Do roku 2050 môže počet ľudí s demenciou presiahnuť 132 miliónov
Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie, s ktorou v Európskej únii žije viac ako 9 miliónov ľudí. Podľa údajov organizácie Alzheimer Europe by ich počet mohol do roku 2050 vzrásť o 60 percent, na približne 132 miliónov. Starnutie populácie tak predstavuje čoraz väčšiu výzvu nielen pre zdravotníctvo, ale aj pre sociálne systémy a verejné financie.
Ochorenie sa najčastejšie prejavuje postupným zhoršovaním krátkodobej pamäti. Človek začína zabúdať na nedávne udalosti, mená alebo informácie, ktoré sa práve dozvedel. Nie každé zabúdanie však treba pripisovať starnutiu. Dôležité je všímať si, či sa problémy opakujú a postupne zasahujú aj do každodenného života.
„Alzheimerova choroba sa nezačína zo dňa na deň. Prvé zmeny v mozgu prebiehajú často mnoho rokov predtým, ako si pacient alebo jeho okolie všimnú problémy s pamäťou. Práve preto je dôležité nebagatelizovať opakované zabúdanie, zmeny správania či problémy v každodennom fungovaní a vyhľadať včas odbornú pomoc,“ uviedla neurologička Fakultnej nemocnice AGEL Skalica MUDr. Ivana Cilingová.
Včasná diagnostika zároveň získava na význame s príchodom nových možností liečby. Kým ešte donedávna sa liečba zameriavala najmä na zmierňovanie príznakov, výsledky nedávnych štúdií ukazujú, že priebeh Alzheimerovej choroby je dnes možné u niektorých pacientov spomaliť o 27 až 35 percent.
Nové lieky môžu spomaliť priebeh ochorenia
Nedávne klinické štúdie potvrdili, že vybrané monoklonálne protilátky (mAbs) dokážu spomaliť úpadok kognitívnych funkcií u pacientov v skoršom štádiu Alzheimerovej choroby.
Prvým príkladom takejto umelo vytvorenej bielkoviny je lecanemab, účinná látka lieku Leqembi. Randomizovaná dvojito zaslepená štúdia publikovaná v roku 2023 v časopise The New England Journal of Medicine (NEJM) ukázala, že v tretej fáze klinického skúšania lecanemab spomalil pokles kognitívnych a funkčných schopností u ľudí s Alzheimerovou chorobou v ranom štádiu o 27 percent v porovnaní s placebom. Do štúdie sa zapojilo 1 795 pacientov vo veku 50 až 90 rokov s miernou kognitívnou poruchou alebo miernou demenciou spôsobenou Alzheimerovou chorobou.
Ďalším príkladom účinnej látky, ktorá pomáha imunitnému systému odbúravať toxický beta-amyloid v mozgu, je donanemab. Nachádza sa v lieku Kisunla. Klinické skúšanie na 1 736 pacientoch ukázalo, že u pacientov s nízkou až strednou hladinou tau spomalil donanemab klinickú progresiu ochorenia o 35 percent v porovnaní s placebom. Dvojito zaslepená štúdia o týchto zisteniach bola publikovaná v roku 2023 v časopise Journal of the American Medical Association (JAMA).
Zároveň v roku 2026 boli v odbornom časopise Alzheimer’s & Dementia publikované nové detailné progresívne modely a analýzy, ktoré potvrdili, že ak sa takáto biologická liečba nasadí v úplne najrannejšom klinickom a patologickom štádiu ochorenia (definovanom nízkou hladinou tau proteínu v mozgu a plazme), spomalenie klinického poklesu dosahuje úroveň 60 až 65 percent v porovnaní s placebom.
Treba však upozorniť, že tieto moderné biologické lieky účinkujú výhradne vtedy, ak sa k pacientom dostanú vo fáze miernej kognitívnej poruchy. Nedokážu už zvrátiť vzniknuté poškodenie mozgu.
Alzheimerova choroba sa nezačína len zabúdaním
Alzheimerovu chorobu si mnohí spájajú predovšetkým so stratou pamäti. Jej prvé prejavy však nemusia súvisieť iba so zabúdaním. Okrem problémov s orientáciou či hľadaním slov sa môžu objaviť aj ťažkosti s plánovaním bežných činností či zmeny správania.
Dôležité pritom nie je len to, aký príznak sa objaví, ale aj to, aký má vplyv na každodenný život. „Vyhľadať odbornú pomoc lekára odporúčam v prípade, že ťažkosti pretrvávajú dlhší čas, postupne sa zhoršujú alebo si ich začína všímať aj okolie pacienta,“ odporúča MUDr. Cilingová. Diagnostika Alzheimerovej choroby je podľa nej komplexné vyšetrenie, ktoré zahŕňa podrobný rozhovor, kognitívne testy, neurologické a laboratórne vyšetrenia aj moderné zobrazovacie metódy mozgu.
Zároveň doktorka Cilingová dodáva, že na riziko vzniku Alzheimerovej choroby vplýva viacero faktorov. Patria medzi ne najmä vek a genetická predispozícia, ale aj pridružené ochorenia a životný štýl. Nie všetky z nich človek dokáže ovplyvniť, pozornosť preto odporúča upriamiť na tie, ktoré možno ovplyvniť. K nim patrí pravidelný pohyb, pestrá a vyvážená strava, nefajčenie, primeraná mentálna aktivita či udržiavanie sociálnych kontaktov.
Alzheimerova choroba však nezasahuje len samotného pacienta, ale ovplyvňuje aj život celej rodiny a jeho blízkych. „Dôležitou súčasťou starostlivosti je preto trpezlivá komunikácia, zachovanie dôstojnosti človeka a podpora rodinných príslušníkov, ktorí sa o pacienta starajú,“ dodala na záver.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
