Až polovicu prípadov možno pripísať obezite a metabolickému syndrómu, ďalším preukázaným vplyvom je kvalita spánku
Priemerná hladina testosterónu u mužov klesla za posledných päťdesiat rokov o viac ako polovicu. Vyplýva to z rozsiahlej analýzy údajov približne 120-tisíc mužov. Odborníci varujú pred krízou reprodukčného zdravia. Podľa zistení vedcov možno až polovicu prípadov pripísať obezite a metabolickému syndrómu, ďalším preukázaným vplyvom je kvalita spánku. Testosterón sa totiž v tele syntetizuje predovšetkým počas REM fáz spánku. Negatívny vplyv má aj miera dlhodobého stresu alebo znečistené ovzdušie.
Správy o klesajúcej priemernej hladine testosterónu u mužov nie sú úplnou novinkou. Závery novej rozsiahlej štúdie sú napriek tomu alarmujúce, pretože prinášajú kombináciu vysokých čísel a prehlbujúceho sa trendu.
„Domnievam sa, že čelíme zásadnej kríze v oblasti mužského reprodukčného zdravia,“ uviedol pre denník Guardian jeden zo spoluautorov štúdie, profesor Hagai Levine z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. Rovnaký tím už skôr publikoval štúdiu, podľa ktorej za posledných 40 rokov prudko klesol mužom počet spermií. Klesajúcu mužskú plodnosť nedávno americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy označil doslova za „existenčnú krízu“.
„Populačný pokles testosterónu u mužov je reálny a vedecky dokázaný fakt,“ vraví Marián Štrbák, endokrinológ z Univerzitnej nemocnice AGEL Milosrdní bratia. „Z klinického hľadiska je hlavným vinníkom náš životný štýl, predovšetkým epidémia nadváhy a obezity. Tukové tkanivo totiž nie je len nejaká pasívna zásobáreň energie, ale funguje ako aktívny endokrinný orgán. Obsahuje enzým, ktorý doslova premieňa mužský testosterón na ženské hormóny – estrogény. Zjednodušene povedané: čím viac vnútrobrušného tuku muž má, tým menej testosterónu mu zostáva. K tomu sa pridáva chronický stres a nedostatok spánku. Testosterón sa tvorí a uvoľňuje v najväčšej miere v noci počas hlbokých fáz spánku. Ak muž spí nepravidelne alebo menej ako 6 hodín, priamo tým sabotuje vlastnú produkciu tohto hormónu,“ vysvetľuje endokrinológ.
Tému poklesu hladiny testosterónu u mužov vedci skúmajú a zhodujú sa v tom, že nejde o jednu príčinu, ale o komplexnú súhru viacerých vplyvov. „Obezita a moderný životný štýl zohrávajú v tomto probléme obrovskú úlohu, pričom nedostatok spánku je len jedným z viacerých prepojených negatívnych faktorov. Z ďalších treba spomenúť nedostatok pohybu, zlé stravovacie návyky, stres a psychickú záťaž, vystavenie rôznym chemikáliám, ktoré vedia narušiť hormonálnu rovnováhu v tele. Riešením je zmena životného štýlu, teda pravidelný pohyb, kvalitný spánok, zdravá strava a redukcia stresu,“ prízvukuje aj sexuológ a andrológ Ivan Kubiš z Andrologickej ambulancie v Banskej Bystrici.
Neuropsychológ, doktor Robert Krause, je rád, že sa o mužskom reprodukčnom a hormonálnom zdraví hovorí nahlas. Dlho to bola podľa jeho slov téma, o ktorej sa mlčalo. „Rád by som sa na vec pozrel triezvo, z pohľadu toho, čo o vzťahu medzi životným štýlom, stresom a hormonálnou reguláciou skutočne vieme,“ hovorí. Vysvetlenie postavené na strate „mužnosti“ alebo na tom, že chlapci nie sú dostatočne prísne vychovávaní k tradičnej mužskej role, nie je vedecké vysvetlenie, je to kultúrna interpretácia, ktorá si požičiava biologický jav a dopĺňa ho ideologickým významom.
