Odborníčka vysvetľuje, kde je riziko najvyššie, aké príznaky nepodceniť a prečo repelentné náramky nestačia
Dengue, chikungunya či západonílska horúčka už nie sú výlučne problémom vzdialených tropických krajín. Invázne komáre sa udomácňujú v ďalších častiach Európy a teplejšie letá vytvárajú vhodné podmienky aj na lokálny prenos vírusov. Odborníčka vysvetľuje, kde je riziko najvyššie, aké príznaky nepodceniť a prečo repelentné náramky nestačia.
Komáre boli pre väčšinu Európanov dlho najmä nepríjemnou súčasťou leta. Svrbenie, začervenanie a prebdená noc však už nie sú jedinými dôvodmi, pre ktoré im odborníci venujú zvýšenú pozornosť. Do Európy sa totiž postupne rozšírili druhy schopné prenášať vírusy, ktoré sa v minulosti spájali predovšetkým s tropickými a subtropickými oblasťami.
Osobitnú pozornosť púta komár tigrovaný, ktorý sa už usadil vo veľkej časti južnej Európy, ale postupne preniká aj do severnejších a vnútrozemských regiónov. Je schopný prenášať napríklad vírusy dengue, chikungunya a zika.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, ECDC, evidovalo od začiatku roka 2026 do 22. júla jeden lokálne získaný prípad dengue vo Francúzsku. Nešlo teda o nákazu privezenú z trópov, ale o prenos, ku ktorému došlo priamo v Európe.
Štyri druhy, ktoré sa v Európe dostávajú do popredia
Podľa Mgr. Veroniky Michalkovej, PhD., samostatnej vedeckej pracovníčky Ústavu zoológie SAV, v. v. i., sa v Európe v súčasnosti najrýchlejšie šíria najmä štyri invázne druhy.
Ide o komára tigrovaného (Aedes albopictus), ázijského kríkového komára (Aedes japonicus), kórejského komára (Aedes koreicus) a komára egyptského (Aedes aegypti). Posledný z nich sa zatiaľ vyskytuje len lokálne, predovšetkým v južnejších oblastiach, napríklad na Madeire či Cypre. Pre svoju schopnosť prenášať viaceré nebezpečné vírusy však predstavuje významné riziko ďalšieho šírenia.
„Ich rozšírenie podporuje klimatická zmena, intenzívna doprava, medzinárodný obchod, napríklad pneumatiky či okrasné rastliny, a schopnosť využívať malé umelé nádoby s vodou ako liahniská v mestskom prostredí,“ vysvetľuje Michalková.
Invázne komáre tak nepotrebujú rozsiahle močiare. Na rozmnožovanie im môže stačiť voda zachytená v starej pneumatike, vedre, miske pod kvetináčom alebo v nádobe ponechanej na balkóne.
Ich vajíčka sa môžu spolu s tovarom alebo dopravnými prostriedkami dostať stovky až tisíce kilometrov od pôvodného výskytu. Vyššie teploty im následne umožňujú prežiť zimu a vytvoriť stabilnú populáciu aj v regiónoch, ktoré pre ne boli v minulosti príliš chladné.
Najväčšie riziko je v Taliansku, Francúzsku a Španielsku
Dengue a chikungunya predstavujú najväčšie riziko v oblastiach, kde sa už natrvalo usadil komár tigrovaný. Ide najmä o južnú a západnú Európu. „Počas letných mesiacov sa lokálne prípady pravidelne objavujú najmä v Taliansku, južnom Francúzsku a Španielsku, ojedinele aj v ďalších stredomorských krajinách,“ upozorňuje odborníčka.
Dengue je vírusové ochorenie prenášané komármi rodu Aedes. Väčšina pacientov má horúčku, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, niekedy aj vyrážku. V menšej časti prípadov môže ochorenie nadobudnúť závažnú formu spojenú s krvácaním, poškodením orgánov alebo obehovým šokom. Chikungunya sa môže prejavovať podobne, typické sú však najmä výrazné bolesti kĺbov, ktoré u niektorých ľudí pretrvávajú celé týždne či mesiace.
Riziko pre dovolenkára stále nemožno porovnávať s oblasťami sveta, v ktorých tieto vírusy cirkulujú dlhodobo. Výskyt lokálnych európskych prípadov však ukazuje, že človek sa už teoreticky môže nakaziť aj bez návštevy exotickej destinácie.
Západonílska horúčka sa objavila aj na Slovensku
Odlišným problémom je západonílska horúčka. Vírus neprenášajú primárne invázne komáre rodu Aedes, ale najmä bežnejšie komáre rodu Culex. V prírodnom cykle sa šíri medzi vtákmi a komármi, pričom človek alebo iný cicavec sa môže nakaziť po poštípaní infikovaným komárom. „Západonílska horúčka je v súčasnosti najčastejšia najmä v Taliansku, Grécku, Rumunsku, Maďarsku, Španielsku a na Balkáne,“ približuje Michalková.
