Muži nad 50 rokov môžu prísť o test na skryté krvácanie v stolici posielané poštou
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom rakoviny hrubého čreva a konečníka. Už od roku 2028 sa však môže zmeniť spôsob, akým sa ľudia zapájajú do jej skríningu. Zdravotné poisťovne by im totiž mohli prestať posielať testy na skryté krvácanie v stolici priamo do domácností.
Dôvodom je návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý počíta s používaním výlučne kvantitatívneho FIT testu. Ten si vyžaduje laboratórne vyhodnotenie, čo prináša aj potrebu zmeniť súčasný spôsob distribúcie.
Slovenská gastroenterologická spoločnosť (SGS) upozorňuje, že ak sa nový systém nepripraví včas, ľudia môžu prísť o jednu z možností, ktorá im uľahčuje účasť na prevencii. Žiada preto zachovať obe formy testovania a súčasne pripraviť systém, ktorý umožní zasielať poštou aj kvantitatívne testy a následne ich vyhodnocovať v laboratóriách.
Pozývací skríning zvýšil účasť takmer na polovicu populácie
Prínos organizovaného pozývacieho skríningu naznačujú aj údaje z najnovšej Správy o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2021 až 2025. V roku 2024 absolvovalo test na skryté krvácanie v stolici v dvojročnom intervale 49,2 percenta ľudí vo veku 50 až 75 rokov. Pri sledovaní v jednoročnom intervale sa miera pokrytia zvýšila z 18,5 percenta v roku 2021 na 25,8 percenta v roku 2023.
K vyššej účasti prispelo aj adresné pozývanie poistencov zdravotnými poisťovňami. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) absolvovalo v roku 2022 skríning na základe pozvánky 30,5 percenta oslovených poistencov.
O rok neskôr to bolo 29,8 percenta. Takmer tretina pozvaných tak na výzvu poisťovne reagovala. Správa zároveň označuje zavedenie pozývania v druhej polovici roka 2021 za jednu z príčin rastu účasti.
Pozitívny vývoj pokračoval aj v roku 2025. Test na skryté krvácanie v stolici absolvovalo 442 948 ľudí vo veku 50 až 75 rokov a pokrytie cieľovej populácie v dvojročnom intervale dosiahlo približne 49 percent. Pozitívny výsledok malo 7,3 percenta vykázaných testov.
„Máme za sebou niekoľko rokov budovania pozývacieho skríningu a oficiálne údaje ukazujú, že sa osvedčil. Účasť sa zvýšila takmer na polovicu cieľovej populácie. Považujeme za nesprávne, aby sme teraz bez pripraveného náhradného systému odstránili jeden z nástrojov, ktorý ľudí motivuje absolvovať vyšetrenie. Zmena pravidiel nesmie znamenať krok späť v prevencii,“ uviedol prezident Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti prof. MUDr. Tibor Hlavatý.
Pozvánka nestačí. Ľudia potrebujú dostať aj test
V súčasnosti zdravotné poisťovne posielajú vybraným poistencom vo veku 50 až 75 rokov pozvánku na skríning spolu s testom na skryté krvácanie v stolici. Vzorku si ľudia odoberú doma a následne ju odovzdajú svojmu všeobecnému lekárovi na vyhodnotenie.
Od 1. januára 2028 však návrh vyhlášky počíta s používaním výlučne kvantitatívneho FIT testu. Na rozdiel od kvalitatívneho testu, ktorý poskytuje výsledok v podobe pozitívneho alebo negatívneho nálezu, kvantitatívny test stanovuje koncentráciu hemoglobínu vo vzorke. Vďaka tomu možno presnejšie určiť hranicu, od ktorej sa výsledok považuje za pozitívny.
Jeho používanie si však vyžaduje špeciálne laboratórne vybavenie, ktorým bežné ambulancie všeobecných lekárov nedisponujú. Zmeniť sa preto musí aj spôsob spracovania vzoriek. Ak sa zároveň nepripraví systém distribúcie a laboratórneho vyhodnocovania, súčasný model zasielania testov spolu s pozvánkami nebude možné zachovať.
Poistenci by tak mohli dostať iba pozvánku bez priloženého testu a museli by si zabezpečiť jeho absolvovanie iným spôsobom.
