú zatiaľ zapojené posádky v Košiciach, Žiline a Trenčíne, ktoré na to získali právoplatné rozhodnutia od ministerstva zdravotníctva.
Ako však podotkol riaditeľ operačného strediska Osama Al-Khaldi, ide o testovaciu prevádzku systému. Tá začína po roku od prijatia legislatívy, ktorá definuje používanie rendez-vous ambulancií.
Dolinková o dátach mlčí
Vedenie rezortu si od nového typu ambulancií sľubuje optimalizáciu a zefektívnenie využívania lekára v záchrannej zdravotnej službe. „Pretože ak stav pacienta počas transportu nevyžaduje prítomnosť lekára, tak pacienta transportuje posádka rýchlej zdravotnej pomoci a ambulancia renzdez-vous sa uvoľní a je pripravená na ďalší zásah k pacientovi v ohrození života,“ informovala Záchranná zdravotná služba Bratislava s tým, že pri zavádzaní zmien bola inšpiráciou pre Slovensko Česká republika, kde vo veľkých mestách systém rendez-vous ambulancií funguje dlhodobo.
Nie je známe, či ministerstvo zdravotníctva vykonalo potrebný personálny audit či dopadovú štúdiu, ktorá by priniesla potrebné údaje o prínose rendez-vous ambulancií na Slovensku. Napriek tomu, že posádky rendez-vous už jazdia, stále nie je prijatý ani štandardný postup pre činnosť takýchto posádok.
Rovnako chýbajú odpovede na otázky ohľadom bezpečnosti pri práci či spôsobu riešenia možných škôd pri výkone práce. Ministerstvo zdravotníctva na otázky neodpovedalo.
Lekárka a prezidentka Občianskeho združenia Rescue Service Continuity Zuzana Pukancová, ktorá zároveň pôsobí aj ako podpredsedníčka Základnej odborovej organizácie pri Záchrannej zdravotnej službe Bratislava tvrdí, že nie je možné dobre nadizajnovať systém bez personálneho auditu a potrebných dát. „Integrovaný záchranný systém bol historicky dizajnovaný pre koordináciu likvidačných a záchranných prác, v prípade núdzových situácií, mobilizáciu a nasadenie profesionálov,“ dodáva Z. Pukancová.
Súčasť plánu obnovy
Zapojenie nového typu posádky je pritom jedným z cieľov, ktoré musí Slovensko splniť. Koncom roka 2024 majú mať záchranári celkovo 30 rendez-vous vozidiel. Rezort má vybrať typy vozidiel s nulovými emisiami, teda na elektrický pohon, vodík či palivové články alebo s nízkymi emisiami, teda plug-in hybridné elektromobily. Keďže vláda Eduarda Hegera nestihla sanitky vysúťažiť, štát ich bude musieť zabezpečiť z rozpočtu.
Autori plánu obnovy uvádzajú, že posádky rendez-vous umožňujú rýchlejšie a lacnejšie zabezpečenie zdravotnej starostlivosti vďaka posádke, kde je lekár a záchranár, ktorý auto šoféruje.
Špecialista na urgentnú medicínu Viliam Dobiáš upozorňuje na to, že rýchlejší dojazd je iba teoretickou výhodou. „V kolóne rozdiel desať až 15 centimetrov šírky veľkého auta a SUV nie je podstatný. O pár desiatok sekúnd rýchlejší príchod nie je pri 80 percentách výjazdov dôležitý. Pri resuscitácii minúta môže rozhodovať, ale pokiaľ neresuscituje svedok zastavenia krvného obehu (u nás len v tretine prípadov), tak postihnutý nemá vyhraté,“ uvádza.
Práca s poskytovateľmi bez zmluvy
Keďže na Slovensku nie je dostatočný počet lekárov so špecializáciou urgentná medicína, v systéme pracujú lekári z oddelení anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny, internistických a chirurgických odborov, ktorí sú primárne preťažení, keďže zabezpečujú služby v nemocniciach, aj na urgentných príjmoch. Zuzana Pukancová tvrdí, že pre zmeny je potrebné nastaviť pracovné podmienky zamestnancov tak, aby boli únosné.
Keďže navrhovaný systém je hybridný a na trhu paralelne pôsobia súkromné záchranné služby a štátne príspevkové organizácie, ktoré sú v správe ministerstva zdravotníctva, v ambulanciách nie je rovnaké materiálno technické vybavenie. V navrhovanom modeli by mal lekár pracovať na palube poskytovateľa, s ktorým nemá pracovnú zmluvu. Lekári stále nevedia, ako sa budú hradiť škody v prípade dopravnej nehody, neúmyselného poškodenia pacienta a majetku iného zamestnávateľa. Nemajú informácie ani o tom, ako bude ich zamestnávateľ riešiť prípady úmrtia pri výkone činnosti či choroby z povolania.
