Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že znížením lekárskych posádok nedôjde k zníženiu kvality neodkladnej zdravotnej starostlivosti v dotknutých regiónoch. Argument údajne nie je podložený dátami
Záchrannú zdravotnú službu na Slovensku čakajú zmeny. Reforma záchraniek má byť účinná už od januára budúceho roka. Zmeny majú priniesť dostupnejšiu a adresnejšiu neodkladnú prednemocničnú zdravotnú starostlivosť. Zmeniť sa má sieť záchraniek, ktorá má byť geograficky a procedurálne napojená na optimalizovanú sieť nemocníc a zmenami majú prejsť aj indikačné kritériá Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Reforma je naviazaná na míľnik plánu obnovy a odolnosti.
Ako by však mala presne vyzerať nová sieť, nie je jasné. Ministerstvo zdravotníctva naposledy komunikovalo iba predbežnú optimalizovanú analýzu siete záchraniek zdravotnej služby, ktorú vypracovala Žilinská univerzita v Žiline. O vypracovanie Optimalizácie siete záchrannej zdravotnej služby požiadala Žilinskú univerzitu operačné stredisko. Zadaním bolo, aby nová sieť reflektovala požiadavky sformulované v pláne obnovy, ktorými je dostupnosť záchrannej zdravotnej služby pre 90 percent populácie do 15 minút. Ministerstvo v čase zverejnenia dodalo, že zverejnená sieť nemusí byť konečnou sieťou pre vyhlásenie výberových konaní v polovici roku 2025. Potrebu rozloženia sídiel staníc a typov ambulancií totiž môže zmeniť aj optimalizovaná sieť nemocníc.
Predbežná sieť záchrannej zdravotnej služby priniesla vlnu kritiky. Lekári a záchranári upozornili na to, že cieľ, ktorý má Slovensko splniť z pláne obnovy sa nepodarí. „V súčasnom systéme, ak sa reforma neurobí ako celok s tým, že zahrnie aj nemocnice a urgentné príjmy a predávanie pacientov, tak je to nereálne. Najmä musíme odfiltrovať objem neindikovaných zásahov,“ povedala pre TA3 prezidentka Občianskeho združenia Rescue Service Continuity Zuzana Pukancová, ktorá zároveň pôsobí aj ako podpredsedníčka Základnej odborovej organizácie pri Záchrannej zdravotnej službe Bratislava.
Na otázky, k akým konkrétnym zmenám má dôjsť, ministerstvo zdravotníctva neodpovedá. Redakcia Medicíny má k dispozícii otvorený list, ktorý poslal ministerstvu zdravotníctva lekár Ivan Majling, ktorý je členom Spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof a zároveň členom Komisie pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá sa podieľa na pripravovaných zmenách. Komisia však pracuje v utajenom režime a prijaté rozhodnutia podliehajú mlčanlivosti. Z akého dôvodu pracovná skupina v tomto režime pracuje, nie je známe. Ministerstvo zdravotníctva na otázky Medicíny neodpovedalo.
Menej lekárov v teréne
Jednou z myšlienok, ktorú autori zmien presadzujú, je transformácia posádok Rýchlej lekárskej pomoci (RLP) na posádky Rýchlej zdravotnej pomoci (RZP). Znamená to, že počet lekárov v záchrankách sa má znížiť. Záchranári upozorňujú na to, že ministerstvo zdravotníctva zavádza zmeny bez relevantných dát a nedostatočnej analýzy o dopade na kvalitu poskytovanej starostlivosti.
Lekár Ivan Majling v otvorenom liste uvádza, že snaha o skvalitnenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá má byť dosiahnutá redukciou lekárov v teréne nedáva logiku. „Ako môže byť zvýšenie kvality a dostupnosti neodkladnej zdravotnej starostlivosti dosiahnuté tým, že znížime počet lekárov v záchrannej zdravotnej službe? Lekári sú kľúčovou súčasťou našich tímov, ich prítomnosť na mieste udalosti zvyšuje šance na úspešné zvládnutie kritických situácií,“ píše v liste I. Majling.