Význam samotnej distribúcie potvrdzujú aj zahraničné vedecké štúdie. Randomizované štúdie ukázali, že zaslanie testu priamo do domácnosti môže zvýšiť účasť na skríningu o 10 až 25 percentuálnych bodov v porovnaní so zaslaním samotnej pozvánky.
Rozdiely sa ukázali aj pri porovnaní poštového zasielania testov s ich osobným vyzdvihnutím u lekára. V jednom z európskych porovnaní absolvovalo skríning 52,3 percenta ľudí, ktorí dostali test poštou, zatiaľ čo v druhej skupine to bolo 27,7 percenta.
Kvantitatívny test možno posielať aj priamo do domácností
Podľa Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti zavedenie kvantitatívneho FIT testu nemusí znamenať koniec jeho zasielania do domácností. Viaceré európske krajiny už využívajú systém, pri ktorom ľudia dostanú test poštou, vzorku odoberú doma a odošlú ju späť do laboratória na vyhodnotenie.
Takýto model funguje napríklad v Holandsku, Fínsku, Anglicku, Slovinsku či vo Flámsku. Podľa údajov SGS dosahuje účasť v uvedených skríningových programoch približne 55 až 83 percent. V Holandsku sa pohybuje na úrovni 71 až 73 percent, vo Fínsku dosahuje 75 až 83 percent a v Baskicku približne 72 percent.
SGS preto podporuje zavedenie presnejšieho kvantitatívneho testovania. Upozorňuje však, že spolu s ním treba pripraviť aj spôsob distribúcie a vyhodnocovania vzoriek.
„Nie sme proti kvantitatívnym testom. Práve naopak, podporujeme ich zavedenie, pretože prinášajú presnejšie a porovnateľnejšie výsledky. Nemôžeme však zamieňať zmenu typu testu za zrušenie dostupného spôsobu prevencie. Kvantitatívny test sa dá zasielať poštou a jeho vzorka sa dá vyhodnocovať v laboratóriu. Takýto systém však treba najskôr pripraviť, pilotne overiť a zabezpečiť jeho fungovanie,“ zdôrazňuje prof. Hlavatý.
SGS navrhuje zachovať súčasný systém a pripraviť nový model
Slovenská gastroenterologická spoločnosť navrhuje zachovať zasielanie testov spolu s pozvánkami aj po roku 2028. Zároveň chce pripraviť podmienky na postupné zavedenie kvantitatívnych testov, ktoré by bolo možné distribuovať priamo do domácností a následne vyhodnocovať v laboratóriách.
Podľa jej návrhu by sa mali naďalej využívať oba typy testov. Kvantitatívny test by bol dostupný pri vyšetrení u všeobecného lekára, zatiaľ čo kvalitatívny test by poisťovne naďalej posielali poistencom spolu s pozvánkou na skríning. SGS pri ňom navrhuje stanoviť hranicu pozitivity najmenej na 20 µg hemoglobínu na gram stolice.
Súčasne chce spoločnosť do konca roka 2027 pripraviť pilotné zasielanie kvantitatívnych testov poštou. Ľudia by si vzorku odobrali doma a odoslali ju späť v návratovej obálke. Následne by ju vyhodnotilo centrálne alebo regionálne laboratórium.
Pred zavedením takéhoto modelu bude podľa SGS potrebné zabezpečiť dostatočné laboratórne kapacity a overiť jeho fungovanie počas pilotnej prevádzky. Tá by mala preukázať, že nový spôsob distribúcie a vyhodnocovania vzoriek nezníži účasť ľudí na skríningu.
„Naším cieľom nie je brzdiť modernizáciu skríningu. Chceme, aby bol systém presnejší, kvalitnejší a aby sa na ňom zúčastňovalo čo najviac ľudí. Nemôžeme však najskôr zrušiť fungujúci spôsob distribúcie testov a až potom hľadať náhradu. Potrebujeme kontinuitu prevencie, nie krok späť. Ministerstvu zdravotníctva sme ponúkli odbornú spoluprácu pri príprave riešenia, ktoré zachová dostupnosť skríningu a zároveň ho posunie na európsku úroveň,“ uzatvára prof. Hlavatý.
O vyjadrenie sme požiadali aj Ministerstvo zdravotníctva SR. Do uzávierky článku sme odpoveď nedostali. Ak nám rezort stanovisko dodatočne poskytne, článok aktualizujeme.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