„Ako neuropsychológ by som zdôraznil spánok. Jeho chronický nedostatok a dlhodobý stres priamo zasahujú do osi, ktorá reguluje tvorbu pohlavných hormónov aj hormónov stresu. Telo, ktoré roky funguje v režime preťaženia – nedostatok spánku, sedavý spôsob života, permanentná dostupnosť cez telefón, tlak na výkon –, reaguje útlmom viacerých hormonálnych systémov vrátane tvorby testosterónu. Toto nie je otázka charakteru ani výchovy, ale fyziológie preťaženého organizmu,“ uvádza doktor Krause.
Jasné čísla aj trend
Testosterón sa považuje za mužský pohlavný hormón, hoci v rôznej miere ho majú aj ženy. Je zodpovedný za dozrievanie spermií, tvorbu svalovej hmoty či červených krviniek, sexuálnu túžbu a zdravie kostí. Okrem toho výrazne ovplyvňuje reguláciu mužského metabolizmu, náladu aj životnú energiu. Podľa štúdie čelí súčasná mužská populácia jeho výraznému úbytku.
Vedci spojili údaje zo šiestich predchádzajúcich dlhodobých štúdií na vzorke takmer 120-tisíc mužov z USA, Brazílie, Izraela, Fínska a Dánska. Každá zo štúdií navyše obsahovala údaje o hladinách testosterónu z minimálne troch rôznych časových období. Celkový pokles dosiahol 54 percent, pričom jeho tempo sa od roku 2000 ešte zrýchlilo.
„Na obezitu a metabolický syndróm možno podľa odhadov pripísať približne štvrtinu až polovicu tohto poklesu, no aj tak ide o alarmujúci úbytok. Pravdou zostáva, že dnešný tridsiatnik má v priemere nižšiu hladinu testosterónu, než mal v rovnakom veku jeho otec či starý otec,“ uvádza Marián Štrbák.
Spor o plasty
Kým vedci majú jasno v tom, že úbytok testosterónu u mužov možno pripísať obezite a metabolickému syndrómu či nedostatočnému spánku a stresu, istota medzi nimi zatiaľ nepanuje v súvislosti s vplyvom takzvaných endokrinných disruptorov. Patria medzi ne ftaláty, parabény, bisfenoly, polychlórované bifenyly či benzofenóny. Pridávajú sa do rôznych druhov plastov, ale aj kozmetiky, pričom bol preukázaný ich zvýšený výskyt v zvieracích aj ľudských semenníkoch, kde sa tvorí väčšina testosterónu.
Ako uvádza profesor Levine, síce zatiaľ nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi plastami a poklesom testosterónu u mužov, napriek tomu je podľa neho vhodné uplatniť princíp predbežnej opatrnosti a snažiť sa minimalizovať spôsoby, ktorými sa mikroplasty môžu dostať do ľudského tela.
„Predstavme si, že existuje čo i len jednopercentná šanca, že to, čo dnes robíme, povedie o sto rokov k tomu, že ľudské rozmnožovanie bude úplnou vzácnosťou. Mali by sme s tým niečo robiť? Podľa mňa áno. Prečo by sme mali skákať z útesu s padákom a až potom zisťovať, či sa otvorí? Radšej sa od toho útesu držme čo najďalej,“ zdôraznil Levine.
Podľa doktora Krauseho testosterón je hormón, ktorého hladinu ovplyvňujú veľmi konkrétne a merateľné veci: telesná hmotnosť a pomer tuku v tele, pohybová aktivita, kvalita a dĺžka spánku, chronický stres, konzumácia alkoholu, niektoré lieky, aj vystavenie látkam narúšajúcim endokrinný systém v prostredí, napríklad z plastov.
„K poklesu prispieva pravdepodobne aj to, že sa za tie desaťročia zmenili spôsoby merania a referenčné hodnoty, populácia zostarla a pribudla obezita a metabolické ochorenia – to všetko štatistiku ovplyvňuje bez toho, aby to malo čokoľvek spoločné s ‚mäkkosťou‘ mužov,“ dodal neuropsychológ Robert Krause.
