Pôsobí ako antioxidant, chráni nervové bunky pred starnutím a znižuje aj riziko rozvoja sklerózy multiplex či Alzheimerovej choroby
Až 70 percent Slovákov má v zime hladinu vitamínu D pod optimom, čo sa prejavuje únavou, zníženou imunitou a vyšším rizikom ochorení. Upozornil na to farmaceut Jakub Ďurčík. Tento „slnečný hormón“ je kľúčový nielen pre zdravé kosti, ale aj pre imunitu, psychiku a kožné ochorenia. Práve v zimnom období je jeho hladina kritická, nielen kvôli skráteným dňom, ale najmä kvôli nedostatku slnečného žiarenia. Naše telo si na rozdiel od leta nedokáže v zime prirodzene vytvárať dostatok vitamínu D.
„Vitamín D predstavuje výnimočný vitamín. Ide v podstate o hormón, ktorý produkuje naše telo pôsobením slnečného svetla. Vitamín D nie je len o kostiach, aktivuje imunitné bunky, pomáha bojovať s infekciami, znižuje riziko zápalov ciev a dokonca ovplyvňuje tvorbu serotonínu – hormónu dobrej nálady,“ vysvetlil PharmDr. Jakub Ďurčík z martinskej lekárne Dr. Max.
Okrem imunity a psychiky má vitamín D významný vplyv aj na kožu. „Pri psoriáze, ktorá sa v zime často zhoršuje, môže vitamín D zmierniť prejavy ochorenia. Rovnako pomáha regenerovať sliznice dýchacích ciest, čo je v období chrípok mimoriadne dôležité,“ dodáva Ďurčík.
Prečo je vitamín D dôležitý?
Nedostatok vitamínu D zvyšuje riziko osteoporózy, depresie, sezónnej afektívnej poruchy, ale aj civilizačných ochorení, ako sú hypertenzia či diabetes 2. typu. Zmierniť môže problémy so spánkom a únavou. Taktiež pôsobí ako antioxidant, chráni nervové bunky pred starnutím a znižuje aj riziko rozvoja sklerózy multiplex či Alzheimerovej choroby.
Dávkovanie vitamínu D ovplyvňuje viacero faktorov – vek, hmotnosť, rasa, zemepisná šírka – u nás teda aj ročné obdobie. Rovnako je dôležitý aj typ stravy. „Naša strava je chudobná na vitamín D v porovnaní napr. s prímorskou stravou. Aby sa strava dala označiť ako bohatá na vitamín D, mala by obsahovať tučné ryby, vajcia, pečeň a mliečne výrobky. Vegánska strava je prirodzene najchudobnejšia – bez doplnkov sa nedosahuje ani 10 percent dennej potreby vitamínu D,“ dodal.
Správne dávkovanie
Medzinárodné odporúčania uvádzajú referenčný denný príjem pre bežnú populáciu na úrovni 400 IU. Ak však nemáme dostatok slnka, čo je v zime bežné, odporúča sa podľa farmaceuta dávku zvýšiť na 800 IU denne. Pre zdravého dospelého je podľa farmaceuta bezpečný rozsah 400 až 1 000 IU denne, pri výraznom nedostatku slnka často 1 000 až 2 000 IU denne. Maximálny bezpečný limit je 4 000 IU denne. U detí by mala byť dávka 400 –1 000 IU podľa veku a hmotnosti.
Pozor, ani užitie príliš veľa vitamínu D nie je dobré. Pri vyšších dávkach hrozí hyperkalciémia a s ňou súvisiace problémy, najmä gastrointestinálne, a v závažných prípadoch aj poškodenie obličiek.
„Obézni ľudia potrebujú 2-3x vyššie dávky. Dávku vitamínu D je určite potrebné riešiť individuálne aj vtedy, ak máte známy jeho deficit, trpíte osteoporózou, chronickým ochorením pečene alebo obličiek, máte stavy malabsorpcie alebo užívate lieky, ktoré ovplyvňujú metabolizmus vitamínu D. Vtedy sa zvyčajne stanovuje plazmatická hladina vitamínu D“, dodal farmaceut.
Podľa neho je najlepšie užívať vitamín D pravidelne v odporúčaných dávkach. „Pri vyšších dávkach sa ukladá do tukového tkaniva, preto sa vyhnite extrémnym jednorazovým dávkam,“ upozornil Ďurčík.