Podľa údajov ECDC bolo do 22. júla 2026 v Európe hlásených 81 lokálne získaných ľudských prípadov infekcie západonílskym vírusom. Najviac ich evidovalo Taliansko, nasledované Gréckom, Severným Macedónskom, Rumunskom, Španielskom a Francúzskom.
Väčšina nakazených však o infekcii vôbec nemusí vedieť. Približne 80 percent prípadov prebieha bez príznakov. U časti ľudí sa môže rozvinúť horúčkovité ochorenie sprevádzané bolesťou hlavy, únavou či bolesťami svalov. Najvážnejšie prípady môžu viesť k zápalu mozgu alebo mozgových blán. Vyššie riziko ťažkého priebehu majú najmä starší ľudia, chronicky chorí pacienti a osoby s oslabenou imunitou.
Západonílsky vírus pritom nie je neznámy ani na Slovensku. Prvý laboratórne potvrdený domáci prípad nákazy u človeka zaznamenal Úrad verejného zdravotníctva SR v septembri 2019. Ďalší prípad sa týkal osoby staršej ako 60 rokov, ktorá sa pohybovala medzi Bratislavou a maďarskou obcou Rajka. Nebolo preto možné jednoznačne určiť, či k nákaze došlo na území Slovenska alebo v Maďarsku. ECDC evidovalo jeden ľudský prípad západonílskej infekcie na Slovensku aj počas sezóny 2022.
Keďže sa vírus pravidelne objavuje aj v susednom Maďarsku a jeho prenášače sa vyskytujú aj na našom území, lokálny prenos nemožno vylúčiť ani v budúcnosti. „Samotný výskyt jednotlivých prípadov nie je dôvodom na paniku. Je však dôležité zachovať primeranú obozretnosť, sledovať prípadné príznaky ochorenia a dôsledne dodržiavať preventívne opatrenia,“ zdôrazňuje Michalková.
Kedy už nejde len o bežné uštipnutie?
Bežná reakcia na uštipnutie komárom zostáva obmedzená predovšetkým na kožu. Objaví sa začervenanie, menší opuch a svrbenie, ktoré by mali postupne ustúpiť. Pozornosť treba venovať najmä celkovým príznakom, ktoré sa objavia v nasledujúcich dňoch. „Ak sa však po uštipnutí objaví horúčka, silná bolesť hlavy, bolesti svalov alebo kĺbov, vyrážka či výrazná únava, najmä po návrate z krajiny s výskytom týchto ochorení, je vhodné vyhľadať lekára,“ radí odborníčka.
Samotné miesto uštipnutia obyčajne neprezradí, či komár prenášal vírus. Rovnako je často nemožné spätne určiť, ktoré konkrétne uštipnutie spôsobilo infekciu. „Definitívne potvrdenie infekcie je možné iba pomocou laboratórnych, najmä sérologických, vyšetrení,“ dodáva Michalková. Lekárovi treba vždy povedať, v ktorej krajine alebo oblasti sa človek pohyboval. Informácia o nedávnom pobyte v zahraničí môže výrazne urýchliť správnu diagnostiku.
Príznaky sa môžu objaviť až po návrate domov
Človek sa môže počas dovolenky cítiť úplne zdravo a ochorieť až po návrate. Inkubačný čas sa líši podľa konkrétneho vírusu, vo väčšine prípadov však nepresahuje dva týždne. „Vo väčšine prípadov sa prvé príznaky objavia do dvoch týždňov od uštipnutia infikovaným komárom, najčastejšie už po troch až 14 dňoch, v závislosti od konkrétneho ochorenia,“ vysvetľuje odborníčka.
Horúčku, bolesti hlavy, svalov alebo kĺbov, vyrážku či neobvykle silnú únavu preto netreba automaticky pripisovať klimatizácii, únave z cestovania alebo bežnej viróze. Lekára treba vyhľadať bezodkladne najmä pri vysokej horúčke, zmätenosti, stuhnutí šije, poruchách vedomia, silnej bolesti hlavy, problémoch s dýchaním alebo príznakoch krvácania.
Ktorý repelent skutočne funguje?
Pri výbere ochranného prípravku nie je najdôležitejšia vôňa ani označenie „prírodný“, ale účinná látka a jej koncentrácia. „Najúčinnejšie sú repelenty s overenými účinnými látkami, ako sú DEET, ikaridín, teda pikaridín, alebo IR3535. Pri správnom použití poskytujú spoľahlivú ochranu pred uštipnutím komármi,“ hovorí Michalková.