Aj endokrinológ Marián Štrbák považuje obavy vedcov za plne opodstatnené. „Mnohé plasty a kozmetické prípravky obsahujú takzvané endokrinné disruptory (narušiče hormónov) – napríklad známy bisfenol A (BPA) alebo ftaláty. Tieto chemikálie dokážu v ľudskom tele napodobňovať účinky ženských estrogénov, prípadne priamo blokovať receptory pre testosterón,“ uvádza.
„Do tela sa nám dostávajú nenápadne z plastových obalov potravín, pri ohrievaní jedla v plastových miskách či z povrchových vôd. Výskumy potvrdzujú, že dlhodobé vystavenie organizmu týmto látkam narúša nielen tvorbu samotného testosterónu, ale pôsobí toxicky aj na tvorbu spermií. To dnes priamo prispieva k narastajúcej kríze mužskej neplodnosti, s ktorou sa v ambulanciách stretávame čoraz častejšie,“ priblížil doktor Štrbák.
Jeho slová potvrdzuje aj doktor Ivan Kubiš: „Plasty a chemikálie v nich obsiahnuté významne vplývajú na mužské reprodukčné zdravie, hladinu testosterónu aj kvalitu spermií. Najnovšie výskumy ukazujú, že mikroplasty a nanoplasty sa cez jedlo, vodu a vzduch dostávajú do ľudského organizmu, kde môžu pôsobiť ako nosiče toxických látok a narúšať funkciu buniek zodpovedných za tvorbu spermií. Dlhodobá expozícia chemikáliám z plastov sa v štúdiách spája s nižšou koncentráciou spermií, zhoršenou pohyblivosťou a dokonca s poškodením ich DNA,“ uvádza sexuológ.
Ako dodal, úplne odstrániť plasty z nášho moderného sveta nie je možné. „Je ale možné zamyslieť sa nad tým, či zohrievať jedlo v plastových nádobách, alebo radšej v keramických alebo sklenených. Či nenechávať plastové fľaše s vodou na horúcom mieste a na pitie radšej používať nerezové alebo sklenené fľaše. Či obmedziť konzumáciu vysoko spracovaných potravín v plastových obaloch.“
Málo testosterónu, viac „ženskosti“?
Kedysi sa hovorilo, že pravý chlap páchne potom. Dnes sú mladí muži často väčšími módnymi ikonami ako ženy, čo mnohí pripisujú tomu, že sú zženštelí a strácajú mužnosť. Dá sa to pripisovať strate testosterónu?
Podľa psychológa, doktora Tibora Hrozáňa, je správanie mužov v modernej spoločnosti neustále atakované, sledované, pozorované a hodnotené z rôznych uhlov, zväčša vo svojej originálnej mužskej samostatnosti a rozhodnosti blokované. „Moderná spoločnosť vo všeobecnosti preberá v tichosti stále väčšiu kontrolu nad správaním občanov, ktorí ju vytvárajú,“ vraví.
„Teda hormóny súvisiace s realizáciou sily, akčnosti, bojovnosti či dominancie sú vystavené mnohým blokom a pravidlám, čo je v živote modernej spoločnosti pochopiteľné. A teda potom bude asi aj pochopiteľné, že to, čo sa potláča, nakoniec aj potlačené je,“ uvádza doktor Hrozáň.
„Ono to však tak jednoduché s tým potlačením nie je. Reálne sa potom totiž mužská prirodzená, vrodená, ale vynútene potlačená sila mení u jej nositeľa často na sebadeštrukciu alebo nadobúda podobu sadizmu a extrémnosti,“ konštatoval Tibor Hrozáň.
Podľa sexuológa Ivana Kubiša sa zmeny v móde a vnímaní mužskej identity nedajú pripisovať poklesu hladiny testosterónu. To, ako sa ľudia obliekajú, aké majú účesy alebo akému štýlu sa venujú, je predovšetkým otázkou kultúry, spoločenských trendov a osobného vkusu, nie biológie či hormónov.
