Strata už jednej hodiny spánku vedie k rýchlejšiemu priberaniu
Stále častejšie sa objavujú výskumy, ktoré spochybňujú zažité predstavy o chudnutí. Nedávne štúdie napríklad naznačujú, že pohyb môže spaľovať menej kalórií, než sme predpokladali, a že zmenšovanie porcií nemusí chudnutiu pomáhať, ale môže ho naopak sťažovať.
Ďalšie zaujímavé zistenie prináša súhrnná analýza dvoch randomizovaných klinických štúdií, zverejnená v časopise Annals of Internal Medicine. Jej výsledky naznačujú, že už o hodinu kratší spánok môže viesť k priberaniu a pasívnejšiemu životnému štýlu.
Dopady kratšieho spánku
Výskumníci z lekárskej fakulty Kolumbijskej univerzity v New Yorku skúmali, ako môže obmedzenie spánku ovplyvniť telesnú hmotnosť a množstvo času stráveného sedením. Do štúdie sa zapojilo 95 dospelých so zvýšeným kardiometabolickým rizikom, ktorí bežne spali aspoň sedem hodín za noc.
Účastníci absolvovali dve šesťtýždňové fázy. V jednej si zachovali dostatočnú dĺžku spánku, v druhej zaspávali o 90 minút neskôr, pričom čas vstávania zostal rovnaký. Výsledkom bolo, že počas fázy s obmedzeným spánkom spali účastníci v priemere o 78,4 minúty za noc menej. Ich telesná hmotnosť bola zároveň v priemere o 0,45 kilogramu vyššia a obvod pásu sa zväčšil o 0,52 centimetra.
Menej spánku sa spájalo aj s väčším množstvom času stráveného pasívne. Účastníci sedeli v priemere o 17,2 minúty denne viac. U mužov a žien po menopauze bol tento nárast ešte výraznejší – takmer 30 minút denne.
Zistenia ukazujú, že aj relatívne malé skrátenie spánku môže súvisieť so zmenami telesnej hmotnosti a každodennej pohybovej aktivity. Zároveň podporujú názor odborníkov, že spánok je pre zdravie kľúčový. Patrí k trom pilierom zdravého životného štýlu spolu s vyváženým stravovaním a pohybom.
Ako nedostatok spánku vplýva na váhu
Pravdepodobne neexistuje jediné vysvetlenie, ako nedostatok spánku ovplyvňuje telesnú hmotnosť. MUDr. Brian Wojeck, špecialista na liečbu obezity a spánkovú medicínu, upozorňuje, že nedostatok spánku môže narúšať systémy, ktoré regulujú hlad a chuť do jedla.
Súvisieť s tým podľa Wojecka môžu hormóny ghrelín a leptín. Ghrelín vysiela mozgu signál hladu, zatiaľ čo leptín signalizuje, že telo je sýte. Nedostatok spánku tak môže ovplyvniť rovnováhu týchto hormónov a následne aj to, ako vnímame hlad a sýtosť.
Zistenia súhrnnej analýzy však jeho hypotézu priamo nepotvrdili. Počas fázy s obmedzeným spánkom bola totiž hladina leptínu v priemere o 2,03 ng/ml vyššia než pri dostatočnom spánku. To naznačuje, že vzťah medzi kratším spánkom a priberaním nemusí byť založený iba na hladinách týchto hormónoch. Presný mechanizmus, ktorý za problémom stojí, zostáva stále nejasný.
Koľko spíme nie je jediná otázka
Zahraničné prieskumy ukazujú, že ľudia spia v priemere 7 hodín denne. Na Slovensku podľa agentúry ResSOLUTION Group z roku 2025 spia aspoň 7 hodín denne takmer dve tretiny Slovákov, zatiaľ čo tretina spí menej. Svoj spánok pritom ako kvalitný hodnotí iba 37 % respondentov.
MUDr. Taruj Ali, odborník na spánkovú medicínu, ktorý na problém nedostatočného a nekvalitného spánku dlhodobo upozorňuje dodáva, že aj človek, ktorý spí päť alebo šesť hodín, sa nemusí cítiť nevyspatý. „Napriek tomu ním je.“
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
