Podmienky výberových konaní sú podľa analytikov nastavené tak, že by sa do vedenia nemocníc mohol dostať aj človek, ktorý riadil agentúru na zber jabĺk
Vedenie vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach sa opäť bude meniť. Ministerstvo zdravotníctva vypísalo výberové konanie na obsadenie funkcií dvoch členov v predstavenstve spoločnosti.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško potichu vymenil pôvodné vedenie kardioústavu v januári 2025, odvolal kardiochirurga Petra Šafára a kardiológa Martina Studenčana. Minister tak urobil bez toho, aby o tom informoval verejne, na webovom portáli rezortu zdravotníctva. Dočasným podpredsedom predstavenstva sa stal Marián Albert. Ide o blízkeho človeka šéfa Kardiocentra Agelu v Šaci Františka Sabola. Marián Albert je synom niekdajšieho člena predstavenstva VÚSCH z čias, kedy ústavu šéfoval František Sabol.
Riadi spoločnosť cez otca?
V prípade Mariána Alberta je však podľa viacerých zdrojov redakcie Medicína jeho kompetencia viesť kardioústav otázna. Jednou z podmienok na obsadenie funkcie člena predstavenstva je totiž aj prax v riadiacich funkciách v dĺžke najmenej päť rokov. Ani samotní odborníci však nie sú jednotní v tom, čo presne by to malo znamenať.
Marián Albert v minulosti pôsobil vo VÚSCH ako manažér kybernetickej bezpečnosti. Podľa verejne dostupných informácií pôsobil v spoločnosti A-Systems, s.r.o. Ide však o spoločnosť, v ktorej boli v minulosti zamestnané najviac tri osoby. Zo straty takmer 30-tisíc eur v roku 2021 sa spoločnosť dostala do čiernych čísel roku 2022, kedy vykázala zisk niečo cez dvetisíc eur. V spoločnosti je uvádzaný ako jediný spoločník a zároveň štatutárny orgán – konateľ.
V minulosti pôsobil M. Albert aj v spoločnosti Cievna klinika – IMEA, s.r.o., ktorej bol spoločníkom a konateľom do februára 2025. Predmet podnikania tejto spoločnosti sa zhoduje s predmetom podnikania VÚSCH a.s. v oblasti poskytovania služieb cievnej chirurgie a angiológie. Vzhľadom na pôsobenie M. Alberta v tejto spoločnosti je otázna podmienka verejného funkcionára, ktorý podľa zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov nesmie využívať svoju funkciu či informácie nadobudnuté pri výkone na získavanie výhod vo svoj prospech alebo jemu blízkych osôb. Jeho otec, Marián Albert starší, totiž naďalej pôsobí v spoločnosti Cievna klinika – IMEA, s.r.o., ktorý na poste konateľa vystriedal Mariána Alberta mladšieho od začiatku februára.
Marián Albert pre Medicínu uviedol, že práve skúsenosť s riadením súkromnej zdravotníckej spoločnosti mu pomohla získať praktické zručnosti v efektívnom a hospodárnom narábaní s financiami v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktoré teraz využíva aj vo verejnom sektore v prospech ústavu.
„Keďže aktuálne nepôsobím ako štatutárny orgán inej spoločnosti s rovnakým predmetom podnikania a zároveň nevyužívam svoju funkciu na získavanie výhod, čoho dôkazom sú výsledky hospodárenia sekcie, ktorú vediem. Považujem za jeden z kľúčových bodov a osobnú prednosť, že môžem nadobudnuté skúsenosti zo súkromného sektora pôsobiaceho v oblasti zdravotníctva, kde som sa naučil efektívne hospodáriť, pretaviť do pôsobenia vo VÚSCH, a.s., v prospech verejného záujmu,“ dodal M. Albert vo svojom stanovisku.
Nespĺňa podmienky?
Ako uvádza ministerstvo zdravotníctva, uchádzač na obsadenie funkcie člena predstavenstva musí spĺňať konkrétne podmienky. Medzi nimi sa uvádza bezúhonnosť a spôsobilosť na právne úkony, vysokoškolské vzdelanie aspoň druhého stupňa, dôveryhodnosť, odborná spôsobilosť, predloženie projektu rozvoja spoločnosti, no predovšetkým prax v riadiacich funkciách v dĺžke najmenej päť rokov.
Uchádzač podľa podmienok musí mať z tejto praxe znalosti špecifík manažmentu so zameraním na činnosť v organizáciách, ktoré pôsobia v oblasti zdravotníctva, poisťovníctva, práva, ekonómie alebo príbuzných odboroch.