„Predstava o tom, čo je ‚typicky mužské‘, sa v priebehu histórie menila. Napríklad v minulosti nosili muži bežne parochne, mejkap, pančuchy či vysoké podpätky. To, čo dnes považujeme za moderné alebo nezvyčajné, je len ďalšou fázou vývoja módy. Zaujímať sa o vzhľad, estetiku či obliekanie nie je znakom straty maskulinity. Moderní muži často využívajú módu na vyjadrenie svojej individuality, kreativity alebo životného štýlu, podobne ako ženy. Vďaka sociálnym sieťam, globálnym značkám a slobodnejšiemu prostrediu majú dnes ľudia omnoho väčšiu odvahu experimentovať so svojím zjavom bez ohľadu na tradičné ‚konzervy‘,“ podotkol sexuológ.
S týmto názorom súhlasí aj doktor Marián Štrbák – predstava o tom, ako by mal vyzerať a správať sa „pravý muž“, sa v histórii neustále menila. „Európska aristokracia v 18. storočí bežne nosila parochne, výrazný mejkap, čipky a hodvábne pančuchy a nikto vtedy nespochybňoval ich biológiu. Predstava ‚drsného, neupraveného chlapa‘ je z veľkej časti len zromantizovaným výmyslom 19. a 20. storočia. Ako lekár z klinickej praxe viem úplne presne, ako vyzerá reálny nedostatok testosterónu. Takýto pacient sa sťažuje na chronickú únavu, stratu sexuálneho apetítu, poruchy erekcie, úbytok svalovej sily, hromadenie vnútrobrušného tuku či rednutie kostí. Reálnym biologickým prejavom chýbajúceho testosterónu naozaj nie je to, že muž venuje prehnanú pozornosť svojmu zovňajšku, volí odlišný štýl komunikácie alebo odmieta tradičné rozdelenie mužských a ženských úloh. To sú výlučne spoločenské a kultúrne zmeny, ktoré s endokrinným systémom nemajú nič spoločné,“ dodal endokrinológ.
Naratív o „zoženštených mužoch“ môže byť súčasťou problému, nie jeho riešením. „Ak chlapcov a mužov učíme, že prejaviť únavu, požiadať o pomoc, vyhľadať lekára alebo hovoriť o strese je znak slabosti, tak ich tým vlastne odrádzame presne od tých krokov, ktoré by ich zdraviu pomohli: od pravidelného spánku, starostlivosti o telo, liečby úzkosti či depresie, blízkych vzťahov, ktoré fungujú ako ochranný faktor proti chronickému stresu,“ približuje Robert Krause.
„Pokles testosterónu je reálny biologický jav a berme ho vážne, ale hľadajme jeho príčiny tam, kde skutočne sú – v spánku, pohybe, hmotnosti, strese, prostredí a životnom štýle, nie v tom, či sa muži správajú dostatočne ‚mužne‘ podľa nejakej tradičnej šablóny,“ dodal.
Aplikácia testosterónu má opačný efekt
Profesor Allen Pacey z Manchesterskej univerzity varoval pred jedným z nežiaducich účinkov, ktoré môžu mať správy o klesajúcej hladine testosterónu. Muži sú po ich prečítaní podľa neho náchylnejší podľahnúť rôznym rýchlym riešeniam v podobe ponúk testosterónových prípravkov na sociálnych sieťach.
„Ako riešenie sa ponúka: dodáme vám testosterón. Lenže keď mužovi podáte testosterón, vypnete tým jeho vlastnú tvorbu spermií. V klinickej praxi sa s tým stretávam úplne bežne,“ vysvetlil Pacey princíp takzvanej negatívnej spätnej väzby organizmu.
Ak muž začne prijímať testosterón z vonkajšieho zdroja, napríklad vo forme gélov, injekcií, náplastí alebo iných prípravkov, telo zaznamená jeho nadbytok. Mozog situáciu vyhodnotí tak, že hormónu je v organizme dostatok, a utlmí produkciu látok súvisiacich s jeho tvorbou. V dôsledku toho môže dôjsť k úplnému vymiznutiu spermií zo semennej tekutiny aj k zmenšeniu objemu semenníkov, teda k testikulárnej atrofii.
Jediným zaručeným receptom na zvýšenie testosterónu je podľa autorov štúdie udržiavanie štíhleho a svalnatého tela spolu s kvalitným spánkom.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