Lekári totiž poskytujú lekársku starostlivosť pacientom priamo na mieste, čo môže byť v mnohých prípadoch život zachraňujúce. Zároveň, zníženie počtu lekárov v sanitkách je mimoriadne riskantným krokom, najmä v čase prípravy optimalizácie siete nemocníc a s ňou spojeným predĺžením geografickej a časovej dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Dostupnosť sa nezvýši
Ministerstvo zdravotníctva podľa obsahu listu tvrdí, že na základe skúseností z transformácie lekárskych posádok na nelekárske sa zvýšila dostupnosť záchraniek pre pacientov. Podľa lekára sú síce dáta pravdivé, no ministerstvo ich interpretuje zavádzajúco. „Ak sa zmení posádka s lekárom na posádku bez lekára, táto posádka bude síce viac vyťažená, ale primárny cieľ záchrannej zdravotnej služby – poskytnúť kriticky chorým pacientom včasnú a odbornú lekársku pomoc nebude naplnený,“ vysvetľuje lekár.
Jasné nie je ani to, z akých dát vychádza ministerstvo zdravotníctva ak tvrdí, že znížením lekárskych posádok nedôjde k zníženiu kvality zdravotnej starostlivosti v dotknutých regiónoch. Medicína sa na to opýtala ministerstva zdravotníctva, do vydania článku však rezort na otázky nereagoval.
„Mne nie sú známe žiadne porovnávacie štúdie, ktoré by tento argument potvrdzovali a taktiež nemám vedomosť ani o tom, že by ministerstvo zdravotníctva zbieralo dáta, ktoré by toto tvrdenie mohli potvrdiť alebo vyvrátiť,“ podotkol lekár. Podľa neho je možné vychádzať zo základnej všeobecne platnej premisy, kedy znížením dostupnosti kvalitnej lekárskej starostlivosti sa zvýši morbidita a mortalita pacientov.
Porovnávajú lekárov a záchranárov
Zúčastnené strany, ktoré reformu pripravujú majú podľa lekára vychádzať z porovnávania lekárov a záchranárov. Týmto nástrojom sa snažia autori zmien uľahčiť vplyv zníženia počtu lekárov v záchrannej zdravotnej službe.
Autori reformy majú porovnávať najslabších lekárov v systéme s najzdatnejšími zdravotníckymi záchranármi v systéme. „Pri takomto porovnaní môžeme nadobudnúť pocit, že lekár v záchrannej zdravotnej službe neprináša väčší benefit pre pacienta ako zdravotnícky záchranár,“ píše lekár v liste s tým, že tvrdenia, že pri kriticky chorých pacientoch odsúvajú zdravotnícki záchranári lekára na bok, lebo lekár nie je schopný adekvátne poskytnúť pacientovi neodkladnú zdravotnú starostlivosť, sú alarmujúce.
„Som odporcom takéhoto porovnávania, pretože neprináša nič dobré a môže viesť k nesprávnym záverom. Môžem to ilustrovať na príklade. Keď som pred ôsmimi rokmi začínal na anesteziológii, anesteziologické sestry, s ktorými som spolupracoval, boli omnoho skúsenejšie ako ja. Znamená to však, že nepotrebujeme anesteziológov? Určite nie. Lekári a zdravotnícki záchranári sú základnými súčasťami tímov vo franko-nemeckom systéme poskytovania prednemocničnej starostlivosti. Každý z nás má presne určené úlohy a naším cieľom by malo byť ich čo najlepšie plnenie, nie sa porovnávať,“ povedal pre Medicínu.
Lekárov nie je dosť
Ivan Majling v otvorenom liste dodáva, že jedným z argumentov rezortu pre redukciu lekárskych posádok je nedostatok kvalitných lekárov v systéme. Slovensko objektívne zápasí s nedostatkom lekárov, no tento trend sa týka aj ostatných krajín Európskej únie. Za aktuálnou personálnou situáciou v záchrannej zdravotnej službe na Slovensku nie je podľa lekára zodpovedný iba všeobecný nedostatok lekárov.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií pracovalo na Slovensku v roku 2022 viac ako 20-tisíc lekárov. Na pokrytie lekárskych služieb v záchrannej zdravotnej službe pri súčasnom počte ambulancií typu RLP je potrebných približne 400 plnoúväzkových lekárov, čo sú zhruba dve percentá z celkového počtu lekárov. „Ako je teda možné, že dnes po 20 rokoch poslednej reformy ZZS nie sme schopní pritiahnuť do systému ani takéto mizivé percento lekárov? Ak ich chceme mať, musíme im dať možnosť a priestor na ich odbornú prípravu,“ uzavrel Ivan Majling v liste.