Odborníci sa na prax z pozície konateľa spoločnosti pozerajú rozlične. Podľa advokáta a lekára Petra Kováča člen predstavenstva nemôže uprednostňovať záujmy iného podnikateľa pred záujmami spoločnosti. V prípade, ak tak urobí, poškodená spoločnosť si môže uplatniť právo na náhradu škody, ktorá jej vznikne. V otázke spôsobilosti na istú funkciu dodal, že každá spoločnosť si podmienky upravuje sama. Ak má definované obmedzenie pri výkone funkcie, to platí iba do vnútra spoločnosti a nie navonok.
„Štatutár spoločnosti je formálne riadiaca funkcia, keďže koná za spoločnosť smerom von. Je však dôležité podotknúť, že je množstvo konateľov, ktorí sú iba pasívni. To znamená, že majú funkciu konateľa iba preto, aby mohli smerom k spoločnosti uplatňovať napríklad kontrolné právomoci a pre tú spoločnosť de facto nič nerobia. Jednoducho povedané, sú zavesení do prievanu,“ podotkol advokát.
Reálny výkon konateľa v spoločnosti Cievna klinika – IMEA, s.r.o., je podľa viacerých zdrojov redakcie Medicína otázna, nakoľko M. Albert mal vo východoslovenskom ústave trvalý pracovný pomer na úseku kybernetickej bezpečnosti ústavu.
Fiktívne výberové konania
Analytici Útvaru hodnoty za peniaze kritizujú manažovanie štátnych nemocníc. Vo svojej nedávnej analýze poukázali na to, že zmeny vo vedení zariadení sú príliš časté. V súčasnosti majú podľa nich zvýhodnenú pozíciu najmä dočasne vymenovaní manažéri, čo spolu s odvolávaním manažmentu bez udania dôvodu znižuje šancu, že sa do výberového konania prihlásia schopní uchádzači. Bežnou praxou je, že sa do výberových konaní prihlásia väčšinou len dočasne vymenovaní manažéri.
Ministerstvo financií jasne pomenúva v analýze fakt, ktorý je v sektore zdravotníctva pri niektorých prípadoch verejným tajomstvom. Tvrdí, že výberové konanie je často iba formalitou a väčšinou sa na ponúkanú pozíciu hlási iba jeden uchádzač. „Vo väčšine prípadov je to súčasný, dočasne poverený riaditeľ nemocnice. Dočasne povereného riaditeľa vymenuje ministerstvo zdravotníctva a je poverený riadením do riadneho výberového konania, najdlhšie na dobu šiestich mesiacov,“ uvádzajú analytici. Čo môže byť aj prípad východoslovenského ústavu.
Výberové konania musí ministerstvo zverejňovať na svojej webovej stránke najneskôr tri týždne pred začatím. O výsledkoch informuje rezort na svojom webe, no ľahko dohľadateľné sú iba najaktuálnejšie výsledky. Napríklad zápisnice o priebehu konania dostupné nie sú. Rezort zverejňuje iba zloženie komisií. A projekty úspešných uchádzačov tiež nie sú zverejnené vždy.
Z konateľa firmy riaditeľ nemocnice?
Práve špecializované ústavy predstavovali dlhú dobu svetlú výnimku, tvrdí bývalý generálny tajomník služobného úradu ministerstva zdravotníctva a niekdajší člen dozornej rady VÚSCH Peter Ferjančík. „Je pravda, že jednotlivé legislatívne predpoklady sú veľmi vágne a dávajú priestor aj na čiastočnú subjektivitu. Preto by bolo vhodné, aby akcionár, teda ministerstvo, zapájalo aj zdravý rozum pri obsadzovaní tak dôležitých postov. Špecializované ústavy sú vlajkové lode slovenského zdravotníctva a vždy ich riadili manažéri, ktorí sa považovali za legendy slovenského zdravotníctva. Je absolútne zdravým štandardom, aby šlo o skúsených manažérov v kombinácií s lekárskymi kapacitami európskych rozmerov,“ uviedol P. Ferjančík pre Medicínu.
Pri obsadzovaní najvyšších miest v štátnych zdravotníckych zariadeniach je podľa jeho slov dôležité si uvedomiť, že členovia predstavenstva majú manažérsky vplyv na ďalšie stupne riadenia a často zmena v najvyšších orgánoch vyvoláva následné zmeny na nižších úrovniach. Vplyv takejto personálnej výmeny tak má ďaleko hlbšie konsekvencie.
Členov predstavenstva štátnych príspevkových organizácií, akým je aj východoslovenský kardioústav, menuje minister a je to jeho priama zodpovednosť. Jednotlivé nominácie sú overované na úrovni vecne príslušných odborných útvarov ministerstva. „V tomto prípade by som postupoval tak, ako som postupoval vždy. To znamená, že by som oddelene posudzoval každú prax kandidáta. Totiž nie každý výkon funkcie konateľa vo firme je automaticky riadiacou funkciou. Rovnako by ma zaujímalo, v akých spoločnostiach kandidáti pôsobili, aké boli ekonomické parametre či počet zamestnancov. Asi ťažko nadobudne kandidát v jednosobovej s.r.o. také skúsenosti, aby vedel riadiť gigant typu VÚSCH. Rovnako za mňa neobstojí v tomto konkrétnom prípade ani skúsenosť zvnútra ústavu, lebo pri všetkej úcte, pôsobenie na odbore IT je na tento post jednoducho nedostatočné,“ vysvetlil bývalý úradník.