Dĺžka ochrany závisí od koncentrácie účinnej látky, teploty, potenia, kúpania aj od toho, či sa človek utiera uterákom. Repelent preto treba nanášať podľa návodu výrobcu a aplikáciu v prípade potreby opakovať.
Prípravok sa nanáša na odkrytú pokožku a prípadne aj na oblečenie, pokiaľ to výrobca povoľuje. Nemal by sa striekať priamo do tváre. Najskôr je vhodné nastriekať ho do dlaní a až potom rozotrieť, pričom sa treba vyhnúť očiam, ústam, poranenej alebo podráždenej pokožke. Pri súčasnom používaní opaľovacieho krému sa najskôr nanáša ochranný krém proti slnku a až následne repelent.
Prírodné spreje účinkujú kratšie, náramok nestačí
Repelenty založené na esenciálnych olejoch môžu byť príjemnejšie pre ľudí, ktorí sa chcú vyhnúť syntetickým látkam. Ich ochranný účinok však býva kratší a je potrebné ich nanášať častejšie. „Prírodné repelenty s obsahom esenciálnych olejov majú spravidla kratší účinok a pri vyššom výskyte komárov nemusia poskytovať dostatočnú ochranu,“ upozorňuje odborníčka.
Michalková zároveň priznáva, že pri bežnom pobyte v prírode osobne uprednostňuje prírodné repelenty, ktoré sa jej osvedčili. Rozhodujúce je však prostredie a miera rizika. Na prechádzke doma môže postačovať iná ochrana než počas pobytu v oblasti s aktívnym prenosom dengue alebo západonílskeho vírusu.
Za plnohodnotnú náhradu repelentu nemožno považovať ani náramky napustené aromatickými látkami. „Repelentné náramky sa nepovažujú za spoľahlivú ochranu, pretože chránia len bezprostredné okolie zápästia. Môžu slúžiť ako doplnok, nie však ako náhrada kvalitného repelentu,“ vysvetľuje.
Najväčšia chyba na záhrade: nádoby plné vody
Najväčší význam má odstránenie podmienok na rozmnožovanie komárov. „Doma aj na záhrade by sme preto mali pravidelne odstraňovať stojatú vodu z vedier, sudov, podmisiek pod kvetináčmi či iných nádob, kde sa môžu vyvíjať larvy,“ odporúča Michalková.
Po daždi je vhodné skontrolovať:
• vedrá, krhly a detské hračky,
• podmisky pod kvetináčmi,
• sudy a nádrže na dažďovú vodu,
• upchaté odkvapy,
• plachty, na ktorých sa zachytáva voda,
• staré pneumatiky a nepoužívané nádoby,
• misky pre zvieratá a napájadlá.
Vodu, ktorú nemožno odstrániť, treba pravidelne vymieňať alebo nádoby pevne zakryť. Význam majú aj siete na oknách a dverách.
Stanú sa tropické ochorenia bežnou súčasťou európskeho leta?
Klimatická zmena ovplyvňuje nielen rozšírenie komárov, ale aj schopnosť vírusov vyvíjať sa v ich tele. Pri vyšších teplotách sa môže skrátiť čas potrebný na to, aby sa komár po nasatí krvi infikovaného človeka stal schopným prenášať nákazu ďalej. „Vyššie teploty a dlhšie teplé obdobia vytvárajú priaznivejšie podmienky na prežívanie komárov aj na vývoj vírusov v ich tele,“ konštatuje Michalková.
Neznamená to však, že dengue či chikungunya sa v najbližších rokoch automaticky stanú bežnými v celej Európe. „Skôr možno očakávať častejší výskyt lokálnych ohnísk, najmä v južných a západných častiach Európy, kde sú invázne druhy komárov už trvalo usídlené,“ uzatvára odborníčka.
Riziko bude závisieť nielen od počasia, ale aj od množstva zavlečených prípadov, rozšírenia vhodných druhov komárov, kvality epidemiologického dohľadu a rýchlosti zásahov pri odhalení nákazy.
Kedy po uštipnutí vyhľadať lekára?
Bežné začervenanie, svrbenie a menší opuch zvyčajne ustúpia v priebehu niekoľkých dní. Lekára kontaktujte, ak sa v období približne troch až 14 dní po uštipnutí alebo po návrate z rizikovej oblasti objaví horúčka, výrazná únava, silná bolesť hlavy, bolesti svalov či kĺbov alebo vyrážka. Pri zmätenosti, stuhnutí šije, poruchách vedomia, krvácaní alebo ťažkostiach s dýchaním vyhľadajte pomoc bezodkladne. Lekárovi vždy povedzte, kde a kedy ste cestovali.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