Motivácia lekárov
Práca lekárov v systéme rendez-vous s posádkou, s ktorou bežne nepracujú môže podľa lekárky viesť k dlhšej dobe ošetrenia.
Viliam Dobiáš upozorňuje na to, že rendez-vous systém nie je iba o menšom vozidle, ale o systéme práce. „Pokiaľ nebudú lekári súhlasiť s dvojnásobným počtom ošetrení, tak budú volať posádku rýchlej zdravotnej pomoci ku každému a sprevádzať všetkých do nemocnice. Ošetria len polovicu. Nebudú volať posádku rýchlej zdravotnej pomoci na transport hneď po zistení situácie na mieste, ale až po skončení ošetrenia a budú čakať desať až 15 minút na príchod, než sa uvoľnia. Možností odignorovať hlavnú výhodu rendez-vous, teda ošetrenie toľko pacientov, ako v rovnakom čase zvládajú dve až tri posádky rýchlej lekárskej pomoci je niekoľko,“ vysvetľuje.
Keďže bude nutné zahustiť sieť sídel záchrannej zdravotnej služby, systém si bude vyžadovať financie. V stave nutnosti konsolidácie štátneho rozpočtu sa záchranári obávajú, že v konečnom dôsledku by to mohlo viesť k poklesu miezd a zníženiu atraktivity povolania.
„Ak chceme znížiť počet lekárov zdravotníckej záchrannej služby a nechceme ďalej preťažovať urgentné príjmy, musí primárne prebehnúť reforma ambulantného sektoru, aby sa zvýšila dostupnosť pre pacienta v pracovnej dobe. Následne potrebujeme prepísať legislatívu, či zaviesť nepopulárne poplatky za neoprávnené využívanie záchrannej služby a urgentného príjmu,“ podotkla Z. Pukancová.
Okrem zvýšenia priepustnosti urgentných príjmov bude nevyhnutné zvýšiť atraktivitu povolania. A jedinou možnosťou je podľa lekárky navýšenie miezd. „Pomôže aj odstránenie záťaže administratívou, napríklad v záchrannej službe archivácia hlasovej stopy, alebo zavedenie malej triediacej karty. Motiváciou by boli aj výsluhové dôchodky alebo alternatíva, skorší odchod do dôchodku, ktorý by sa vypočítaval podľa množstva odslúžených nadčasových hodín,“ myslí si Z. Pukancová.
Načasovanie reformy
Každá reforma, rovnako aj zavedenie takzvaných rendez-vous ambulancií musí byť predkladaná v správnom čase. Odhadnúť správne načasovanie, teda vhodný moment je dôležitý pre efektívnu implementáciu zmien.
„V súčasnej dobe sa posádky rýchlej lekárskej pomoci na rendez-vous posádky transformujú v čase, keď nie je zadefinovaná sieť nemocníc, nie sú definované traumacentrá, urgentné príjmy a záchranné služby majú problém s personálom, nie je dopracovaná legislatíva a nepoznáme štandard vykonania zásahu,“ vysvetľuje Z. Pukancová. Otázne podľa nej je, či je nutné v tomto čase siliť reformu siete Záchrannej zdravotnej služby a meniť typy posádok, aj za cenu konfliktu s personálom a rizika nestability systému.
Podľa lekárky nie je jednoznačný ani skutočný motív transformácie posádok rýchlej lekárskej pomoci na rendez-vous posádky. Verejným tajomstvom podľa jej slov je, že v záchrannej zdravotnej službe chýbajú lekári. „Rendez-vous systém si vyžaduje zhruba o 50 percent menej lekárov. Hypoteticky na veľký počet zásahov, by bol potrebný menší počet lekárov,“ vysvetlila.
Lekári podľa nej nebudú ochotní sa sťahovať, dochádzať na presunuté stanice či suplovať nedostatkové služby, akými sú ambulantné pohotovostné služby, ambulantný sektor, paliatívnu starostlivosť, starostlivosť o závislých od alkoholu a návykových látok, ošetrovateľskú starostlivosť prestarnutej populácie, či vykonávať činnosti pre nedostatočné kompetencie zdravotníckych záchranárov. „Môže sa stať, že nedostatočne saturované personálne normatívy sa dostanú ešte do horšej situácie, prosto ľudia budú zo systému odchádzať,“ uzavrela lekárka.