Hospodársky sa ústavu darí
Zároveň je preňho nejasné, prečo akcionár zasahuje do personálnych otázok predstavenstva, ak VÚSCH funguje a dosahuje výsledky.
Práve štátne akciové spoločnosti, akým je aj východoslovenský ústav sú príkladom správneho fungovania štátnych príspevkových organizácií. V spoločnostiach platia tvrdé rozpočtové pravidlá a akciové spoločnosti sa nemôžu dostávať do dlhov, ktoré sú typické pre iné štátne nemocnice, ktoré neboli transformované na takzvané akciovky. VÚSCH skončil každý rok s kladnými hospodárskymi výsledkami. Minulý rok to bolo na úrovni 900-tisíc eur, v roku 2023 575-tisíc eur a v roku 2022 na úrovni 262-tisíc eur. Podľa zverejnených výročných správ ústavu je jasné, že vývoj investícií VÚSCH každoročne stúpa.
Východoslovenský ústav si chvália aj pacienti, za posledné štyri roky sa umiestnil na prvých troch priečkach v hodnoteniach zdravotníckych zariadení zo strany poistencov zdravotných poisťovní.
Za zmeny sú zodpovední politici
Analytik INESS Martin Vlachynský tvrdí, že na obsadenie strategických pozícií v slovenských nemocniciach schopným človekom je vždy potrebná predovšetkým politická vôľa. A formálne podmienky tomu príliš nepomôžu. „Ak bude politický cieľ dostať niekde tzv. nášho človeka, tak sa vždy nejaký kandidát napasuje, aj keby boli podmienky rozpísané na štyri strany. Dokonca sa dajú formálne podmienky využiť na výmenu vo vedení, ako sme nedávno zažili v prípade NIHO,“ uviedol pre Medicínu.
Samozrejme to podľa jeho slov neznamená, že by formálne podmienky aspoň zo slušnosti nemali mať nejaké akceptovateľné parametre. Za dôležitejšie považuje predovšetkým nastavenie samotnej inštitúcie – kto vymenúva vedenie a ako silný je mandát vedenia, ako silné sú dozorné orgány, ako transparentné je vykazovanie činnosti, či sú stanovené merateľné ciele a podobne.
„Bohužiaľ, slovenským štandardom verejných inštitúcií nielen v zdravotníctve je, že politický vplyv na chod inštitúcie je vysoký a záväzné vykazovanie KPI minimálne, až žiadne. Preto za dôležitý krok v slovenskom zdravotníctve považujem transformáciu a odštátnenie štátnych nemocníc,“ podotkol M. Vlachynský.
Za čerešničku na torte v tomto prípade považuje Peter Ferjančík aj čiastočné riziko konfliktu záujmov, ktoré by v kombinácii so spomínanými parametrami znamenali jasné „nie“. „Čo sa týka situácie v Košiciach, kocky sú hodené a aktuálne nám ostáva už iba držať palce, aby zo zdravej konkurenčnej situácie v Košiciach vedel benefitovať pacient. To sa ale podarí iba vtedy, aj bude konkurenčný boj férový,“ podotkol P. Ferjančík.
Podľa analytika Dušana Zachara z INEKO je potrebné si prvom rade ujasniť, či chceme mať na Slovensku pri postoch riaditeľov nemocníc skutočne transparentné výberové konania alebo sa uspokojíme s priamymi nomináciami ministra zdravotníctva s jeho priamou zodpovednosťou v prípade zlého výberu a zlyhania jeho nominanta.
V súčasnosti sa podľa neho výberové konania na vedúce posty často len imitujú a favorit je vopred známy. Z toho následne vyplýva aj čistý formalizmus pri stanovení si podmienok pri výberovom konaní, ako aj formalizmus pri hodnotení, či kandidát splnil výberové kritériá.
„Ak by sme brali výberové konania skutočne vážne, tak by výberová komisia mala udeliť pri kritériu praxe oveľa viac bodov tomu uchádzačovi, ktorý má bohatú manažérsku prax – nielen čo sa týka dĺžky, ale aj kvality, s väčším počtom ľudí a riadením veľkých projektov, ako uchádzačovi, pod ktorým bolo v jeho profesnej histórii maximálne päť zamestnancov a riadil napríklad len agentúru zabezpečujúcu zber jabĺk Slovákmi v severnom Taliansku,“ uzavrel D. Zachar.
